V novom roku 2016 čaká slovenskú energetiku viacero výziev. Od dostavby Mochoviec, cez prijímanie novej regulačnej politiky až po parlamentné voľby.
Minulý rok bol, čo sa týka energetiky, určite v znamení predaja Slovenských elektrární. Predaj vyvrcholil na konci uplynulého roka. Dá sa očakávať, že táto téma bude ešte potichu vrcholiť aj v novom roku, veď vstup nového tretieho akcionára spoločnosti EPH do elektrární ešte nie je zďaleka uzatvorený. V nadväznosti na to sa pozornosť v roku 2016 dozaista vráti k starej dobrej téme – dostavbe Mochoviec. Koniec tohto roka by totiž mal priniesť dokončenie tretieho jadrového bloku. V akom režime ho uvedú do prevádzky (a či vôbec) sa bude pomaly črtať už v priebehu roka. Veď Úrad jadrového dozoru SR, bez ktorého v Mochovciach obrazne povedané nepustia ani špendlík na zem a nie to ešte nejaké jadrové zariadenie, si servítku pred ústa nedáva. Už viackrát sa nechal počuť, že dostavba nemá také tempo, ktoré by korešpondovalo s termínmi. Štát tvrdí, že vďaka memorandu, ktoré na konci minulého roka podpísal s Enelom a s ktorým súhlasí aj nový akcionár, bude mať lepšiu pozíciu pri kontrole Talianov pri ich manažovaní dostavby mochoveckých blokov. Navyše minister hospodárstva sa viackrát nechal počuť, že príchodom nového akcionára sa práce na dostavbe môžu len zlepšiť. No tak teraz sa všetci zainteresovaní môžu ukázať ako vážne to s ostatnými deklarovanými termínmi dostavby Mochoviec myslia vážne.
Skoro nová energetická politika
Energetické firmy podliehajúce kontrole a regulácii od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR budú v novom roku určite zvedavé aká bude konečná podoba regulačnej politiky, ktorá bude platiť v nasledujúcom regulačnom období. Teda od začiatku roka 2017 do konca roka 2021. Aj keď pre dodávateľov elektriny či plynu je asi vsjo jasno. Regulátor ešte pred ukončením pripomienkového konania odkázal, že regulácia cien energií pre domácnosti a malé podniky sa rušiť nebude. Regulačný úrad totiž ešte stále nie je presvedčený, že by pri zrušení regulácie cien energií priniesla „zázračná ruka trhu“ pre zákazníkov nižšie ceny energií, ako on sám stanoví. Dodávatelia síce stále dookola tvrdia, že pri zrušení alebo aspoň obmedzení regulácie cien energií by domácnosti a malé podniky profitovali z konkurenčného boja (za príklad dávajú bratov Čechov), je však viac ako isté, že si budú musieť počkať na koniec roka 2021. Až po uplynutí nového regulačného obdobia je totiž regulátor ochotný znova sa pozrieť na to, či už je slovenský ľud pripravený na zrušenie regulácie cien energií.
Veľa naznačia voľby
V nadväznosti na pokračujúcu cenovú reguláciu energií treba dodať, že možno všetko zmenia blížiace sa parlamentné voľby. V marci sa ukáže, aká vláda nám bude nasledujúce roky vládnuť. Sú totiž strany, ktoré reguláciu cien energií bez diskusie presadzujú, ale sú aj také, ktoré by ju bez mihnutia oka zrušili. Áno, nezabúdajme aj na politické strany, ktoré pri tejto téme pred strachom zo straty voličov, či pred priznaním sa o neznalosti témy, radšej váhajú a tvrdia, že aj by reguláciu ponechali, ale niekedy by ju aj zrušili. A tých je v podstate najviac. Parlamentné voľby by mali určiť energetické smerovanie Slovenska. Mali byť dať odpoveď nielen na budúcnosť pri regulácii cien energií, ale aj napríklad na budúcnosť privatizácie takých štátnych teplární, ktoré už viackrát boli na tento proces pripravené, či zvyšných štátnych podielov v energetických spoločnostiach. Na Slovensku však máme aj politikov, ktorí volajú po spätnom odkupovaní predaných energetických akcií štátom. Pri voľbe novej či staronovej vlády by tak nebolo od veci zamyslieť sa aj nad tým, čo nám politici pri energetických témach sľubujú. Veď energetika je vec, ktorá nás sprevádza dennodenne.
Európske výzvy
V novom roku nás ako krajinu EÚ čakajú aj výzvy takpovediac geopolitického charakteru. Uvidíme, ako sa podarí nášmu eurokomisárovi presadiť myšlienku Energetickej únie. V minulom roku s koncepciou Energetickej únie žal úspechy, teda aspoň na rôznych konferenciách, rokovaniach či prednáškach. Presadenie zmien do praxe však nebude také jednoduché, ako pobehovanie po akciách, kde vás každý víta s otvorenou náručou. Treba však veriť, že aj my máme šikovných diplomatov. Takých diplomatov, ktorí napríklad presvedčia Nemcov, že projekt plynovodu Nord Stream 2 je pre ich spojencov z východnej a strednej Európy neprijateľný, a že tu už nejde len o biznis medzi nimi a Rusmi. Aj keď neviem o akom biznise tu rozprávame, keď Európska únia uvalila voči ruskému správaniu sa na Ukrajine a hlavne na Kryme sankcie, ktoré napríklad robia problémy aj nejednej slovenskej firme. V neposlednom rade bude zaujímavé sledovať ako sa podarí v novom roku posunúť dopredu slovenský plynovodný projekt Eastring, ktorý už EÚ podporila.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
