Americký prezident Barack Obama v utorok podrobil republikánov ostrej kritike za zlyhanie rokovaní o vládnych výdavkoch v novom rozpočtovom roku.
V utorok preto do práce nenastúpilo až milión štátnych zamestnancov, ktorí si budú musieť zobrať neplatené voľno.
Zo strany Republikánskej strany ide podľa Obamu o „ideologickú križiacku výpravu“ s cieľom potopiť jeho kľúčovú zdravotnícku reformu, ktorá je jadrom celého sporu. „Vyzývam republikánov v snemovni, aby opäť sfunkčnili vládu,“ vyhlásil Obama s tým, že zámerom je pripraviť milióny Američanov o zdravotnú starostlivosť.
Zlyhanie rokovaní o rozpočte znamená, že v utorok do práce nenastúpi možno až milión zamestnancov, ktorí si budú musieť zobrať neplatené voľno.
Zástupcovia demokratov amerického prezidenta Baracka Obamu a republikánov v americkom Kongrese sa totiž nedohodli na zákone o vládnych výdavkoch v novom rozpočtovom roku, ktorý sa v krajine začína 1. októbra.
Početné úrady a vládne inštitúcie zostanú zatvorené a štát sa obmedzí iba na financovanie základných funkcií, akými sú obrana a bezpečnosť.
Jadrom sporu ja kľúčová zdravotnícka reforma z dielne Obamu. Snemovňa reprezentantov počas víkendu doplnila vládny návrh rozpočtového zákona o ustanovenia, ktoré počítajú s odkladom reformy o jeden rok a so zrušením dane, ktorá mala prispieť k jej financovaniu.
Horná komora, Senát, kde majú väčšinu demokrati prezidenta Obamu, však zmeny odmietla a legislatívu snemovni v pondelok vrátila v pôvodnom znení. Republikáni následne v noci na utorok opätovne odhlasovali svoj upravený návrh, čo Senát podľa očakávania odmietol.
Život Američanov sa skomplikoval
Spojené štáty sa po zlyhaní Kongresu pri schvaľovaní nového federálneho rozpočtu musia vyrovnávať s výpadkom financovania mnohých inštitúcií, úradov a iných služieb, čo pocítia bežní Američania, ale aj turisti navštevujúci národné parky či múzeá spravované Washingtonom.
Podľa údajov spravodajského portálu CNN má v dôsledku platobnej neschopnosti od utorka nútené voľno približne 800-tisíc federálnych zamestnancov, ktorí však majú dôvod „oslavovať“, keďže pri podobných krízach v minulosti následne všetkým stratený zárobok doplatili.
Podobný výpadok USA postihol naposledy na prelome rokov 1995 a 1996, čo podľa úradníkov Kongresu krajinu stálo 1,4 miliardy dolárov (1,04 mld. eur).
Najnovší prípad súvisí so sporom okolo reformy zdravotníctva presadzovanej prezidentom Barackom Obamom, ktorú sa snažia zvrátiť opoziční republikáni. Snaha spojiť hlasovanie o rozpočte s odkladom reformy viedla k patovej situácii, ktorej vyriešenie sa podľa CNN v dohľadnom čase nedá očakávať.
Miliardová škoda
Ako uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš, podobná odstávka nastala naposledy v roku 1995, a to počas garnitúry vtedajšieho prezidenta Billa Clintona.
„Podobných odstávok bolo od roku 1976 celkovo 17. Priemerná odstávka však poväčšine v minulosti netrvala príliš dlho, v priemere pár dní,“ uviedol Gábriš.
Situácia sa však podľa neho môže otočiť proti republikánom, keďže zatvorenie úradov vyvoláva odpor verejnosti.
Vplyv odstávky federálnych úradov nemusí mať podľa Gábriša pri krátkom trvaní fatálne následky. Ekonomické odhady sa pohybujú od 0,1 do -0,3 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu. Dlhšie trvanie by mohlo mať podľa analytika negatívnejšie následky.
„Nefunkčnosť úradov však môže znamenať, že v tomto týždni nebudú publikované dôležité štatistické dáta ako podnikateľská nálada alebo údaje z trhu práce,“ uzavrel Gábriš.
Výpadok by nemal postihnúť bezpečnostné zložky vzhľadom na osobitný zákon, ktorým Kongres ešte cez víkend zabezpečil prísun peňazí.
Naďalej pracovať by mali aj poštári či letoví dispečeri, zatiaľ čo Američanom trvá povinnosť odvádzať dane, ale aj nárok na poberanie rôznych príspevkov a dávok.
Podľa CNN sa kríza dotýka osobitne hlavného mesta Washington, keďže jeho rozpočet podlieha takisto schvaľovaniu v Kongrese. Očakáva sa preto zlyhanie mestských služieb, ako je odvoz odpadu.
Turisti musia počas platobnej neschopnosti rátať z uzavretím niekoľkých stoviek národných parkov, múzeí a rôznych pamiatok po celej krajine spravovaných federálnym úradom National Park Service.
CNN však upozorňuje, že dôsledky pre turizmus a súvisiace zisky aerolínií môžu byť ešte horšie, keďže mnohí Američania plánujúci cestu do cudziny si nedokážu včas vybaviť doklady. „Asi najväčší úder utrpí kolektívna psychika. Amerika je najväčšou ekonomikou sveta a majákom toho, ako by mala fungovať demokracia,“ dodáva portál s tým, že podľa najnovšieho prieskumu pripisuje 51 percent Američanov zodpovednosť Republikánskej strane.