Pandémia okrem iného donútila zákonodarcov upraviť Zákonník práce. Výslednú novelu síce kritizovali zástupcovia zamestnávateľov aj zamestnancov, prezidentka Zuzana Čaputová ju však podpísala, a tak od marca čaká trh práce viacero zmien.
Dotknú sa nielen „riadnych“ zamestnancov, ale aj pracujúcich seniorov, študentov a ľudí, ktorí vykonávajú svoju právu z domu. Portál Webnoviny.sk prináša prehľad tých najdôležitejších zmien.
Home office
Aj keď Zákonník práce poznal prácu z domu pod pojmom „domácka práca a telepráca“ už pred pandémiou, veľmi sa nepoužívala. Situácia sa však najmä pre pandémiu koronavírusu zmenila, a tak bolo nutné tieto ustanovenia aktualizovať.
Za prácu z domu sa tak považuje práca, ktorá by za normálnych okolností bola vykonávaná na pracovisku, ale je vykonávaná inde. Napríklad v domácnosti zamestnanca alebo na inom miestne, na ktorom sa so zamestnávateľom dohodne.
Domácka práca a telepráca začnú fungovať po novom, zmeny nadobúdajú účinnosť
Povinnosťou zamestnávateľa v takomto prípade je poskytnúť alebo inak zabezpečiť pracovné prostriedky zamestnancovi. Druhou možnosťou je preplatenie zvýšených nákladov, ak pracovník využíva vlastné.
Dôležitou zmenou je „právo na odpojenie“ zamestnanca. V praxi to znamená, že mimo pracovného času, pracovnej pohotovosti alebo práce nadčas nie je povinný odpovedať na pracovné telefonáty alebo e-maily.
Zamestnanec si tak bude môcť lepšie zladiť súkromný a pracovný život, pretože zamestnávateľ mu takéto odmietnutie práce mimo pracovného času nemôže vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny.
Viac práce pre študentov, menej pre dôchodcov
Novela uľahčí brigádovanie študentov, ktorí ukončili strednú školu alebo prvý stupeň vysokej školy, ale majú záujem pokračovať v štúdiu. Mladí ľudia novou úpravou nestratia „štatút študenta“ a budú môcť počas prázdnin pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
Zamestnávateľ si tak bude môcť na nich uplatniť výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie do výšky 200 eur. Vznikne mu však povinnosť kontaktovať príslušný inšpektorát práce so žiadosťou o povolenie študenta zamestnať.
Klienti a zamestnanci zariadení sociálnych služieb by mali byť zaočkovaní do polovice apríla
Platí to však iba pri študentoch, ktorí ešte nie sú plnoletí, ale sú starší ako 15 rokov. Tí môžu vykonávať iba ľahkú prácu. O tom, či je táto podmienka splnená, rozhodne príslušný inšpektorát práce, ktorý žiadosť o povolenie obdrží.
Rozšíria sa tiež dôvody, pre ktoré možno zamestnanca prepustiť. Tie však začnú platiť až od začiatku roka 2022. Ukončiť pracovný pomer bude možné so zamestnancom, ktorý dovŕši vek 65 rokov a zároveň má nárok na starobný dôchodok. V takom prípade mu však patrí odstupné.
Príspevok na stravovanie zamestnancov
Nová úprava tiež umožňuje zamestnancom vybrať si raz do roka, či chcú od zamestnávateľa poberať stravné lístky alebo finančný príspevok na stravovanie. Toto právo však majú len pracovníci, ktorých stravovanie nezabezpečuje zamestnávateľ vo vlastnom alebo zazmluvnenom zariadení.
Zákon úpravu konkrétnych podmienok prenecháva na zamestnávateľoch. S ohľadom na špecifiká svojho pracoviska si musia vypracovať interné predpisy, ktorými sa budú zamestnanci riadiť. Do konca roka majú čas, aby prispôsobili podmienky na vyplácanie hotovosti namiesto gastrolístkov.
Výnimku majú zamestnávatelia, ktorých zaväzuje zmluva s vydavateľom gastrolístkov alebo túto zmluvu uzavrú do 31. decembra 2021. V takom prípade budú mať zamestnanci spomínanú možnosť výberu až po skončení platnosti tejto zmluvy, najneskôr však do 1. januára 2022.
Prideľovanie zamestnancov a predĺženie skúšobnej doby
Zmeny ovplyvnia aj tzv. dočasné prideľovanie zamestnanca, teda „požičiavanie si“ pracovníkov medzi zamestnávateľmi. Možno tým zabrániť prepúšťaniu pracovníkov vo firmách, kde ich je nadbytok a zároveň zabezpečiť dostatočný počet tam, kde je ich nedostatok, napríklad aj pre pandémiu.
Podľa novej právnej úpravy je možné bezodplatne prideliť aj zamestnanca, ktorý pracuje u zamestnávateľa kratšie ako tri mesiace. Dôjsť k tomu pritom môže aj bez objektívnych prevádzkových dôvodov na strane pôvodného zamestnávateľa.
Vláda schválila trvalý kurzarbeit, ale živnostníkov zo schémy pomoci vylúčila
Spresňuje sa aj úprava skúšobnej doby. Predlžuje sa o čas celodenných prekážok v práci na strane zamestnanca, ktoré vznikli počas dohodnutej skúšobnej doby. Skúšobná doba zamestnanca sa tak predlží o deň alebo dni, ktoré pre prekážku prácu nevykonával.
Dovolenka pri starostlivosti o dieťa
Prax si vyžiadala aj doplnenie presnejších podmienok na dodatočnú dovolenku. Týka sa to zamestnancov, ktorí sa starajú o vlastné neplnoleté dieťa alebo o dieťa, ktoré im do starostlivosti zveril súd. Tiež tých, ktorí majú dieťa v striedavej starostlivosti.
Po novom majú nárok na päť týždňov dovolenky, no musia túto skutočnosť zamestnávateľovi písomne oznámiť. Nárok na dovolenku im totiž vzniká dňom tohto oznámenia. Stráca sa dňom, kedy sa o dieťa prestanú trvale starať, o čom je nutné zamestnávateľa tiež písomne informovať.
Rodičia pozor, viete kedy máte cez prázdniny nárok na pandemické ošetrovné?
K vzniku alebo zániku povinnosti starať sa o dieťa väčšinou nedochádza na začiatku alebo konci kalendárneho roka, ale počas jeho priebehu. Preto sa nárast dovolenky bude určovať podielom počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.
Nové kolektívne vyjednávanie
Zmeny zasiahnu aj činnosť odborových organizácií. Tie budú môcť pôsobiť na pracovisku len v prípade, ak tam budú zamestnaní ich členovia. Situáciu môže skomplikovať, keď zamestnávateľ nebude disponovať zoznamom členov odborovej organizácie.
Môže teda pochybovať o tom, či je táto podmienka splnená. Odborová organizácia môže zase trvať na tom, že zamestnáva jej člena, a tak môže dôjsť k sporu. Jeho riešenie zákon ponecháva v rukách nezávislého rozhodcu, ktorý má vec vyriešiť do 30 dní.
Odborári s novelou Zákonníka práce ostro nesúhlasia, chcú ju napadnúť na Ústavnom súde
Zmeny sa odzrkadlia aj v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. V platnosti totiž ostávajú iba tie, ktoré boli uzatvorené pred 1. marcom 2021.
Nebude tak viac možné kolektívnu zmluvu rozšíriť na ďalších zamestnávateľov, ktorí doteraz neboli združení v zväze a neboli pokrytí žiadnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
Podľa KOZ tak vláda ukrátila desaťtisíce ľudí o vyššie mzdy. Tento typ zmlúv totiž uzatvárajú odborové zväzy zo zväzmi zamestnávateľov a ich cieľom je úprava oblastí ako napríklad pracovný čas či odstupné. Odborári avizovali, že budú iniciovať podanie tejto novely na Ústavný súd SR.