Nemecko v piatok odstaví polovicu zo šiestich jadrových elektrární, ktoré sú v krajine stále v prevádzke. Nukleárnu energiu prestane úplne používať do konca budúceho roka.
Rozhodnutie o postupnom odstavení jadrových elektrární a prechode od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie pôvodne v roku 2002 prijala stredoľavicová vláda kancelára Gerharda Schrödera. Jeho nástupkyňa Angela Merkelová najskôr chcela životnosť jadrových elektrárni predĺžiť.
Elektrina pre milióny domácností
Po havárii v japonskej Fukušime v roku 2011 však rozhodnutie zmenila a ako konečný termín ich odstavenia určila rok 2022.
Galek: Vratky za plyn boli obyčajným podvodom, regulácia udrží ceny energií na polovici oproti okolitým štátom (rozhovor)
Od piatka 31. decembra Nemecko odstavuje jadrové elektrárne Brokdorf v Šlezvicku-Holštajnsku, Grohnde v Dolnom Sasku a Gundremmingen C v Bavorsku, ktoré takmer štyri desaťročia spoločne dodávali elektrinu miliónom nemeckých domácností.
Obyvatelia žiadajú prehodnotenie
Niektorí obyvatelia Nemecka vyzývajú, aby sa rozhodnutie o ukončení výroby energie z jadra prehodnotilo, keďže už prevádzkované elektrárne produkujú relatívne málo oxidu uhličitého. Stúpenci jadrovej energie tiež argumentujú, že Nemecku môže pomôcť splniť ciele v oblasti znižovania skleníkových plynov.
Nemecká vláda však tento týždeň uviedla, že vyradenie všetkých jadrových elektrární z prevádzky v budúcom roku a postupné nukončenie používania uhlia do roku 2030 neovplyvní energetickú bezpečnosť krajiny a ani jej cieľ, aby sa najväčšia európska ekonomika do roku 2045 stala „klimaticky neutrálnou“.