Ministerstvo hospodárstva minulý týždeň informovalo, že po necelom roku sa s Rusmi na na projekte výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach nedohodli. V hre o slovenský projekt budúcnosti je možno ďalší investor. Tentoraz francúzsky.
O výstavbe novej jadrovej elektrárne na Slovensku začali uvažovať naši politici hneď potom, ako sme splnili vydieračskú požiadavku Rakúšanov a odstavili sme dva zdravé jadrové bloky v Jaslovských Bohuniciach. Stali sme sa tak právoplatným členom Európskej únie, ale bez jadrového zdroja, ktorý dokázal vyrábať veľmi lacnú elektrinu. Ako prví s myšlienkou výstavby novej jadrovej elektrárne na mieste odstavovanej elektrárne V1 v Bohuniciach prišli slovenskí ľavičiari pred zhruba šiestimi rokmi. Pravičiari proti tejto myšlienke veľmi neprotestovali, a prihlásili sa k nej hneď ako ľavičiarov neskôr vystriedali pri moci. Dá sa teda povedať, že až na jednu, dve nepodstatné politické strany, má výstavba novej atómky politickú podporu. Okrem politickej podpory ešte máme aj jadrových expertov, ktorí by dokázali neľahký projekt realizovať. Aj keď je pravda, že nám pomaly vymierajú, a mladých je ako šafránu. Slovensko však nemá pre úspešnú realizáciu tohto projektu to najhlavnejšie – peniaze. A tak sa politici rozhodli, že do projektu „namočia“ nejakého zahraničného investora. Najlepšie takého, ktorý dá peniaze, a viac menej by do ničoho nekecal. Ušľachtilý plán, ale nakoľko reálny?
Prvým kamarátom do dažďa bola spoločnosť ČEZ. Slovenskí politici ju na základe rýchleho prieskumu svetové trhu s jadrom s otvorenou náručou privítali v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS), a dali jej v nej 49 percent akcií. Lenže Česi zistili, že až toľko peňazí nemajú a bratom Slovákom už onedlho mávali na rozlúčku. A tak sa hľadá ďalší investor, ktorý by bol naozaj bohatý. Všetko naznačovalo tomu, že takým investorom by mohla byť ruská spoločnosť Rosatom, ktorá by vo firme JESS nahradila český podnik. Lenže rokovania s Rusmi zrejme nie sú také ľahké. Aj keď sme si všetci mysleli, že pri pohári vodky sa všetko dohodne do pol roka, realita je iná. Ministerstvo hospodárstva minulý týždeň informovalo, že po necelom roku sa s Rusmi na ničom nedohodlo. Aj preto, že ruský investor si dal také podmienky, ktoré slovenská vláda nieže nemôže splniť, ale ich nemôže dokonca ani len sľúbiť. Slovenskí politici by však pri rokovaniach s Rusmi mali byť trpezliví. Lebo Rusi po tom, ako ukončili na našom území vojenskú okupáciu, sa v súčasnosti určite chystajú na ekonomickú okupáciu.
V hre o slovenský projekt budúcnosti je možno už aj tretí investor. Tentoraz francúzsky. Zatiaľ nič oficiálne na verejnosť nepreniklo, ale francúzsky prezident nedávno nenavštívil Slovensko preto, aby si dal s našim premiérom francúzsky koňak alebo borovičku. Aj francúzske energetické spoločnosti potrebujú nové projekty ako soľ.
Uvidíme teda ako to s projektom výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, do ktorého mimochodom už pomaly, ale isto, nalievame nejaké tie eurá, nakoniec dopadne. V súčasnosti však situácia na trhu s elektrinou posiela projekt novej atómky na Slovensku tam, kde skončil aj „slávny“ projekt výstavby plynovodu Nabucco. Čiže do zabudnutia.
A znova to SPP….
Sľúbil som si, že sa už nebudem venovať divadlu opozičných politikov okolo SPP. No nedalo mi, aby som vám nepredstavil ďalšieho detektíva Orieška. Tentoraz ide o samozvaného lídra opozície, konzervatívneho kresťana. Pred krajskými voľbami prišiel s nápadom dať celú vec okolo prevzatia materskej spoločnosti SPP na prešetrenie generálnej prokuratúre. Veď dobre, tam patria veci, keď má niekto podozrenie, že môže ísť o spáchanie trestného činu. Prečo s tým však prišiel opozičný politik, ktorého strana v nejednej župe išla do volieb s vládnou stranou, až mesiac potom, ako on a jeho kolegovia nakydali na SPP všetko možné a nemožné? Prečo sa kresťanský demokrat neobrátil na prokuratúru hneď, ako vláda schválila prevzatie SPP, teda v septembri? Načo pán politik čakal? Keby boli v podaní, ktoré sám odniesol šéfovi generálnej prokuratúry, aspoň nejaké nové veci, tak by sa to dalo chápať, že ešte dodatočne pátral. Ale on s ničím novým neprišiel, len s tým, čo omieľali poslanci na októbrovej schôdzi parlamentu donekonečna.
Ale koniec koncov ďakujme politikovi, že si nakoniec svoju občiansku povinnosť splnil. Síce neskôr, ale predsa dospel k záveru, že Slovensku hrozia niekoľkomiliónové straty, a preto sa treba pokúsiť nás všetkých predtým ochrániť. Nechajme sa však prekvapiť s akými zisteniami v kauze SPP príde generálna prokuratúra, ktorej šéfuje premiérov spolužiak. Žeby toto podanie skončilo tam, kde projekt novej atómovej elektrárni v Bohuniciach a projekt Nabucco?
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
