BRUSEL 13. júla (WEBNOVINY) – Európa chápe prísľub vlády Roberta Fica o pristúpení k Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu ako veľmi silný. Po podobnom názore od prezidenta únie Hermana Van Rompuya z pondelka si to vypočula nová slovenská premiérka Iveta Radičová aj od šéfa Euroskupiny Jean-Claude Junckera. „Bývalá slovenská vláda prijala záväzok, na základe ktorého sa celý proces spustil. Chýba jeden podpis, slovenský, ktorý je nevyhnutný na umožnenie šestnástim štátom eurozóny definitívne uviesť tento mechanizmus do života. Musíte vedieť na Slovensku, že to bol silný záväzok, ktorý prijala bývalá vláda,“ povedal v utorok novinárom Juncker.
Rokuje sa tak v podstate už iba o podmienkach, za ktorých by sa Slovensko definitívne pridalo, samotný podiel krajiny na ochrannom vale sa však už meniť nebude. „Dnes nie je otázka, či nová vláda schvaľuje alebo neschvaľuje európsky val, lebo ten bol potvrdený a schválený. Ja dedím rozhodnutie bývalej vlády, na základe ktorého boli spustené procesy,“ konštatovala po stretnutí so šéfom euroskupiny Radičová. Podiel Slovenska však už podľa nej meniť nejde, keďže generálny súhlas od Roberta Fica dostal Brusel už v máji. „Znamenalo by to spustiť celý proces nanovo,“ povedala premiérka.
Podľa nej tak v Bruseli spoločne s ministrom financií Ivanom Miklošom rokujú predovšetkým o konsolidačných programoch, regulácii bánk, spoluzodpovednosti bankového sektora, úplnej revízii postupov ratingových agentúr, postupoch Eurostatu a prípadnom výstupe z eurozóny, ak krajiny nebudú plniť dohodnuté kritériá, aby sa podobná situácia ako v Grécku neopakovala. Zároveň však zopakovala, že čo sa týka Grécka, stále platí „nie“ pôžičke. „Naše nie platí a platilo pre pôžičku Grécku a takto som rokovala a informovala aj pána Junckera a takto rokoval a informoval aj pán minister financií,“ dodala.
Premiérka Iveta Radičová svoju prvú pracovnú cestu v novej pozícii začala už v pondelok stretnutím s prezidentom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom. Z tohto rokovania odchádzala s informáciou, že bývalá vláda Roberta Fica dala v máji k vytvoreniu eurovalu generálny súhlas. „Preto považovali štruktúry Európskej únie túto tému za uzavretú,“ povedala premiérka po pondelňajšom stretnutí s Van Rompuyom. Zároveň dodala, že definitívne stanovisko Slovenska k Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu dá až po prerokovaní celej procedúry vo vláde a Národnej rade SR. V Bruseli sa ešte v utorok stretne s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom, ale aj slovenským eurokomisárom Marošom Šefčovičom a generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom. O informáciách ohľadom eurovalu, ktoré Radičová získala v Bruseli, bude v stredu informovať vládny kabinet a v rovnaký deň aj koaličných partnerov.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje zhruba 4,5 mld. eur.
Podľa britského denníka Financial Times však eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn minulý týždeň už naznačil možnosť, že peniaze z európskeho záchranného balíka by mohli byť použité aj na rekapitalizáciu európskych bánk, ktorých zraniteľnosť by odhalili práve realizované stresové testy. Keďže však euroval je zamýšľaný skôr pre vlády, ako pre banky, javí sa podľa Financial Times ako pravdepodobné, že financie by nesmerovali priamo bankám, ale vládam, aby tie následne rekapitalizovali slabé finančné inštitúcie.
SITA