Podľa ministerstva hospodárstva je za meškaním schvaľovania Energetickej politiky SR súčasná politická situácia medzi Ukrajinou a Ruskom.
Nová Energetická politika SR, ktorá definuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050, mala byť už schválená vládou. Aspoň také boli plány už bývalého ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, ktorý po rokovaní tripartity poslal koncom mája návrh energetickej politiky na Úrad vlády SR. Doteraz si však vládny kabinet na novú energetickú politiku čas nenašiel. Po dlhšom váhaní (vyše trojtýždňovom) nám do redakcie nakoniec prišlo z Ministerstva hospodárstva SR vysvetlenie, prečo ministri o návrhu novej energetickej politike ešte nerokovali.
Môžu za to Ukrajinci a Rusi?
Keďže nám z rezortu hospodárstva odpovede k tejto problematike dlho nechodili, obrátili sme sa s otázkami priamo na úrad vlády. Ten nám však, nevediac, že sme tak už urobili niekoľkokrát, iba odporučil, aby sme sa obrátili priamo na kompetenčne príslušný rezort, čiže na ministerstvo hospodárstva. Zaujímavé je, že sme na ministerstvo nemuseli znova apelovať. To nám poslalo odpovede tentokrát samo od seba. Podľa ministerstva máme teda za meškaním schvaľovania energetickej politiky hľadať „aktuálnu situáciu vzniknutú v dôsledku politického konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom“. „V návrhu Energetickej politiky SR sa ešte dodatočne posudzujú niektoré otázky v oblasti bezpečnosti dodávok energetických surovín na Slovensko,“ uviedol rezort hospodárstva, podľa ktorého má byť strategický dokument v krátkej dobe už prerokovaný vo vláde.
Alebo lobisti…?
Portál vEnergetike.sk má však od ľudí, ktorí pracovali pod bývalým ministrom hospodárstva, ktorý svoje kreslo opustil začiatkom júla tohto roka, informácie, že za meškaním schvaľovania energetickej politiky sú premiérovi poradcovia. Tí sa mali na základe lobistických tlakov dožadovať viacerých zmien v energetickej politike.
Viacero kontroverzných projektov
V novej energetickej politike je zahrnutých viacero projektov, ktoré vyvolali, respektíve stále vyvolávajú, nielen v odbornej verejnosti vášnivú diskusiu. Energetická politika napríklad počíta s výstavbou ropovodného prepojenia Bratislavy s rakúskym Schwechatom. Podľa návrhu energetickej politiky ide o strategický projekt v oblasti ropy. Nová energetická politika nezabúda ani na nutnosť rekonštruovať ropovod Adria. Stále diskutovaným projektom, ktorý je zaradený do energetickej politiky, je aj výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. V elektroenergetike by sa malo naďalej počítať s výstavbou novej elektrárne Sereď či Ipeľ. Tešiť sa z novej energetickej politiky môžu napríklad veľkí výrobcovia tepla. Tí sa po dlhých rokoch dočkajú zo strany štátu podpory systému centrálneho zásobovania teplom.
Robert Fico – energetický guru?
V súčasnosti by sa malo Slovensko ešte stále riadiť Energetickou politikou SR, ktorú schválil vládny kabinet v 2008. Teda keď vládla prvá Ficova vláda. Aj keď na novej politike sa začalo pracovať už počas vlády Ivety Radičovej (2010-2012), finálnu verziu už písalo ministerstvo pod vedením bývalého ministra Malatinského, nominanta druhe Ficovej vlády. Čiže smerovanie Slovenska v oblasti energetiky udáva v ostatných rokoch len vládny kabinet Roberta Fica.
