Ruský prezident pricestoval na rokovania s čínskym lídrom pár dní po návšteve Donalda Trumpa. Moskva a Peking chcú ukázať, že ich strategické partnerstvo zostáva pevné.
Okrem samotného plynovodu má projekt v hodnote 1,5 miliardy dolárov zahŕňať aj výstavbu plynových elektrární, ktoré by mali znížiť výrobu elektriny z uhlia.
Finančný analytik Stanislav Pánis v rozhovore pre SITA aj vysvetľuje, čo môže pre Slovensko aj širší región znamenať ďalší vývoj pri ruskej rope, plyne a tranzitných vzťahoch.
Srbsko je jednou z mála európskych krajín, ktoré si od začiatku invázie na Ukrajinu udržiavajú úzke vzťahy s Kremľom, aj napriek svojim ambíciám vstúpiť do Európskej únie (EÚ).
Vojenská operácia USA a Izraela na Blízkom východe viedla k prudkému nárastu svetových cien ropy, čo skomplikovalo dodávky cez Hormuzský prieliv, a to priamo ovplyvnilo príjmy Moskvy.
Podľa premiéra sa Slovensko nachádza v „unikátnej krízovej situácii“, keďže napriek nesúhlasu s rozhodnutím o ukončení dovozu ruských surovín rátalo s tým, že ruský plyn a ropu bude môcť využívať do roku 2027.
Dôjde k ďalšiemu ochromeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ktorý by tak mohol zosilniť svoje volanie po obnovení dodávok z Ruska, napríklad plynovodom Nord Stream II?