Predstavy Generálnej prokuratúry SR (GP SR) o zmenách v tejto inštitúcii považuje organizácia Transparency International Slovensko (TIS) za kozmetické, bez ambície priniesť skutočne nevyhnutné zmeny. TIS to skonštatovala na sociálnej sieti po stretnutí so zástupcami GP SR, ktoré sa uskutočnilo v utorok 21. júla.
Odchádzajúci generálny prokurátor Jaromír Čižnár predložil do medzirezortného pripomienkového konania ešte začiatkom júna vlastnú novelu zákona o prokuratúre. Iný návrh novely zase predložili poslanci vládnej koalície. Ich novela, ktorá mení napríklad spôsob výberu alebo odvolania generálneho prokurátora, čaká momentálne na podpis hlavy štátu, keďže úspešne prešla parlamentom.
Malé ústupky
Návrh prokuratúry podľa TIS ukazuje, že necíti potrebu oslabenia postavenia generálneho prokurátora, otvorenia Rady prokurátorov aj pre zástupcov iných právnických profesií, zásadnejších zmien v procese prijímania nových prokurátorov, väčšej transparentnosti pri vykazovaní ich výkonnosti alebo poskytovaní informácií o činnosti prokuratúry.
„Prokurátori ponúkli len malé ústupky. Do výberových, hodnotiacich a disciplinárnych komisií sú ochotní pustiť jedného pozorovateľa nominovaného súdnou radou a napríklad súhlasia so zverejňovaním životopisov a väzieb nových uchádzačov v rámci prokuratúry. Prišli i s vlastným návrhom vyberať v primárkach vlastných kandidátov na generálneho prokurátora,” uvádza organizácia.
Zdôrazňuje však, že prokuratúru treba väčšmi otvoriť verejnej kontrole, napríklad cez zverejňovanie mien prokurátorov v rozsudkoch, výkonnostných štatistík ich práce, rodinných väzieb v justícii či zdôvodnení dohôd o vine a treste.
Disciplinárne komisie
Podľa návrhu GP SR by napríklad kandidáti na funkciu generálneho prokurátora mohli byť volení na zhromaždeniach prokurátorov. „Rada prokurátorov oznámi predsedovi národnej rady v termíne ním určenom prvých troch kandidátov na funkciu generálneho prokurátora s najvyšším počtom hlasov a na každého z nich predloží predsedovi národnej rady návrh na vymenovanie za generálneho prokurátora,“ uvádza sa v návrhu novely s tým, že o daných kandidátoch by mal následne spolu s kandidátmi navrhnutými inými navrhovateľmi hlasovať parlament.
Pokiaľ ide o disciplinárne komisie, ktoré by sa mali zaoberať prehreškami prokurátorov, novela navrhuje, aby boli okrem prokurátorov ich členmi aj nominanti Súdnej rady SR.
„Počet disciplinárnych komisií zriadených na generálnej prokuratúre určuje generálny prokurátor po vyjadrení rady prokurátorov tak, aby bola zachovaná plynulosť disciplinárnych konaní, náhodný výber predsedov a ostatných členov disciplinárnych komisií, náhodný výber prideľovaných vecí a podmienky na objektívne a nestranné rozhodovanie disciplinárnej komisie,” uvádza sa v návrhu.
Podpis prezidentky
Návrh novely zákona o prokuratúre z dielne poslancov vládnej koalície už prešiel parlamentom a čaká na podpis prezidentky. Po novom sa tak o pozíciu kandidáta na post generálneho prokurátora môže uchádzať aj osoba, ktorá nie je prokurátorom.
Zároveň bude platiť obmedzenie, že ten, kto bude chcieť kandidovať za generálneho prokurátora, nesmie posledné dva roky vykonávať politickú funkciu. Predmetom kritiky opozície bolo, že kandidovať za šéfa prokuratúry môže aj neprokurátor. Opozičné politické strany navyše tvrdili, že zákon je naformulovaný pre bývalého politika a advokáta Daniela Lipšica.
Koaličnú novelu kritizovala aj Rada prokurátorov, ktorá vyzvala prezidentku, aby novelu vetovala. Prokurátorom sa totiž nepáči, že by na potenciálneho generálneho prokurátora boli kladené nižšie nároky ako na ostatných prokurátorov, keďže by napríklad nemusel mať absolvované odborné justičné skúšky.