Pred tohtoročnými vianočnými sviatkami nás tankovanie na benzínkach vyjde rovnako ako minulý rok, respektíve v prípade nafty ešte ušetríme. Ako uviedla pre portál vEnergetike.sk analytička Poštovej banky Lucia Dovalová, podľa údajov zo Štatistického úradu SR bola totiž priemerná cena za liter benzínu na čerpacích staniciach v novembri tohto roka 1,32 eur za liter a nafty 1,24 eur. „Potešujúcou správou je, že v porovnaní s minulým rokom sa priemerná novembrová cena benzínu nezmenila a pri naftových motoroch platíme o 2,7 % menej. Znamená to, že kvôli cestovaniu za rodinou, blízkymi, či oddychom nebudeme musieť tento rok siahať hlbšie do vrecka,“ skonštatovala. Za plnú nádrž benzínu v objeme 50 l dnes zaplatíme zhruba 66 eur, čo je podobná suma ako pred rokom. V prípade naftových motorov ušetríme na plnej nádrži oproti vlaňajšku necelé dve eurá.
Za benzín platíme najviac
Na základe posledných dostupných údajov spomedzi susedných krajín platíme za liter benzínu najviac. V porovnaní s ČR je u nás 95 – oktánový benzín drahší asi o 6 %, oproti Rakúsku o 7 % a v porovnaní s maďarskými a poľskými benzínkami tankujeme až o 15 %, respektíve 16 % drahšie. Nafta je aktuálne najdrahšia v Českej republike, no u nás je druhá najdrahšia. Naopak, za najnižšie ceny tankujú benzín aj naftu u našich severných susedov v Poľsku. V porovnaní s poľskými cenami platíme za motorovú naftu o 6,4 % viac. Oproti Rakúsku je u nás nafta drahšia o 2,6 % a v porovnaní s Maďarskom o 1,6 %. V porovnaní s českými benzínkami je u nás nafta mierne lacnejšia, a to o 0,7 %.
Až 15 krajín Európskej únie tankuje benzín drahšie ako u nás. Spomedzi všetkých krajín únie tankujú najlacnejšie v Bulharsku, kde liter benzínu stojí 1,105 eur, čo je podobná cenová úroveň akú platia aj za liter nafty 1,112 eur. Najviac za benzín necháme na čerpacích staniciach v Holandsku, a to až 1,663 eur za liter. Najdrahší liter nafty kúpime vo Veľkej Británii za 1,521 eur.
Naše ceny reagujú s oneskorením
Ako upozorňuje Dovalová, na cenový vývoj ropy reagujú benzínky s určitým časovým oneskorením. Vo všeobecnosti platí, že rastúce ceny ropy, respektíve benzínu dopravcovia premietajú do cien pre zákazníkov rýchlejšie, ako keď ceny klesajú. „Avšak neznamená to, že výraznejší jednorazový výkyv sa ihneď prejaví na pumpách a v cene tovarov a služieb. Konkrétne na našich pumpách sa ceny benzínov a nafty odvíjajú od jednotýždňových až dvojtýždňových priemerných cien palív na rotterdamskej burze. V okolitých krajinách reagujú čerpacie stanice na denné hodnoty na burze, čím sa ich reakčná doba skracuje, a preto môžu aj pružnejšie reagovať na pokles cien,“ objasňuje.
Na druhej strane sú ale tým pádom podľa nej benzínky u našich susedov aj citlivejšie na možné prudké nárasty cien na medzinárodných trhoch. Ceny pohonných látok na pumpách ale nezávisia len od cien ropy, ale aj od daňového zaťaženia pohonných látok v tej ktorej krajine. Preto sa ceny benzínov a nafty v jednotlivých krajinách líšia. „Ďalšie faktory, ktoré vplývajú na rozdiely v cenách benzínu u nás a v okolitom zahraničí, sú konkurenčný boj medzi pumpármi, snaha udržať si zákazníkov, marketing a cenová politika konkrétnej siete čerpacích staníc a kvalita predávaného benzínu a nafty,“ dopĺňa Dovalová.
Ťažko odhadnuteľný vývoj
Budúci cenový vývoj na ropnom trhu je podľa analytičky ťažko odhadnuteľný. „Očakávame, že k predĺženiu ťažobných škrtov nakoniec dôjde a ceny ropy sa vďaka tomu môžu posunúť nad 65 – dolárovou hladinu,“ uviedla. Na cenu ropy však môže mať vplyv aj počasie. V prípade tuhej zimy môžu ceny ropy rásť z dôvodu vyššej spotreby. „Aj výmenný kurz má vplyv na cenu čierneho zlata, nakoľko to sa obchoduje v dolároch. Ak je kurz eura voči doláru nižší, tak pre krajiny platiace eurom sa ropa stáva drahšou. A od vývoja na ropnom trhu bude samozrejme závisieť aj vývoj cien na benzínkach,“ uzavrela Dovalová.