ŠPECIÁL: Slovensko sa rozvoju elektromobility nevyhne

Slovenskí energetici veria, že elektrické autá ovládnu v budúcnosti aj Slovensko.

Slováci sa už niekoľko rokov stretávajú s pojmom elektromobilita. Už nejaký ten čas počuli o elektrických či hybridných autách. Aj keď pesimisti neveria, že rozvoj elektromobility je v našej krajine reálny, ekologickí nadšenci a tí, čo nemajú núdzu o peniaze, si už svoje prvé elektrické autá zaobstarali. Aká budúcnosť však elektromobilitu čaká na Slovensku? Najväčší slovenskí energetickí hráči sa zhodujú, že ešte nejaký čas si na výraznejší rozvoj elektromobility musíme počkať. Avšak sú presvedčení, že skôr či neskôr nastane aj na Slovensku výraznejší rozmach elektromobility.

Energetici veria v elektromobilitu

Energetici zo spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE) tvrdia, že nárast elektrických áut na slovenských cestách bude závisieť od tempa, v akom sa podarí odstrániť bariéry. „Dôležité taktiež bude, ako rýchlo sa podarí rozšíriť elektromobilita do slovenských domácností,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa ZSE Michaela Dobošová. Firma Východoslovenská energetika (VSE) je presvedčená, že elektromobilita je na Slovensku reálna. „Aj keď nás čaká ešte ďaleká cesta s množstvom výziev,“ myslí si špecialistka komunikácie VSE Katarína Šulíková. Hovorkyňa Stredoslovenskej energetiky (SSE) Michaela Krivá tvrdí, že elektromobilita na Slovensku je určite reálna, aj keď prechod k nej bude pomalší ako u iných európskych krajín. „Slovensko je konzervatívna krajina, ktorá žiaľ ešte nie je naučená rozmýšľať ekologicky a ľudia elektro autám zatiaľ veľmi neveria,“ dodala Krivá.

Pridala sa aj rafinéria

Rozvoj elektromobility na Slovensku očakáva aj slovenská rafinéria Slovnaft. „Predpokladáme, že s meniacimi sa požiadavkami zákazníkov, rastúcou životnou úrovňou a ešte väčším dôrazom na životné prostredie bude podiel alternatívnych palív rásť na úkor tých tradičných. Pôjde však o nárast postupný a nie skokový. Slovensko bude v tejto oblasti skôr kopírovať trendy z vyspelých krajín,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič.

Dlhodobý horizont?

Energetici hovoria pri rozvoji elektromobility na Slovensku väčšinou o dlhodobom horizonte. Michaela Krivá zo SSE tvrdí, že vozidlá so spaľovacími motormi budú určite ešte veľa rokov súčasťou našich ciest. „Rozvoj a nástup elektromobility je však už nevyhnutný nie len vo svete, ale aj na Slovensku. Dlhodobé odhady odborníkov hovoria o postupnom náraste podielu elektro vozidiel na cestách a predpokladáme, že do roku 2030 ich nebude väčšina,“ dodala. „Dnes je téma elektromobility mentálne posunutá na Slovensku už oveľa ďalej ako pred niekoľkými rokmi. Na druhej strane by sme si vedeli predstaviť väčšiu ambíciu a angažovanosť miest,“ upozornila Dobošová zo ZSE. Marek Senkovič zo Slovnaftu je presvedčený, že reálna penetrácia elektromobilov bude pomalá. „Skutočnú porovnateľnú úroveň voči tradičným automobilom, z rôznych dôvodov, okrem iného aj z dlhej doby držania kupovaných áut ich majiteľmi, dosiahnu až o niekoľko dekád,“ myslí si Senkovič.

Optimistickí východniari

Východoslovenskí energetici predpovedajú v horizonte piatich – šiestich rokov, že elektromobilita na Slovensku zaujme značnú pozíciu na trhu v konkurencii dopravných konceptov. „Trhový podiel, teda podiel novopredaných elektromobilov na celkovom počte novopredaných osobných áut, v horizonte desiatich rokov podľa nás prekročí 10 %, celosvetový priemer je v niektorých štúdiách odhadovaný až na vyše 50 %. Mimochodom, Nórsko, azda najvyspelejšia krajina v používaní elektromobilov, už tohto roku túto métu, ak započítame aj plug-in hybridné autá, prekročila,“ dodala Šulíková.

Na rozvoji už pracujú

Slovenskí energetici už vo veci rozvoja elektromobility na Slovensku urobili viaceré kroky. ZSE sa napríklad podieľala na príprave vládou prijatej stratégie rozvoja e-mobility, zapojila sa do rozvoja infraštruktúry v rámci schémy CEF (Connecting Europe Facilities). „Jej podstatou je rozvoj nabíjacej infraštruktúry,“ dodala Dobošová. VSE vidí svoju úlohu pri podpore elektromobility predovšetkým v oblasti prevádzky nabíjacej infraštruktúry. „Úvodné impulzy jej rozvoju sme položili vybudovaním nabíjacích stojanov v Košiciach, Poprade, Nitre, či Bratislave. Na jej rozvoji sa naďalej podieľame spolufinancovaním. Naše nabíjacie stanice sú tak v prevádzke už vo viac ako desiatich mestách Slovenska,“ doplnil Šulíková. Východoslovenskí energetici sú taktiež spoluautorom právnej analýzy aktuálneho stavu elektromobility na Slovensku spolu s návrhmi na riešenia. „V blízkej dobe očakávame ich zapracovanie do zákona o energetike,“ dodala Šulíková s tým, že jedným z návrhov je vyňatie využitia elektriny pre účely nabíjania elektrických áut spod regulácie v energetike. Stredoslovenská energetika, ako jedna z vôbec prvých spoločností, nakúpila päť malých mestských elektromobilov, ktoré začlenila do svojho vozového parku. „Rôznymi aktivitami sme začali zvyšovať záujem svojich zamestnancov, zákazníkov a širokej verejnosti o elektromobilitu vôbec. Vo svojich priestoroch má vybudované nabíjacie stanice,“ uviedla Krivá. Na výstavbe nabíjacích staníc sa podieľala aj bratislavská rafinéria Slovnaft.

Už investovali

Energetici už vynaložili na rozvoj elektromobility aj finančné prostriedky. Konkrétne ich však nateraz nevyčíslili. „Pracujeme na viacerých projektoch, ktoré sú v rôznych fázach realizácie, takže vyčíslenie momentálne nie je jednoduché. Odhadujeme však, že na Slovensku bude treba preinvestovať niekoľko desiatok miliónov eur,“ uviedla Dobošová. „Vynaložili sme desiatky tisíc eur na podporu elektromobility a plánujeme v tom pokračovať. Našou výhodou ostáva využitie ponuky najmodernejších produktov, backendového systému a knowhow materského koncernu innogy,“ dodala Danihelová. „Zatiaľ to boli malé investície, v dlhodobom horizonte, keď záujem o takéto automobily bude porovnateľný so záujmom o klasické automobily na fosílne palivo, tak aj naše investície do elektromobility budú porovnateľné a budú dosahovať rádovo milióny eur ročne,“ doplnil Senkovič.

Smelé plány západniarov

Západoslovenská energetika na elektromobilitu neplánuje rezignovať, práve naopak. Aktuálne je zapojená do slovensko-českého projektu FAST-E. Ten je zameraný na výstavbu rýchlonabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá. Celkovo sa v rámci projektu inštaluje 29 multištandardných nabíjacích staníc, štrnásť na Slovensku a pätnásť v ČR. „Rýchlonabíjanie umožňuje nabiť batériu elektromobilu v priebehu približne 20 až 40 minút,“ dodala Dobošová. ZSE je zapojená aj do projektu EAST-E. Celkovo sa má v rámci tohto projektu vybudovať 57 rýchlonabíjacích staníc. Na Slovensku 15 kusov, v ČR taktiež 15 a v Chorvátsku 27 kusov. Ďalších päť štandardných staníc na striedavý prúd sa má ešte vybudovať na Slovensku. V treťom projekte NEXT-E sa budú západoslovenskí energetici podieľať na výstavbe 222 multištandardných rýchlonabíjacích staníc (50 kW) a 30 ultra nabíjacích staníc (150-350 kW). „Vytvorí sa tak infraštruktúra na plynulé nabíjanie elektromobilov medzi krajinami západnej Európy a krajinami Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko a Rumunsko,“ doplnila Dobošová s tým, že na Slovensku sa v rámci tretieho projektu vybuduje 18 rýchlonabíjacích a 7 ultra nabíjacích staníc.

Ďalšia výstavba nabíjacích staníc

Východoslovenskí energetici sa v budúcom období zamerajú na prepojenie predaja elektriny z nabíjacích staníc koncovým zákazníkom s inými službami. „Myslíme si, že v záujme zákazníka je nielen vlastníctvo samotnej stanice, ale aj s ňou súvisiace služby ako údržba a manažment stanice,“ doplnila Šulíková. Spoločnosť SSE má v pláne aktívne sa podieľať na výstavbe nových nabíjacích staníc a tak zahusťovať ich sieť na našom území. „Aj samotní výrobcovia elektromobilov majú v pláne budovanie rýchlo nabíjacích staníc pre svoje elektro autá. Spolupráca s nimi je pre nás veľmi dôležitá,“ uviedla Krivá.

Chcú využiť svoju sieť

Spoločnosť Slovnaft plánuje využiť pre rozvoj elektromobility na Slovensku svoju sieť čerpacích staníc. „Máme skúsenosti aj na trhu s elektrickou energiou, je naším prirodzeným zámerom vstup na tento nový trh s ponukou elektronabíjačiek a ďalších služieb pre motoristov. S rozvojom alternatívnych palív a nových trendov v oblasti mobility počíta aj stratégia našej materskej skupiny MOL,“ dodal Senkovič s tým, že práve ich maďarská matka je taktiež zapojená do už vyššie spomínaného projektu NEXT-E.

Stále vysoká cena

Energetici si uvedomujú viacero prekážok, ktoré bránia plynulejšiemu rozvoju elektromobility na Slovensku. Podľa Kataríny Šulíkovej z VSE je kľúčovým faktorom naďalej vysoká obstarávacia cena elektromobilu. „Podobne ako je to v severských krajinách, Nemecku alebo Holandsku, bez značnej podpory zo strany štátu a samospráv bude v krátkodobom horizonte ťažšie tento ekologický koncept prepravy presadiť,“ dodala s tým, že nutné jetaktiež odstránenie obmedzení v legislatíve, ktoré aktuálne neumožňujú bez licencie predaj elektriny na nabíjacích staniciach, ak je účtovaná v kilowatthodinách. Podľa Dobošovej, aby sa mohla elektromobilita rozvíjať, je potrebné odstrániť dve základné bariéry. Vysokú cenu elektromobilov a slabú infraštruktúru.

Posilnenie siete

O posilnení distribučnej siete hovorí Michaela Krivá zo SSE. „Trend elektro vozidiel je výzvou pre celý energetický trh na Slovensku. Okrem posilnenia distribučnej a prenosovej siete, sa so zvyšujúcim sa počtom elektromobilov budú zvyšovať aj nároky na spotrebu energie. Preto by mala byť súčasťou rozvoja elektromobility aj otázka výrobných zdrojov a tiež budovania smart grid riešení, ktoré budú zabezpečovať stabilitu distribučných sietí,“ doplnila Krivá. Jednou z otázok do budúcnosti by podľa nej mala byť tiež sadzba pre nabíjacie stanice v domácnostiach a podnikoch. Slovnaft vidí, podobne ako ostatní energetici, ako hlavnú prekážku pri rozvoji elektromobilov vysokú cenu vozidiel, ich obmedzenú ponuka, pokrytie nabíjacími stanicami, a len pomaly rastúci záujem zákazníkov o takéto automobily.

Pomoc od štátu?

Štát v súčasnosti poskytuje dotáciu na nákup vozidiel s elektrickým alebo hybridným pohonom. Podľa Michaely Krivej zo SSE však toto zrejme nemusí stačiť. „Súčasťou by tiež mala byť kampaň na podporu ekologického povedomia a tiež podniknutie krokov, aby sa na Slovensko nevozili zo západu staré, lacnejšie autá s vysokými emisiami, o ktoré tam klesá záujem. Ďalšou z možností sú rôzne finančné úľavy pre majiteľov elektrických alebo hybridných vozidiel. Napríklad na diaľničných poplatkoch či parkovacích poplatkoch v mestách,“ hovorí Krivá. Podľa Kataríny Šulíkovej z VSE, elektromobilite by iste pomohlo zachovanie finančných stimulov pri nákupe elektrických áut, spolufinancovanie a podpora pri výstavbe nabíjacej infraštruktúry naprieč Slovenskom, či zvýhodnenie firiem pri rozšírení vozového parku o elektromobily. „Za veľmi dôležitý nástroj pre rozvoj považujeme aj povinné vybavenie verejných parkovísk nabíjacími stanicami. Výrazným faktorom bude upravenie legislatívy v dohľadnej dobe, čo však už zainteresované ministerstvá prisľúbili,“ konštatovala Šulíková.

Debata o daniach

Slovnaft nemá zo strany štátu pri rozvoji elektromobility žiadne očakávania. „Samozrejme v rámci diskusie či štát má alebo nemá podporovať elektromobilitu, považujeme za dôležité, aby diskusia bola vedená zo všetkých uhlov. Teda napríklad aj to, aký vplyv elektromobility bude na budúci výber daní z palív do verejných rozpočtov,“ uzavrel Senkovič.