Totálny blackout, ktorý 28. apríla 2025 o 12:33 CEST zasiahol Španielsko a Portugalsko, sa stal najvážnejším výpadkom elektriny v Európe za viac než dve desaťročia. Príčinou bol nekontrolovaný nárast napätia v podmienkach nízkeho zaťaženia a vysokej výroby z obnoviteľných zdrojov.
Obnova sústavy bola možná najmä vďaka plynovým elektrárňam v kombinovanom cykle a plne funkčnej plynárenskej infraštruktúre. Španielsky prevádzkovateľ siete Enagás potvrdil rastúci význam plynu pre energetickú bezpečnosť krajiny.
Kolaps prenosových sústav
Dňa 28. apríla 2025 o 12:33 CEST došlo ku kolapsu prenosových sústav v Španielsku a Portugalsku. Krátko bola zasiahnutá aj malá časť juhozápadného Francúzska, zvyšok Európy však významne ovplyvnený nebol. Išlo o najzávažnejší blackout v Európe za viac než 20 rokov a prvý svojho druhu, keď došlo k úplnej strate napätia v dvoch krajinách súčasne.
Čo spôsobilo blackout na Pyrenejskom polostrove? Analytik hovorí o nekontrolovateľnej výstavbe zelených zdrojov
Podľa predbežnej správy expertného panelu ENTSO-E bol hlavným faktorom výpadku nekontrolovaný nárast napätia v podmienkach nízkeho zaťaženia a vysokej výroby z obnoviteľných zdrojov energie, pričom prenosová sústava nemala dostatočné zdroje schopné regulovať napätie. To viedlo k reťazovej reakcii odpojení a k úplnému kolapsu sústavy.
Udalosť mala zásadný význam pre energetickú politiku Európskej únie aj širší medzinárodný kontext. Poukázala na to, že samotný nárast inštalovaného výkonu obnoviteľných zdrojov nie je postačujúci, ak prenosové a distribučné sústavy nedisponujú dostatočnou flexibilitou a technickými nástrojmi na zabezpečenie stability – najmä v oblasti riadenia napäťových pomerov a frekvenčnej regulácie pri dynamicky sa meniacich prevádzkových podmienkach.
Tri kľúčové faktory
Obnova sústavy v Španielsku a Portugalsku po totálnom blackoute bola úspešná vďaka trom kľúčovým faktorom, ktoré ENTSO-E priamo uvádza vo svojej správe.
Kľúčovým prvkom obnovy boli plynové elektrárne v kombinovanom cykle (CCGT). ENTSO-E potvrdilo, že práve tieto zdroje boli rozhodujúce pre reštart sústavy, pretože poskytujú rotujúcu zotrvačnosť (inertia), vedia stabilizovať frekvenciu, dokážu regulovať napätie a sú schopné black-start – „rozsvietiť tmu“ bez pomoci iných zdrojov alebo rýchleho nábehu po výpadku. Bez CCGT by sa sústava nedokázala znovu synchronizovať.
Druhým kľúčovým faktorom bol samotný plynárenský systém, ktorý bol počas incidentu plne funkčný, stabilný a schopný okamžite zásobovať CCGT elektrárne. To umožnilo rýchle spustenie plynových zdrojov, ktoré následne stabilizovali elektrickú sieť.
Tretím pilierom obnovy bol koordinovaný postup prevádzkovateľov prenosových sústav. ENTSO-E uvádza, že obnova prebehla vďaka koordinácii medzi REE (Španielsko) a REN (Portugalsko), synchronizácii ostrovných oblastí, riadenému zvyšovaniu napätia a frekvencie a následnému pripájaniu spotreby aj výroby. Proces bol mimoriadne náročný vzhľadom na úplnú stratu napätia v dvoch krajinách naraz.
Plynový systém zohral zásadnú úlohu
Španielsky prevádzkovateľ plynárenskej siete Enagás vo svojej výsledkovej správe za rok 2025 zdôraznil, že plynový systém zohral počas krízy zásadnú úlohu.
„V roku 2025 španielsky plynárenský systém opäť preukázal svoju vynikajúcu výkonnosť a kľúčovú úlohu v energetickej bezpečnosti, so 100 % dostupnosťou,“ uviedol Enagás.
Európskej únii hrozí ďalšie zdražovanie a blackouty, obnoviteľné zdroje sú podľa Kovandu krokom späť
Spoločnosť zároveň doplnila: „Počas výpadku bol plynový systém kľúčový pri obnove normálnej prevádzky elektrickej sústavy a potvrdil zásadnú úlohu zemného plynu a plynárenskej infraštruktúry, pričom kombinované cykly zohrali dôležitú úlohu.“ Podľa spoločnosti plynový systém vykazuje aj vysokú odolnosť voči extrémnym poveternostným javom.
Významný stabilizačný prvok
Vyjadrenia spoločnosti potvrdzujú, že plyn zostáva významným stabilizačným prvkom energetickej sústavy, najmä v období rastúceho podielu obnoviteľných zdrojov.
Dopyt po plyne na výrobu elektriny minulý rok výrazne vzrástol po tom, čo energetické spoločnosti zvýšili využívanie plynových elektrární v reakcii na najhorší výpadok elektriny v modernej histórii Európy. Objem prepravovaného plynu v Španielsku medziročne vzrástol o 7,4 % na 372 TWh z 346 TWh v roku 2024.
Nárast bol spôsobený najmä 33,4-percentným skokom v spotrebe plynu na výrobu elektriny, pričom významnú úlohu zohralo zvýšené využívanie kombinovaných cyklov po aprílovom blackoute. Okrem domáceho trhu k rastu prispeli aj exporty, ktoré medziročne vzrástli o 17,3 %.
Po výpadku prudko vzrástol podiel kombinovaného cyklu vo výrobe elektriny v Španielsku, keď prevádzkovateľ siete zvýšil využívanie plynových elektrární s cieľom lepšie kontrolovať napätie, ktoré bolo označené za príčinu masívneho výpadku.
Systémové riziko
Aprílový blackout potvrdil, že energetická transformácia si vyžaduje nielen rozvoj obnoviteľných zdrojov, ale aj dostatočne flexibilnú a robustnú infraštruktúru. Stabilizačné zdroje, ako sú plynové elektrárne v kombinovanom cykle, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability siete.
Môže Slovensko postihnúť blackout? Naše atómky sú na to pripravené, ubezpečuje Úrad jadrového dozoru
Prípad Španielska a Portugalska potvrdil, že bez dostatočnej schopnosti regulovať napätie a frekvenciu môže kombinácia nízkeho zaťaženia a vysokej výroby z OZE predstavovať systémové riziko.
Zároveň však ukázal, že dobre fungujúci plynárenský systém a koordinovaná spolupráca prevádzkovateľov sú schopné zvládnuť aj extrémne situácie a obnoviť dodávky elektriny v relatívne krátkom čase.
