Zlepšiť situáciu by mala komplexná reforma energetiky Európy, s ktorou prišla Európska komisia.
Na to, kedy budú ceny za energie nižšie, sa pýtajú nielen ľudia na Slovensku, ale aj v celej Európe. Na svojich peňaženkách to pociťujú bežní ľudia, ale aj predstavitelia priemyslu, podľa ktorých je to jeden z dôležitých faktorov celkovej konkurencieschopnosti priemyslu. Uviedol to pre médiá podpredseda Európskej komisie a slovenský komisár zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič v prvý deň stredoeurópskej konferencie GLOBSEC Tatra Summit 2017, ktorá sa v piatok začala vo Vysokých Tatrách. Pomôcť by v tomto smere mala podľa jeho slov komplexná reforma energetiky Európy, s ktorou prišla Európska komisia.
Šefčovič označil pripravovanú reformu za najlepšiu od obdobia, keď boli energetické systémy pred 150 rokmi vybudované. „Kľúčovú úlohu vtedy hrali fosílne palivá, dnes nám nové technológie umožňujú vyrábať energiu oveľa lacnejšie, čistejšie, umožňujú nám, aby sa ľudia stali producentmi energie a pánmi toho, ako si ju chcú vyberať, od koho ju chcú poberať a nakoniec, koľko za ňu budú platiť,“ povedal. Na dosiahnutie plánovanej transformácie však podľa jeho slov bude potrebné schváliť návrhy, ktoré predložil počas uplynulého obdobia. Dúfa, že sa tak stane najneskôr v prvej polovici budúceho roka, aby začali platiť pre budúcu dekádu. „Je to dôležité aj preto, že prechod na čistejšie obnoviteľné zdroje nám umožní výraznejšie sa posunúť v priemyselnej revolúcii,“ povedal.
Problémom je chýbajúca výroba batérii
Práve počas summitu sa bude podľa podpredsedu EK hovoriť o nových technológiách v autopriemysle a jeho novom návrhu, ktorý pripravuje pre podporu elektromobility v Európe, tiež o tom, aký význam budú mať napríklad batérie v autách pre to, aby si ľudia mohli vyrábať energiu doma. „Je to obrovský trend, predpokladáme, že od roku 2025 sa v Európe predá batérií za 250 miliárd eur,“ povedal pre médiá. Za súčasný európsky problém však označil to, že v Európe sa tieto batérie nevyrábajú, ale hlavné komponenty sú dovážané z krajín, ako je Čína, Japonsko či Kórea.
Šefčovič v úvode summitu načrtol nielen svoj osobný pohľad, ale aj pohľad Európskej komisie na to, ako sa bude európsky projekt rozvíjať ďalej. „Po týchto intenzívnych mesiacoch, keď zazneli prejavy aj Jeana-Clauda Junckera či francúzskeho prezidenta, je evidentné, že je tu veľký záujem nielen pokračovať v tejto diskusii, ale aj postupovať veľmi konkrétne ďalej,“ povedal. Už o pár týždňov sa podľa jeho slov rozhodne o tom, ktoré krajiny sa prihlásia k užšej spolupráci v oblasti obrany, pripomenul aj plánovaný sociálny summit, ktorý sa uskutoční na budúci mesiac v Göteborgu, kde sa bude hovoriť o tom, ako urýchliť dobudovanie sociálneho piliera, či ako rýchlejšie stierať rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami v Európskej únii.
Summit je prvýkrát vo Vysokých Tatrách
Témami dvojdňového summitu, ktorý sa po prvýkrát koná vo Vysokých Tatrách, je budúcnosť Európy, tvorba udržateľných pracovných miest pre 21. storočie, budovanie podnikateľskej Európy, harmonizácia európskej klimatickej vízie a energetických potrieb, vytvorenie digitálneho ekosystému a financovanie budúcnosti Európy po roku 2020 z hľadiska perspektívy strednej a východnej Európy. Na konferencii venovanej sociálnym, ekonomickým a politickým otázkam formujúcim Európu sa schádza takmer 200 účastníkov z 25 krajín, ide o európskych ministrov financií, ministrov pre Európu a mnoho renomovaných expertov na problémy, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Medzi rečníkmi je napríklad generálna riaditeľka Svetovej banky Kristalina Georgieva.
