V prípade predĺženia povolenia na prieskum ložísk ropy a horľavého zemného plynu na severovýchode Slovenska postupovalo ministerstvo životného prostredia (MŽP) podľa platnej legislatívy. Hovorkyňa MŽP Petra Stano Maťašovská tak reagovala na vyjadrenia poslankyne NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Anny Zemanovej, ktorá vo štvrtok vyzvala ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, aby zastavil povolenie na prieskum, kým sa neuskutoční posúdenie vplyvov na životné prostredie a kým nebude preverená zákonnosť doterajších rozhodnutí. „MŽP odmieta politizáciu tohto prípadu. Je pripravené na konštruktívnu odbornú diskusiu,“ uviedla Stano Maťašovská. Pripomenula, že držiteľ prieskumného územia je povinný zaň platiť štátu, pričom polovica je príjmom Environmentálneho fondu a polovica dotknutých obcí. „V tomto prípade bolo dotknutým obciam vyplatených vyše 1,8 milióna eur,“ povedala.
Ťažobná spoločnosť Alpine Oil and Gas má povolenie na prieskum ložísk do 31. júla, pričom MŽP schválilo predĺženie tohto povolenia o ďalšie štyri roky. Nové povolenie vzťahujúce sa na štyri prieskumné lokality nadobudne platnosť 1. augusta. Geologické práce majú podľa Zemanovej zahŕňať aj vrty do hĺbky takmer 1 500 metrov a čerpacie skúšky. Ministerstvo tvrdí, že ťažobná spoločnosť získala prvýkrát povolenie na prieskum pred desiatimi rokmi. „Súčasné povolenie ministerstva na vykonanie geologického prieskumu na obdobie štyroch rokov sa v ničom neodlišuje od toho z roku 2006. Nerozumieme preto tvrdeniam SaS, že geologické práce majú teraz zahŕňať aj vrty do hĺbky takmer 1 500 metrov a čerpacie skúšky. Túto možnosť mala spoločnosť už od roku 2006, keď jej ministerstvo povolilo vykonávať geologické práce vrátane hĺbkových vrtov,“ zdôraznila Stano Maťašovská.
Poslankyňa Zemanová sa tiež odvolávala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z februára 2015 v podobnej kauze, ktoré hovorí, že MŽP musí posudzovať vplyvy na životné prostredie aj v prípade prieskumných vrtov. „Nepoznáme dopady na životné prostredie, lebo projekt geologických prác nebol posúdený z pohľadu vplyvov na životné prostredie. Ľudia takto nemali dostatok informácií, ktoré by im vyvrátili alebo vysvetlili ich obavy o zdravie a životné prostredie,“ povedala s tým, že „rozhodnutia, na základe ktorých môže ťažobná firma pokračovať v prieskume, môžu byť v plnom rozsahu neplatné“. MŽP argumentuje že v súčasnosti je na Slovensku vyše 80 prieskumných území a ani v jednom prípade sa nevyžadovalo posúdenie vplyvov na životné prostredie. „Súčasná právna úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie ako aj príslušných smerníc sa totiž nevzťahuje na činnosti vykonávané podľa geologického zákona, teda na prieskum,“ hovorí Stano Maťašovská. Cieľom geologického prieskumu je podľa nej zistiť alebo overiť existenciu ložísk nerastov, v tomto prípade ložísk ropy a horľavého zemného plynu. „Pripomíname, že v celom procese ide o geologický prieskum, nie o ťažbu. V prípade záujmu o ťažbu organizácia musí postupovať v zmysle banského zákona, ktorý je úplne iným procesom patriacim do kompetencie Ministerstva hospodárstva,“ uzavrela hovorkyňa.
Počas desiatich rokov vykonávala spoločnosť Alpine Oil and Gas geofyzikálny prieskum bez nutnosti vŕtania v okresoch Svidník, Medzilaborce a Snina. Vytýčila tak tri lokality, kde chcú robiť prieskumné a ťažobné vrty. Proti plánovaným vrtom sa postavili obyvatelia dotknutých obcí a majitelia pozemkov v daných obciach. Ľudia sa obávajú znečistenia vody škodlivými látkami, najmä chrómom, takisto straty vody, znečistenia pôdy ako aj devastácie životného prostredia. V EÚ podliehajú prieskumné aj ťažobné vrty posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, na Slovensku sú však z tohto procesu vyňaté pre zle transponovanú európsku smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo však MŽP plánuje do konca tohto roku novelou zákona zmeniť.
