Slovensko má jednu z najmenej emisných energetík v Európskej únii (EÚ).
Ako uviedol na stretnutí s novinármi expert Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jerguš Vopálenský, po vyradení, respektíve rozumnom nahradení uhoľných zdrojov tepla a elektrickej energie budeme na šiestom, prípadne siedmom mieste v únií, pričom za sebou zanechávame lídra v zavádzaní technológií obnoviteľných zdrojov, Nemecko.
„Práve Nemecko ukazuje paradox. Hoci zvyšuje podiely obnoviteľných zdrojov, ich emisie skleníkových plynov neklesajú a svoj emisný cieľ pre rok 2020 nesplnia,“ dodal Vopálenský.
Dekarbonizácia energetiky
Slovensko už má podľa plynárov najväčšiu časť svojich dekarbonizačných úloh splnenú a z hľadiska energetiky už je takmer v cieľovom stave.
„Od roku 1990 Slovensko znížilo emisie skleníkových plynov o viac než 40 %, najviac v sektore energetiky a to až o neuveriteľných takmer 60 %. Naopak, len zanedbateľne sme znížili emisie v priemysle a doprave,“ upozornil Vopálenský.
Rezervy v priemysle a doprave
Ak chce Slovensko prispieť k riešeniu klimatickej zmeny, malo by vychádzať zo svojej priaznivej emisnej situácie.
Dôležité je podľa Vopálenského dokončiť nízkouhlíkovú transformáciu energetiky vyradením respektíve nahradením uhoľných zdrojov tepla a elektrickej energie a v ďalšom období sa prioritne zamerať na pokles uhlíkových emisií najmä v sektore priemyselnej výroby.
„V doprave sú ďalšie rezervy pri znižovaní emisií. Dôraz by sa mal klásť na nízkouhlíkovú dopravu s využitím alternatívnych palív, elektriny a stlačeného zemného plynu. Podporu si zaslúžia aj projekty testujúce vodík a biometán, ktoré môžu využiť existujúcu infraštruktúru,“ dodal Vopálenský, s tým, že zemný plyn je súčasťou nízkouhlíkovej ekonomiky.
„Zemný plyn dokáže takmer okamžite vylepšiť, už tak vynikajúci emisný profil slovenskej energetiky, a to nahradením uhoľných zdrojov tepla a elektrickej energie,“ uzavrel Vopálenský.