K incidentu v estónskej elektrárni došlo v rovnakú noc, keď Lotyšsko oznámilo, že do jeho vzdušného priestoru vniklo z Ruska cudzie bezpilotné lietadlo.
Dron spozorovala švédska vojnová loď, ktorá následne použila elektronické rušenie, aby prerušila spojenie medzi dronom a jeho operátorom alebo narušila jeho navigáciu.
Ruské sily podľa ukrajinského koordinačného centra pre vojnových zajatcov zneužívajú zraniteľnosť ich rodín a považujú ukrajinské životy za „spotrebný materiál“.
Ukrajinské štátne železnice v pondelok varovali, že viaceré trasy na východe krajiny sa stávajú „vysokorizikovými“, a cestujúcim odporučili používať radšej autobusovú dopravu.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tento týždeň uviedol, že ruská armáda používa Starlink na navádzanie dronových útokov hlboko na ukrajinskom území.
Podľa ISW ruské sily využívajú Starlink na predlžovanie doletu útočných dronov BM‑35, ktoré tak môžu zasahovať ciele až do vzdialenosti približne 500 kilometrov, teda väčšinu Ukrajiny, ako aj celé Moldavsko a časti Poľska, Rumunska a Litvy.
Nemecko investuje v nasledujúcom roku viac než 100 miliónov eur do technológií na obranu proti dronom a plánuje rozšíriť novú jednotku na viac než 130 policajtov.
„Z európskeho pohľadu existuje iba jedna krajina, ktorá je ochotná nám hroziť, a tou je Rusko. Preto potrebujeme veľmi silnú odpoveď,“ konštatovala Frederiksenová.
Poľský premiér dodal, že chce mať „stopercentnú istotu“, že spojenci v NATO budú akýkoľvek vpád vnímať rovnako, aby Poľsko „neostalo osamotené, ak by konflikt vstúpil do veľmi akútnej fázy“.