BRATISLAVA 23. septembra (WEBNOVINY) – Slovensko v tomto roku už žiadne väčšie objemy dlhopisov nepredá. Konštatuje to šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek v rozhovore pre agentúru Reuters. Štát sa totiž podľa neho bude snažiť udržať dlh pod ďalšou hranicou dlhovej brzdy, teda pod 57 % hrubého domáceho produktu (HDP). Jej prekročením by totiž vznikla vláde povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet.
Štát si tak podľa Bytčánka v tomto roku požičia na finančných trhoch menej, ako pôvodne plánoval. Realizovať by sa už mali iba malé domáce aukcie v októbri, novembri a potenciálne v decembri. „Do konca roka nie je príliš priestor na nové emisie. Očakávame, že dlh bude ku koncu roka bezpečne pod hranicou 57 % HDP,“ cituje Reuters šéfa ARDAL-u Bytčánka. Väčší priestor na nové emisie tak vidí Bytčánek začiatkom budúceho roka, kedy sa zvažuje benchmarková syndikovaná emisia so splatnosťou okolo 10 rokov.
Na finančných trhoch si požičiame menej
Agentúra pritom okrem obmedzenia predaja dlhopisov koncom roka pristupuje podobne ako aj v predchádzajúcom roku k spätnému odkupu bondov splatných v januári. V minulom roku štát spätne odkúpil pred splatnosťou dlhopisy za 1,5 miliardy eur. Tento rok by to podľa Bytčánka malo byť menej, keďže výnosy sú nižšie a investori majú menšiu motiváciu dlhopisy pred splatnosťou predávať.
Ako uviedol pre Reuters, reálny je spätný odkup bondov zhruba za 500 miliónov eur, okrem približne 300 miliónov eur, ktoré už agentúra tento rok odkúpila. ARDAL má pritom hotovostnú rezervu v objeme 3 miliárd eur, ktorú môže na spätný odkup dlhopisov využívať. „Mohli by sme urobiť viac, je však potrebný aj dopyt od investorov,“ tvrdí šéf ARDAL-u.
Celkovo by si tak štát mal v tomto roku požičať na finančných trhoch menej ako 5 miliárd eur oproti pôvodne avizovaným 6 miliardám eur. V budúcom roku sa odhaduje potreba financovania podobne ako v tomto roku pri 5 mld. eur, z čoho 1,2 mld. eur by mali byť nové
S dlhom môže pomôcť predaj podielu v Slovak Telekome
Štát môže okrem toho pre financovanie svojich potrieb využívať aj voľné zdroje v štátnej pokladnici. Zdroje na financovanie dlhu môže získať aj z pripravovaného predaja 49-percentného podielu v Slovak Telekome, ktorého majoritným vlastníkom je Deutsche Telekom.
Slovensku sa pritom v poslednom období darí využívať súčasný dopyt investorov po bezpečných a solídnych výnosoch na to, aby si požičiavalo na zahraničných trhoch v dlhších splatnostiach. „Podmienky sú veľmi dobré a my ich využívame na zlepšenie nášho portfólia. Bolo by dobré pokračovať s emisiami s dlhšími splatnosťami, čo však momentálne nie je možné kvôli dlhovej brzde,“ cituje Reuters Bytčánka.
Bondy máme v Nemecku, dlhopisy v nórskych korunách
Slovensko tento rok predalo v januári dlhopisy za 1,5 mld. eur cez syndikovanú emisiu zahraničným investorom. Takisto privátne umiestnilo 20-ročné bondy v Nemecku a na jar vydalo dlhopisy v nórskych korunách. Celkovo si štát v tomto roku zatiaľ na finančnom trhu požičal 4,3 mld. eur.
Zahraniční investori v poslednom období rozšírili slovenskú investorskú základňu a v súčasnosti držia viac ako polovicu verejného dlhu krajiny. Takisto priemerná splatnosť dlhopisov sa zvýšila o 5,6 roka v roku 2012 na súčasných takmer 7 rokov. „Tieto čísla sú najlepšie v našej histórii a radi by sme ich udržali,“ dodal Bytčánek.
Výnosy 10-ročných slovenských dlhopisov v uplynulom roku klesli na 1,597 %, teda o 118 bázických bodov. Výnosy nemeckých dlhopisov v tom čase klesli o 92 bázických bodov na 1,001 %, píše Reuters.