USA a Nemecko dosiahli dohodu o dostavbe plynovodu Nord Stream 2 a to aj napriek dlhodobému tlaku na zrušenie celého projektu. Okrem obáv v oblasti energetickej bezpečnosti sa v prípade plynovodu Nord Stream 2 hovorilo aj o geopolitickom riziku, či ekonomickej devastácii Ukrajiny, cez ktorú vedie do Strednej Európy plynovod a ropovod Družba.
Práve dostavba druhého Severného prúdu umožní Rusom prepraviť o 55 miliárd kubických metrov plynu do Európy viac než doteraz. Napríklad, v roku 2019 Rusko vyexportovalo do EÚ až 135 miliárd kubických metrov plynu, z čoho 95 miliárd skonzumovali iba nemeckí spotrebitelia.
Rusko je už tradične najväčším hráčom na európskom trhu s fosílnymi palivami ako ropa a zemný plyn. Preto je dnes mnoho krajín únie, napríklad Luxemburgsko, Malta, Holandsko a iné, závislých na dovoze plynu z Ruska. Kým celkový podiel ruského plynu na európskom trhu sa pohybuje medzi 40-50 %, po dostavbe Nord Stream 2 oba severné plynovody dokážu pokryť až 81 % dodávok plynu do Európy.
Ešte v roku 2017 vypracovala spoločnosť Arthur D. Little štúdiu, ktorá hovorí že najziskovejší bude projekt Nord Stream 2 pre Rusko, ktoré na ňom odhadom zarobí ročne 1,33 miliardy eur. Nasleduje Nemecko s 1,12 miliardami, Holandsko s 719 miliónmi, Švajčiarsko s 374 miliónmi a Fínsko s 201 miliónmi. Medzi krajiny EÚ, ktoré budú rátať zisk z Nord Stream 2 v stovkách miliónov eur sa radí ešte aj Švédsko a Rakúsko. Rovnaká štúdia odhaduje, že plynovod by mohol vytvoriť dokopy 90 tisíc pracovných miest vo všetkých spomínaných krajinách.
Najväčšie obavy kritikov tohto projektu spôsobuje možný presah medzi geopolitikou a energetickou politikou. Atlantic Council vo svojej štúdii argumentuje zvykom Ruska využívať dodávky strategických surovín na dosahovanie svojich geopolitických cieľov. Aj keď sa taký scenár nedá vylúčiť, trh s energiami v rámci EÚ funguje na princípoch laissez faire, kde ponuka vyvažuje dopyt a naopak. Žiadna krajina nie je viazaná k odberom ruských energií a nákupy sa robia na základe najvýhodnejšej ceny.
Nord Stream 2 pre Slovensko však určite znamená negatívne dôsledky v dvoch možných rovinách – jednak cez Družbu pôjde menej plynu a časom možno žiaden, a zároveň fakt, že väčšina plynu pôjde cez Nemecko zaváňa monopolizáciou tejto komodity v rámci únie.
To sa pri súčasnej divokej dekarbonizácii môže stať mocným nástrojom v rukách nemeckých a rakúskych politikov, ktorí už dnes beztak tlačia na zatváranie atómových elektrární v našom regióne s ponukou, že nám na oplátku dodajú nedostatkovú energiu. Plynofikácia je navyše len malý krôčik od ekologicky devastujúceho uhlia, nakoľko sa stále jedná o neobnoviteľný zdroj energie a teda ekonomicky, ani ekologicky neudržateľné riešenie v dlhodobom časovom horizonte. Takto v praxi vidíme, že často ide najmä o obchod.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
