BRATISLAVA 12. marca (WEBNOVINY) – Informácie o tom, čo všetko robí Úrad jadrového dozoru SR, sú verejne dostupné na internetovej stránke úradu, uviedla dnes na tlačovej besede predsedníčka ÚJD SR Marta Žiaková. Reagovala tak na podľa nej zavádzajúce informácie o schválenej novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ku ktorej bola pripojená aj nepriama novela o slobodnom prístupe k informáciám a novela atómového zákona. „Na tomto webe sú uverejnené všetky správne konania od roku 2008 spolu s rozhodnutiami, ktoré boli prijaté. Prebiehajúce konania sú zverejnené nielen na webe, ale aj na úradnej tabuli,“ povedala Žiaková. Reagovala tak na kritiku právnika spolupracujúceho so združením Via Iuris Petra Wilflinga, ktorý kritizoval tento týždeň schválenú novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Wilfling novele vyčíta, že poslanci do zákona na poslednú chvíľu pripojili aj novelu zákona o slobode informácií a atómového zákona, ktorou utajili informácie o povoľovaní jadrových zariadení – napríklad o dostavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach, o povoľovaní stavby skladov rádioaktívneho odpadu alebo o povoľovaní prepravy jadrového materiálu.
Wilfling v stredu uviedol, že novela informácie obsiahnuté v dokumentácii o povoľovaní jadrových zariadení považuje za tajné. „Štandardné utajovanie informácií beží v režime zákona o ochrane utajovaných skutočností. Dokumentáciu, o ktorej hovoríme, a tá informácia, ktorá sa v nej nachádza, sa skôr dá označiť citlivá informácia. Preto používať slová utajovanie informácií mi pripadá nenáležité,“ zhodnotila Žiaková. Uviedla, že o umiestnení jadrového zariadenia rozhoduje ako orgán štátnej správy krajský stavebný úrad. V okamihu, keď ide o umiestňovanie zariadenia, sa úrad jadrového dozoru iba vyjadruje ako zúčastnený orgán a deklaruje, či to, čo žiadateľ o umiestnenie zariadenia žiada, spĺňa štátnu legislatívu o jadrovej bezpečnosti. „V následnom kroku, pri povoľovaní stavby tohto jadrového zariadenia, sa úrad stáva špecializovaným stavebným úradom,“ povedala.
Podľa Žiakovej ani doteraz nebola verejne prístupná dokumentácia o výstavbe jadrových zariadení. „Ide o bezpečnostné správy, o pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti. Kombinácia týchto dokumentov pri len trochu kvalifikovanom účastníkovi (verejného konania – pozn.) by skutočne mohla viesť k tomu, že by mohol veľmi kvalifikovane naplánovať teroristický útok alebo sabotáž na tomto jadrovom zariadení,“ vysvetlila Žiaková. Preto podľa nej úrad jadrového dozoru nepovažuje za dobré, aby boli podobné informácie prístupné komukoľvek. Dodala, že to nie je ani v záujme bezpečnosti, ani v záujme verejnosti, hlavne tej, ktorá žije v blízkosti jadrových zariadení. „Myslím si, že sú to tí, ktorí by boli najviac ohrození, keby sa na tej jadrovej elektrárni niečo takéto stalo,“ povedala.
Podľa legislatívno-právneho riaditeľa ÚJD SR Martina Pospíšila treba rozlišovať dve roviny – prvá je účasť dotknutej verejnosti v povoľovacích procesoch a druhá je získavanie informácií na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tento zákon ide podľa neho až tak ďaleko, že ktokoľvek môže požiadať o informácie, keď nimi disponuje štátny orgán. Preto sa podľa neho v schválenej novele infozákona, ktorá prešla spolu so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyšpecifikovalo, čo sa nemôže predložiť komukoľvek na požiadanie. „Daňové tajomstvo treba chrániť, bankové tajomstvo treba chrániť, ale citlivé informácie o jadrovom zariadení netreba,“ pýtal sa Pospíšil. Dodal, že preto treba v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie rozlišovať infozákon, povoľovacie konania, stavebný zákon, správny poriadok a atómový zákon. Podľa Žiakovej sú správy o posudzovaní vplyvov verejné a publikujú sa na internetovom enviroportáli a posielajú sa tiež do zahraničia, kde sa k nim môžu vyjadriť. „Takisto naši ľudia si na enviroportáli môžu pozrieť rovnako významné investičné akcie v cudzine a vyjadrovať sa k nim,“ dodal Pospíšil. Podľa neho verejnosť nemá v schválenej novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie obmedzenia pre získanie informácií potrebných na vstup do procesu posudzovania vplyvov. „My sme sústavne v nejakom probléme z mnohých strán a rád by som vedel, kedy sa máme venovať dozorovaniu jadrovej bezpečnosti, väčšina týchto aktivít sú administratívno-právne prekáračky s rôznymi skupinami ľudí,“ povedal Pospíšil.
SITA