Pokračovanie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu a Slovensku, ktoré sľúbili najvyšší ruskí predstavitelia slovenskej vládnej delegácii, je podľa šéfa SPNZ Jána Klepáča dobrou správou aj pre EÚ.
Slovensko zostáva dôležitou plynárenskou križovatkou Európskej únie. Po stretnutí slovenského premiéra Petra Pellegriniho s najvyššími ruskými predstaviteľmi je o tom presvedčený Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ). „Aj po sprevádzkovaní plynovodu Nord Stream 2, má tranzit plynu cez Ukrajinu strategický význam pre diverzifikáciu trás a bezpečnosť dodávok energetických surovín. Slovensko si vďaka nemu obháji pozíciu plynárenskej križovatky v strednej Európe a jednej z najdôležitejších tranzitných krajín,“ uviedol výkonný riaditeľ zväzu Ján Klepáč.
Rusko-slovenské stretnutie
Plynárenský zväz víta výsledky oficiálnej návštevy premiéra Petra Pellegriniho v Ruskej federácií a ubezpečenie z úst predsedu vlády Dmitrija Medvedeva, že Slovenská republika môže aj naďalej rátať s Ruskom ako so spoľahlivým dodávateľom energetických surovín. „Tieto garancie sú dobrou správou pre slovenské plynárenstvo a produkciu energií v SR, na ktorej sa zemný plyn podieľa približne jednou štvrtinou,“ dodal Klepáč.
Pokračovanie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu a Slovensku, ktoré sľúbili najvyšší ruskí predstavitelia slovenskej vládnej delegácii, je podľa neho dobrou správou aj pre EÚ. Spotreba plynu totiž v EÚ rastie. „Ťahúňom je najmä Nemecko, ktoré vyraďuje jadrové a uhoľné elektrárne z prevádzky. Nahradí ich najmä produkcia elektrickej energie z plynových elektrární. Vzhľadom na to, že plynovod Nord Stream 2 sa dostane do prevádzky najskôr koncom roku 2020, výpadok ukrajinskej plynovodnej vetvy na začiatku roku 2020 by bol pre EÚ vážnym problémom,“ myslí si Klepáč.
Nové opatrenia
Tranzitný plynovod prevádzkovaný slovenskou spoločnosťou Eustream tvorí v súčasnosti približne tretinu celkových dodávok zemného plynu z Ruska do EÚ. Z hľadiska energetickej bezpečnosti ide z pohľadu Slovenska o hlavný, no nie jediný zdroj dodávok tohto energonosiča. „Plynárenská mapa sa na Slovensku za posledné desaťročie výrazne skvalitnila. Umožňuje, aby sa na Slovensko dostal plyn aj z iných ako ruských zdrojov. O takomto scenári mohla slovenská energetika počas krízy dodávok v zime 2009 len snívať,“ pripomenul Klepáč.
Spoločnosti Eustream a NAFTA začali v ostatných rokoch viacero strategických infraštruktúrnych projektov. Nová kompresorová stanica v Lakšárskej Novej Vsi umožní prepravu väčších objemov plynu z Česka a zo západnej Európy. Buduje sa slovensko-poľské plynovodné prepojenie, ktoré prinesie na Slovensko možnosť dovážať aj plyn z LNG terminálu Świnojuście. Okrem nórskeho, či katarského ním môže byť aj americký bridlicový plyn. Od roku 2015 je v prevádzke aj plynovodné prepojenie s maďarskou sústavou, kde je možnosť využiť dodávky LNG z chorvátskeho terminálu Omišalj.
„Spoločnosť NAFTA rozšírila kapacity zásobníkov zemného plynu natoľko, že v pomere celková uskladňovacia kapacita k celkovej spotrebe krajiny sa Slovensko zaraďuje na druhé miesto v Európe. Krajine to poskytuje bezpečie a istotu pri akomkoľvek scenári výpadku dodávok a plynovodnej sústave potrebnú flexibilitu,“ doplnil Klepáč. Začiatkom tohto roka NAFTA ukončila akvizíciu troch podzemných zásobníkov plynu v Nemecku s kapacitou 1,8 mld. metrov kubických.
