Japonský jadrový dozorný orgán v pondelok odobril sporné zmeny hodnotenia bezpečnosti a návrh legislatívy, ktorá umožní starnúcim reaktorom pracovať dlhšie.
Úrad pre reguláciu jadrovej energie v reakcii na novú vládnu politiku, ktorá ruší súčasný 60-ročný prevádzkový limit pre jadrové reaktory, prijal nový systém, v ktorom je možné po 30 rokoch prevádzky udeliť dodatočné predĺženie prevádzky každých 10 rokov. Nie je pritom určený žiadny maximálny limit.
Plán predĺženia prevádzky
Kabinet premiéra Fumia Kišidu prijal plán s predĺžením prevádzky reaktorov v piatok s cieľom maximalizovať využitie jadrovej energie. To zahŕňa urýchlenie reštartu zastavených reaktorov, predĺženie prevádzkovej životnosti starnúcich elektrární a vývoj reaktorov novej generácie, ktoré nahradia reaktory určené na vyradenie z prevádzky, keďže sa Japonsko snaží zabezpečiť stabilné dodávky energií a splniť svoj záväzok dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu.
Rozpoltené hlasovanie
Hlasovanie regulátorov však bolo zriedkavo rozpoltené, keďže jeden z piatich komisárov bol proti zmenám. Komisár Akira Išiwatari, geológ z univerzity Tohoku, povedal, že úrad je otvorený zmenám pravidiel, ak majú jednoznačne prispieť k vyššej bezpečnosti z vedeckých alebo technických dôvodov, no podľa neho „tieto zmeny neplnia ani jeden účel“.
Japonská vláda chce vyvíjať bezpečnejšie menšie jadrové reaktory, tvrdí premiér Kišida
Ďalší komisár, námestník šéfa Výskumného centra jadrovej bezpečnosti Japonskej agentúry pre atómovú energiu Tomojuki Sugijama skonštatoval, že má pocit, že diskusia okolo zmien bola unáhlená vzhľadom na tlak od vlády a úrad mal konať viac nezávisle.
Predseda úradu Šinsuke Jamanaka naopak poprel, že by podľahli vládnemu tlaku, a vyjadril sa, že nový systém je adekvátny.
Návrat k jadrovej energii
Po katastrofe vo Fukušime v roku 2011 sa v Japonsku zvýšil protijadrový sentiment aj obavy o bezpečnosť. Vláda však presadzuje návrat k jadrovej energii pre obavy z nedostatku energií v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a globálneho tlaku na zníženie skleníkových plynov.
Predtým pritom vláda poprela, že by zvažovala výstavbu nových jadrových elektrární alebo výmenu starých reaktorov a oznámila zachovanie cieľa 20 – 22 % podielu jadrovej energie na energetickom mixe do roku 2030 v zjavnej snahe vyhnúť sa kritike zo strany ostražitej verejnosti.
