S predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefom Holjenčíkom sme sa rozprávali a budúcoročných cenách energií.
Šéf regulačného úradu nám na záver rozhovoru naznačil, ako by ceny energií pre domácnosti v budúcom roku mohli vyzerať. Taktiež nám povedal svoj názor na rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku, na elektromobilitu či na plánovanú vládou schválenú výstavbu piateho jadrového bloku a prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ.
Pán predseda, ako by ste charakterizovali vývoj cien zemného plynu v tomto roku na svetových trhoch a čo boli hlavné faktory, ktoré ich ovplyvňovali?
Koncom roku 2023 sa postupne upokojovala napätá situácia na trhu s plynom, čoho dôsledkom bol výrazný pokles cien. V jarných mesiacoch roku 2024 sa pokles zastavil a cena plynu začala mierne stúpať ale celý 1. štvrťrok 2024 zaznamenal menšiu volatilitu cien v porovnaní s poslednými dvoma rokmi a trh bol pomerne stabilný.
Ceny na trhu s plynom sú aktuálne menej predvídateľné a miera cenovej volatility bude čoraz citlivejšie reagovať na vplyv viacerých fundamentálnych faktorov. Od marca 2024 sme zaznamenali zvýšenie ceny plynu z dôvodu nórskych výpadkov dodávky plynu do Európy pre problémy s ťažbou, izraelsko-iránsky konflikt, zásahov do ukrajinských zásobníkov a výkyvy počasia.
Ceny elektriny aj plynu sú vyššie ako minulé referenčné obdobie. Čo to znamená pre domácnosti?
V najbližšom období existuje viac rizík rastu ako poklesu cien plynu a klesajúci trend, ktorý sme zaznamenali v posledných mesiacoch už mohol dosiahnuť svoju minimálnu hodnotu. Do konca roka 2024 sa očakáva stabilizovanejší trh s plynom v porovnaní s poslednými dvoma rokmi, a to v kontexte na naplnenosť zásobníkov plynu a funkčné dostatočné kapacity na prepravu plynu z LNG terminálov v Európe.
V závere júla a v prvých augustových týždňoch cena plynu začala opäť prudko rásť. Primárnym dôvodom je hrozba zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu vplyvom rusko-ukrajinského vojenského konfliktu, ktorý sa preniesol na ruské územie a potenciálnym poškodením dôležitého prečerpávacieho a meracieho bodu plynovodu pri meste Sudža, ktorý slúži na prepravu ruského zemného plynu cez Ukrajinu na Slovensko, do Rakúska a ďalších európskych krajín.
Medzi ďalšie dôvody možného rastu cien plynu do konca roku 2024 sú klimatické zmeny ako sú aktuálne horúčavy vo Francúzsku a Taliansku, kde sa veľa elektriny vyrába práve z plynu a tiež geopolitické riziká ako je možný vojenský konflikt a medzi Izraelom a Iránom a plánovaná jesenná odstávka nórskych ťažobných zariadení.
Ako má ÚRSO nastavenú legislatívu pre tvorbu cien plynu pre zraniteľných odberateľov, aby dokázal na túto volatilitu účinne reagovať? Čo výhody, nevýhody referenčného obdobia oproti minulosti?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už vypracoval nový vykonávací predpis pre oblasť cenovej regulácie v plynárenstve. Podľa tejto vyhlášky sa bude vykonávať cenová regulácia v plynárenstve na rok 2025. Úrad nastavil vo vyhláške aj nové referenčné obdobie, v ktorom sa sleduje vývoj denných cien plynu produktu EEX THE NATURAL GAS FUTURES.
Priemer týchto cien je základom výpočtu cien za dodávku plynu pre zraniteľných odberateľov plynu. Referenčné obdobie bolo skrátené na obdobie október t-2 až jún t-1.
Legislatívna smršť v energetike sa nezastavila ani počas leta, ÚRSO pripravuje viaceré zmeny
Úpravou referenčného obdobia na rok 2025 a rozdelením váh jednotlivých čiastkových období sa docielilo aj to, že do výpočtu regulovaných cien za dodávku plynu na rok 2025 pre zraniteľných odberateľov ako sú domácnosti, malé podniky, DSS, SVB, sociálne byty a podobne, sa aktuálne dianie na trhu s plynom nedotkne.
Nakoľko sledované referenčné obdobie už koncom júna 2024 skončilo a referenčná trhová cena plynu vypočítaná podľa tejto vyhlášky je nižšia ako aktuálne trhové ceny plynu.
Stále zostáva nevyriešená situácia okolo rusko-ukrajinského prepravného kontraktu, ktorý skončí v roku 2024. Ak nebude obnovený alebo nahradený iným obchodným riešením, tok plynu z Ukrajiny do EÚ sa zastaví.
Ako hodnotíte aktuálnu situáciu ohľadom prenosových trás zemného plynu a ceny za prepravu? Plyn vraj môže byť drahší aj o 25 percent. Majú sa odberatelia plynu v SR obávať zvyšovania cien plynu, či už domácnosti, alebo podnikatelia?
V poslednom období sa využitie prepravných trás v Európe výrazne zmenilo. Radikálne sa zmenili trasy tokov plynu, či už v dôsledku výstavby nových LNG terminálov (na severe ale tiež aj juhu Európy) ale aj poklesom dovozu ruského plynu do EÚ pôvodnými potrubnými trasami z východu na západ.
Vybudovali sa aj nové cezhraničné prepojenia, slovenská prepravná sieť je v súčasnosti prepojená so všetkými okolitými štátmi a s možnosťou využitia všetkých dostupných zdrojov plynu v EÚ. Pre SR je stále dôležité maximálne využitie ruského plynu aj v spojení s existujúcimi dlhodobými zmluvami na dodávku plynu ale aj prepravu (tranzit plynu).
Stále zostáva nevyriešená situácia okolo rusko-ukrajinského prepravného kontraktu, ktorý skončí v roku 2024. Ak nebude obnovený alebo nahradený iným obchodným riešením, tok plynu z Ukrajiny do EÚ sa zastaví, čo bude mať za následok zvýšenie veľkoobchodných cien plynu ale aj možného navýšenia cien za prepravu plynu vo viacerých európskych krajinách. Vážnym dôsledkom bude radikálne nižšie využitie slovenskej prepravnej siete, či už s titulu ukončenia tranzitu plynu ale aj nerealizovaním plánovaného využitia ukrajinských zásobníkov európskymi obchodníkmi s plynom.
Ročná prepravná technická maximálna kapacita slovenskej prepravnej siete je približne 90 mld. m³ zemného plynu. Objem prepraveného plynu v posledných piatich rokoch nepretržite klesá, kým v roku 2021 prevádzkovateľ prepravnej siete eustream, a. s., prepravil ešte 41,6 mld. m3, v roku 2023 to bolo len niečo viac ako 16 mld. m³ plynu, čo predstavuje výrazný pokles objemu prepraveného plynu.
Predovšetkým z dôvodu extrémneho poklesu množstva prepraveného plynu úrad musel pristúpiť k navýšeniu cien za prepravu plynu na rok 2025. Platí zároveň aj to, že úrad prostredníctvom ustanovení vyhlášky limituje cenu za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu, ktorá sa môže dodávateľom plynu pripočítať k cene za dodávku plynu.
Táto limitácia zabezpečuje aj to, že dopad na koncové ceny za dodávku plynu pre zraniteľných odberateľov plynu v roku 2025 z titulu navýšenia cien za prepravu plynu nebude výrazný. Je vhodné tiež na tomto mieste poznamenať, že v štruktúre koncovej ceny plynu pre domácnosti tvorí zložka ceny viažuca sa k preprave plynu len približne 6%.
Podstatnú časť celkovej koncovej ceny za dodávku plynu, tvorí cena komodity a náklady spojené s dodávkou plynu (viac ako 60 %). Samotná cena komodity na rok 2025 vychádza na 37,33 eur za megawatthodinu. Tá je síce o 40 % nižšia ako regulovaná cena komodity v roku 2024 ale vo výpočte ceny za dodávku plynu pre zraniteľných odberateľov plynu vyššia ako cena za dodávku plynu oproti reálne uplatňovaným cenám v roku 2024, ktoré boli určené (zastropované) vládnymi nariadeniami.
Finálne koncové ceny za dodávku plynu pre zraniteľných (regulovaných) odberateľov na rok 2025, vrátane vyčíslenia dopadu ako sa cena komodity prejaví v celkovej koncovej cene, závisí od ukončených cenových konaní k cenám za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu (distribučné poplatky tvoria cca 30 % koncovej ceny).
Pri neregulovaných odberateľov plynu sa nedá exaktne predpovedať do akej miery sa cena komodity na rok 2025 prejaví v koncovej cene za dodávku plynu, závisí to od druhu zmluvy o dodávke plynu (na dobu určitú alebo na dobu neurčitú) ale aj od spôsobu určenia ceny za dodávku plynu (fixná alebo vzorec odzrkadľujúci aktuálne spotové ceny plynu na trhu).
Prínosom pre všetkých odberateľov plynu ako si zabezpečiť lepšie ceny za dodávku plynu formou zmeny dodávateľa plynu je aj novelizácia primárnej legislatívy, ktorá od 01.08.2024 umožňuje regulovaným aj neregulovaným odberateľom plynu bezbariérové pohyby na trhu s plynom.
Vhodnými nástrojmi pre lepšiu orientáciu na slovenskom trhu s plynom sú aj informácie, ktoré úrad zverejňuje na svojom webovom sídle, a to vývoj cien plynu na komoditných burzách v mesačných intervaloch, cenovú kalkulačku pre prepočet výhodnosti dodávky plynu pre zraniteľných odberateľov v domácnosti a tiež zverejňovanie aktualizovaného zoznamu dodávateľov plynu poskytujúcich univerzálnu službu, ktorí aktívne pôsobia na trhu s plynom.
Veľkoobchodné ceny elektriny majú však ešte priestor na rast aj z dôvodu rastu cien emisií a zemného plynu.
V oblasti elektriny hovoríte, že situácia je lepšia ako pri plyne, ale stále nestabilná. Aký bol teda vývoj ceny elektriny v tomto roku na svetových trhoch a čo boli hlavné faktory, ktoré ich ovplyvňovali?
Vývoj ceny na trhoch s elektrinou v súčasnosti závisí predovšetkým od makroekonomického vývoja, ochoty výrobného sektora využiť aktuálne nízke ceny nie veľmi vzdialené tým predkrízovým, ale aj rýchlosti nárastu nových sektorov dopytu. Na strane ponuky sa situácia zdá byť aspoň nateraz stabilnejšia.
Ceny elektriny sa v súčasnosti držia nad úrovňou 104 eur za megawatthodinu (údaj z 12. 08. 2024 zverejnený pražskou burzou PXE). Elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa dňa 09. 08. 2024 predávala za vyše 104 eur za megawatthodinu, pričom koncom júla bola cena elektriny ešte na úrovni 95 eur za megawatthodinu. Začiatkom tohto roka boli trhové ceny elektriny na úrovni 100 eur za megawatthodinu.
Veľkoobchodné ceny elektriny majú však ešte priestor na rast aj z dôvodu rastu cien emisií a zemného plynu. Súčasný nárast cien je spôsobený najmä vlnou horúčav v západnej Európe.
Chcem apelovať na ľudí, ale aj na politikov, aby sa na rozvoj OZE u nás pozerali s chladnou hlavou a nie na akúsi módnu záležitosť, na ktorej rozvoj tlačí EÚ.
Ako hodnotíte energetický mix Slovenska a Európskej únie? Sme na tom, lepšie ako iné krajiny EÚ čo sa týka napríklad obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a budúcnosti ich rozvoja?
My ako úrad podporujeme rozvoj OZE v SR, ale treba pripomenúť, že v slovenských podmienkach má OZE jednoznačne obmedzený potenciál rozvoja. Najhoršou cestou je budovanie fotovoltických elektrární (FVE) tam, kde sa elektrina nespotrebuje.
Platí, že EÚ je stále výrazne závislá na fosílnych palivách, aj keď podiel OZE rastie. V roku 2023 predstavovala produkcia veterných a solárnych elektrární v EÚ podiel približne 26,6 % z celkovej produkcie elektriny. Cieľom EÚ je v rámci prechodu na udržateľnejšiu energetiku dosiahnuť do roku 2030 minimálne 32 % energie vyrobenej z OZE. Produkcia elektriny vyrobenej z OZE je v súčasnosti v Európe ustálená.
S ohľadom na rastúce požiadavky EÚ v oblasti zavádzania OZE, vláda SR stanovila ciele na zvýšenie podielu elektriny vyrobenej z OZE na hrubej konečnej spotrebe SR v súlade s požiadavkami Integrovaného národného energetického a klimatického plánu.
Čisté technológie (OZE a jadro) globálne vyrobili takmer 40 % elektriny, v EÚ viac než 67 %. Podiel čistých technológií na slovenskej výrobe elektriny bol vzhľadom na vysoký podiel energie z jadra ešte vyšší – takmer 85 %. Vzhľadom na vysoký podiel jadrovej energie má Slovensko relatívne stabilný a nízkoemisný energetický mix.
Ľudia dnes aj u nás vo veľkom investujú do vlastných zariadení OZE. Aké sú podľa vás výhody, nevýhody a návratnosť týchto investícií? Či už pre nich, alebo aj štátny rozpočet? A čo by ste týmto ľuďom poradili?
Chcem apelovať na ľudí, ale aj na politikov, aby sa na rozvoj OZE u nás pozerali s chladnou hlavou a nie na akúsi módnu záležitosť, na ktorej rozvoj tlačí EÚ. Tam, kde sa OZE oplatia, kde slúžia na vlastnú spotrebu, som jednoznačne za. Ale špekulovať pri budovaní OZE s tým, že budem dostávať nejakú formu doplatku od štátu, tak táto doba sa už skončila. Súhlasím s rozvojom OZE, ale nie na úkor ostatných odberateľov.
Doba, počas ktorej dokáže FVE vyrábať elektrinu je v podmienkach SR približne 1100 hodín. Rok má však 8760 hodín! Z toho je zrejmé, že výroba elektriny z FVE nestačí pre zásobovanie SR. Podobné je to pri výrobe z vetra – cca 2200 hodín do roka.
Pravda je, že investície do vlastných zariadení na výrobu energie z OZE ako sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá sú stále populárnejšie aj na Slovensku. Tieto investície prinášajú viacero výhod, ale aj nevýhody, ktoré je potrebné pri inštalácii a investícii zvážiť. Jednou z hlavných výhod je zníženie závislosti od externých dodávateľov elektriny. Vlastné zariadenie na výrobu energie môže zabezpečiť časť alebo dokonca celú spotrebu.
Odberateľom sa tak znižujú náklady na energie, pričom so stúpajúcimi cenami energie môže byť táto úspora značná, najmä ak je k zariadeniu pripojený aj batériový zásobník elektriny. K súčasnej výhodnosti inštalácie solárnych panelov pomáhajú aj štátne dotácie (ich odstránením by sa finančné parametre investície zmenili). Práve atraktívne finančné hľadisko zohráva najdôležitejšiu úlohu pri zvažovaní o inštalácii OZE.
Energia získavaná z OZE má aj svoje záporné stránky a nedostatky, ktoré bránia v jej širšom využívaní. Efektivita zariadení OZE, ako sú solárne panely alebo veterné turbíny je závislá od poveternostných podmienok, čo vedie k výkyvom produkcie.
Solárna alebo veterná energia je preto vnímaná ako nespoľahlivý hlavný zdroj energie. Počiatočná investícia do inštalácie solárnych panelov, veterných turbín alebo tepelných čerpadiel je bez dotácií vysoká. Zariadenia OZE vyžadujú pravidelnú údržbu a majú obmedzenú životnosť. Napríklad solárne panely majú životnosť približne 25 rokov, po ktorých ich efektivita klesá a na konci životnosti majú životnosti majú účinnosť nižšiu až o 20 %.
FVE a OZE je výhodné budovať tam, kde sa elektrina buď spotrebuje napríklad vo výrobných závodoch a podobne. To znamená, že si výrobca elektriny vyrobenú hneď aj sám spotrebuje.
Aké sú podľa vás výhody a nevýhody elektromobility? Ako hodnotíte situácia s nabíjacími stanicami v SR a EÚ?
Elektromobily majú určite istú škálu výhod. Sú nimi nižšie prevádzkové náklady (nižšie náklady na údržbu a tankovanie, nakoľko elektrická energia je lacnejšia ako palivo). Elektromobilita v mestách znižuje hlukovú záťaž. Okrem toho elektrické vozidlá produkujú nulové emisie pri prevádzke, čo prispieva k znižovaniu znečistenia ovzdušia a boju proti klimatickým zmenám.
Elektrické vozidlá majú aj svoje nevýhody. Sú často drahšie ako ich spaľovacie ekvivalenty. Nedosahujú dojazd porovnateľný s tradičnými vozidlami na jedno natankovanie. Okrem toho nabíjanie batérií trvá dlhšie ako natankovanie paliva. Rozsah použiteľnosti elektrovozidiel je úzko spätý s dostupnosťou nabíjacích staníc, čo môže byť obmedzujúce, najmä v odľahlejších oblastiach.
Infraštruktúra nabíjacích staníc je v SR stále v rozvoji. V mestských oblastiach a pozdĺž hlavných diaľnic sa sieť nabíjacích staníc postupne buduje, ale v menších mestách a na vidieku je ich stále nedostatok. Výzvou ostáva aj nízka hustota rýchlo nabíjacích staníc.
Naopak v EÚ existuje väčší tlak na rozvoj nabíjacej infraštruktúry, pričom niektoré krajiny, ako Holandsko, Nemecko alebo Nórsko, majú veľmi hustú a spoľahlivú sieť nabíjacích staníc. Na druhej strane, v krajinách strednej a východnej Európy, ako aj v južných štátoch, je sieť stále nedostatočná. Celkovo možno povedať, že infraštruktúra nabíjacích staníc sa síce rýchlo rozvíja, ale jej dostupnosť a kvalita závisí od krajiny a konkrétnej lokality.
Úspech elektromobility bude závisieť okrem iného aj od toho, ako rýchlo a efektívne sa infraštruktúra rozšíri do všetkých regiónov. Je však potrebné zdôrazniť, že na Slovensku je potrebné pre splnenie cieľov zadaných EÚ v tejto oblasti vynaložiť investície, ktoré sa odhadujú na cca 11 miliárd eur.
Prečo je podľa vás pre obyvateľov SR výhodná urýchlená výstavba piateho atómového bloku?
Nový blok by mal mať podľa vyjadrení vlády výkon 1100 až 1200 megawattov. Výstavba piateho bloku zabezpečí stabilnú dodávku elektriny a zvýši energetickú sebestačnosť, čím sa zníži závislosť SR na dovoze fosílnych palív alebo elektriny z iných krajín.
Jadro ako zdroj energie poskytuje stabilný a spoľahlivý prísun elektriny bez závislosti na poveternostných podmienkach, ako je to v prípade solárnych alebo veterných elektrární. To je dôležité pre zabezpečenie stabilnej dodávky elektrickej energie, najmä v čase rastúceho dopytu a prechodu na elektromobilitu.
Jadrová energia je nízkoemisný zdroj energie, ktorý okrem iného významne pomôže Slovensku plniť svoje ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. To je obzvlášť dôležité vzhľadom na tlak EÚ na dekarbonizáciu a splnenie záväzkov z Parížskej dohody.
Investícia do výstavby piateho bloku by tiež podporila výskum a vývoj v oblasti inovácií a pokročilých technológií. V neposlednom rade by vytvorila vysokokvalifikované pracovné miesta, čím by podporila ekonomický rast a inovácie v energetickom sektore.
Vláda tiež rozhodla, že ideme budovať prečerpávačku Ipeľ. Z vášho pohľadu, aké to prinesie možnosti práce s prebytkami elektriny á la baterkáreň, pracovné príležitosti?
Projekt výstavby Prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Ipeľ považujem za veľmi rozumnú možnosť ako vybudovať strategický stredoeurópsky pohotovostný akumulačný energetický zdroj s možnosťou poskytovania podporných služieb a regulačnej elektriny aj pre okolité štáty.
Riadenie elektrizačných sústav je totiž dnes, pri neustále pribúdajúcej elektriny vyrobenej z OZE a burzovému trhovému systému obchodovania s elektrickou energiou, stále náročnejšie.
Tradičným, hoci možno investične náročnejším riešením, je práve výstavba vodných elektrární s lepšími regulačnými vlastnosťami, ktoré v oblasti rentability nemajú konkurenciu. Výstavba PVE Ipeľ prinesie množstvo výhod pre Slovensko, najmä v oblasti manažmentu prebytkov elektriny a vytvárania nových pracovných príležitostí. Samotná prevádzka PVE bude znamenať ďalší významný zdroj vo výrobe elektriny, čo posilní konkurencieschopnosť a sebestačnosť SR vo výrobe elektriny. Treba poznamenať, že pôjde o zelený zdroj elektriny, čo prispeje do bilancie SR.
Jej hlavným prínosom bude spomínané poskytovanie podporných služieb pre potreby elektrizačnej sústavy SR a aj Maďarska. PVE vyrovnáva kolísanie v dodávke elektriny do siete spôsobené premenlivou výrobou energie z OZE. Týmto spôsobom stabilizuje elektrickú sústavu a zníži potrebu rýchlo spúšťaných záložných zdrojov, často na fosílne palivá.
Výstavba PVE Ipeľ by predstavovala významný krok v modernizácii a stabilizácii energetickej infraštruktúry Slovenska, pričom by poskytla možnosti na efektívne využívanie prebytkov elektriny. Tento projekt by mohol prispieť k energetickej bezpečnosti krajiny a jej prechodu na udržateľné zdroje energie. Vybudovaním PVE sa v neposlednom rade podporí aj integrácia OZE do energetického mixu SR.
Na záver, pán predseda, neprezradíte, ako budú vyzerať budúcoročné ceny pre domácnosti, či sa majú domácnosti obávať zdražovania?
Ako iste viete, my nikdy pred finálnym ukončením cenových konaní nezverejňujeme ani nekomentujeme žiadne konkrétne čísla.
Môžem však vo všeobecnosti prezradiť, že v tejto chvíli to vyzerá tak, že elektrina a teplo pre domácnosti zostanú aj na budúci rok zhruba na úrovni roka 2024 a plyn asi pôjde mierne hore. A to celé, zdôrazňujem, bez tých obrovských dotácií zo strany štátu, ako tomu bolo v minulých rokoch.
Musíme si uvedomiť realitu, a nemôžeme sa tváriť, že keď rastie cena primárnych palív a zdrojov, keď rastú mzdy, cena potravín a podobne, tak sa tieto skutočnosti nepremietnu do cien energií. Úrad je tu na to, aby strážil okrem iného aj primeranosť premietania sa týchto skutočností do koncových cien energií.