Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku sa čoraz menej láme na technických možnostiach a čoraz viac na systematickom rozklade dôvery v zákonné procesy. Popri zdĺhavej a neprehľadnej legislatíve dnes zelenú transformáciu výrazne brzdia cielené dezinformačné kampane, ktoré útočia nielen na konkrétne projekty, ale aj na samotné princípy právneho štátu.
Na tento fenomén upozornila už v roku 2024 aj Severoatlantická aliancia, podľa ktorej bolo v rokoch 2022 až 2024 hlavným zdrojom dezinformácií o zelenej energetike v Európe Rusko. Slovensko sa pritom stáva jednou z krajín, kde majú tieto naratívy mimoriadne priaznivé podmienky.
Účelovo vytrhnuté dáta
Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) upozorňuje, že rastúcej akceptácii nepravdivých tvrdení napomáha aj pasivita vlády. Štát s dezinformáciami aktívne nebojuje a v niektorých prípadoch dokonca preberá alebo legitimizuje ich rétoriku.
Mestá a obce spustili petíciu proti veterným parkom, výstavbu odmietajú v desiatkach katastrálnych území
Výsledkom je prostredie, v ktorom sa ako „pravda“ šíria tvrdenia o tom, že veterné elektrárne nikto nechce, že ich Slovensku nanucuje Brusel alebo že spôsobujú vysychanie pôdy a pokles zrážok. Tieto naratívy sa šíria najmä na sociálnych sieťach a cielene sa zameriavajú na regióny, kde sa pripravujú projekty veterných či fotovoltických elektrární.
„Často pracujú s účelovo vytrhnutými dátami, mimo kontext interpretovanými štúdiami alebo s kvázi vedeckými materiálmi z predátorských webov,“ upozorňuje riaditeľ SAPI Ján Karaba. Skúsenosti investorov ukazujú, že dezinformácie dnes neslúžia len na vyvolávanie strachu. Stávajú sa nástrojom politického boja a osobnej sebaprezentácie.
Klamstvá bez dôkazov
Do konfliktov vstupujú nielen obskúrne združenia bez odbornej kredibility, ale aj aktívni politici či jednotlivci s ambíciou získať verejnú funkciu. Pod zámienkou ochrany verejného záujmu spochybňujú zákonné procesy, vyvíjajú nátlak na miestnych poslancov a verejných činiteľov a celé povoľovacie konania menia na mediálne divadlo.
„V teréne sa tieto osoby správajú hrubo a vydieračsky, celé prerokovania zneužívajú len na vlastnú viditeľnosť. O odbornú diskusiu alebo dobro obcí nejde. Ide o klamstvá bez dôkazov, spochybňovanie demokracie a systematické rozkladanie dôvery v právny štát,“ hovorí Ján Karaba. Podľa SAPI ide o nebezpečný precedens, pretože tolerovanie takéhoto správania v energetike môže otvoriť dvere rovnakým praktikám aj v iných sektoroch hospodárstva.
Dôsledky v ekonomike
Dôsledky sa už dnes premietajú do ekonomiky. Slovenský priemysel platí jedny z najvyšších cien energií v Európe, čo oslabuje konkurencieschopnosť firiem, ohrozuje pracovné miesta a zvyšuje sociálne napätie. Kým jadrová energia zostane základom výroby elektriny, bez obnoviteľných zdrojov sa krajina nezaobíde.
MH Teplárenský holding získal milióny eur na prechod k čistej energii, aktuálne realizuje deväť kľúčových projektov
„Bez lokálnych zdrojov lacnej elektriny budú mať po skončení energodotácií vysoké ceny nielen podniky, ale aj domácnosti,“ upozorňuje Karaba. Práve veterné a fotovoltické elektrárne pritom dokážu znižovať závislosť od dovozu plynu a fosílnych palív, ktorých ceny ovplyvňuje nestabilná geopolitická situácia.
Výzva na vstup do verejnej diskusie
SAPI považuje kombináciu dezinformačných kampaní a chýbajúcej politickej podpory za hrozbu nielen pre ekonomiku, ale aj pre fungovanie demokratickej spoločnosti. Rozvoj obnoviteľných zdrojov by mal štát vnímať ako otázku energetickej bezpečnosti a národnej zodpovednosti, nie ako ideologický problém.
„Ak vláda tvrdí, že zelené energie sú drahé, je namieste pýtať sa, prečo máme pri ich približne štvorpercentnom podiele na výrobe elektriny jedny z najvyšších cien v Európe a prečo majú krajiny s desiatkami percent obnoviteľných zdrojov ceny nižšie,“ dodáva Karaba.
Asociácia preto vyzýva vládu, aby aktívne vstúpila do verejnej diskusie, transparentne komunikovala overené informácie a nenechávala priestor dezinformátorom a politickým oportunistom.
