Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v rozhovore pre SITA mimo iného vysvetľuje, ako vysvetlil partnerom v EÚ zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, prečo bola nevyhnutná novelizácia trestných kódexov a či sa bude ešte meniť reforma súdnej mapy.
Ombudsman: Po zmene ústavy budem podrobne sledovať situáciu, či nepríde k obmedzeniu medzinárodne garantovaných ľudských práv - ROZHOVOR
Ministerstvo spravodlivosti pripravuje nový Občiansky zákonník. Aké boli doterajšie reakcie právnickej komunity na návrh, aké časti/inštitúty by ste možno vyzdvihli ako najvýznamnejšie, ktoré prinášajú najzávažnejšie zmeny a je predpoklad, že by zákonník mohol byť v platnosti najbližšie desiatky rokov?
K príprave rekodifikácie Občianskeho zákonníka pristupujeme mimoriadne zodpovedne. Veľmi dobre si uvedomujeme, že ide o základný kódex súkromného práva, ktorý má zásadný dosah na každodenný život ľudí – na ich rodinné vzťahy, vlastníctvo, zmluvy, dedenie či riešenie sporov. Práve preto sme jeho prípravu zverili do rúk špičkových odborníkov.
Predsedom rekodifikačnej komisie je rektor Univerzity Komenského v Bratislave, profesor Marek Števček, a ja by som sa mu, rovnako ako všetkým členom komisie, chcel úprimne poďakovať za obrovské množstvo práce, ktorú odviedli. Naozaj sa na tom veľmi veľa pracovalo a mojou ambíciou je, aby sa táto odborná práca podarila dotiahnuť do úspešného konca. Keďže ide o právny kódex, ktorý sa dotýka mimoriadne širokého spektra ľudí, vynakladáme maximálne úsilie na to, aby sme navrhované zmeny dôsledne komunikovali odbornej aj laickej verejnosti.
Začiatkom júla sme zorganizovali tlačovú konferenciu, na ktorej sme predstavili základné princípy, na ktorých je rekodifikácia postavená. Následne sme postupne zverejňovali jednotlivé časti pracovnej verzie paragrafového znenia. Ide o mimoriadne rozsiahlu právnu úpravu s viac ako 2 500 paragrafmi, a tak k nej aj primerane pristupujeme. Materiál sme následne predložili do pripomienkového konania.
Rokovali sme s akademickou obcou, advokátmi, Generálnou prokuratúrou SR, sudcami, notármi aj exekútormi. Diskusie prebiehali na rôznych odborných platformách a úrovniach. Zároveň sme sa snažili návrh zrozumiteľne vysvetľovať aj verejnosti – napríklad prostredníctvom videorozhovorov s členmi rekodifikačnej komisie k jednotlivým častiam návrhu. V tomto úsilí naďalej pokračujeme. Návrh prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré sme nad rámec zákonného štandardu predĺžili na 60 dní.
V súčasnosti na ministerstve spravodlivosti spolu s rekodifikačnou komisiou intenzívne pracujeme na vyhodnocovaní pripomienok. Naším cieľom je, aby sme v roku 2026 predložili a schválili finálnu podobu nového Občianskeho zákonníka. Základným akcentom návrhu je autonómia prejavu slobody vôle. Naším cieľom je predložiť právnu úpravu, ktorá bude všeobecne akceptovateľná pre čo najširšie spektrum spoločnosti. Vedieme široký a otvorený dialóg, pretože sa usilujeme o zákonník, ktorý prežije desaťročia.
Súčasný Občiansky zákonník vznikol v období hlbokého socializmu. Jeho pôvodným účelom nebolo regulovať trhové vzťahy slobodných občanov, ale zabezpečovať základné potreby pracujúcich v podmienkach centrálne plánovanej ekonomiky. Od roku 1989 prešiel desiatkami novelizácií, ktoré ho urobili neprehľadným a vnútorne nekonzistentným. Doterajšie reakcie odbornej verejnosti – od akademikov cez advokátov až po sudcov – sú opatrne optimistické, no zároveň náročné. Oceňujú najmä to, že sme upustili od ambície vytvoriť moderný kódex na svete, ktorý by bol odtrhnutý od reality, a namiesto toho sa sústreďujeme na funkčnosť a praktickú použiteľnosť.
V diskusiách so Slovenskou advokátskou komorou výrazne rezonuje podpora odstránenia duality záväzkového práva. Právnici v praxi denne narážajú na absurdné situácie, keď sa na rovnaký typ zmluvy uplatňujú odlišné pravidlá premlčania či zodpovednosti za vady podľa toho, či ide o Občiansky alebo Obchodný zákonník. Najvýznamnejšou zmenou, ktorá sa dotkne každého občana aj podnikateľa, je prechod na monizmus záväzkového práva. Dnes máme dvojkoľajnosť – Občiansky a Obchodný zákonník.
Nový návrh počíta s tým, že jadro záväzkového práva bude upravené výlučne v Občianskom zákonníku, pričom Obchodný zákonník zostane ako predpis upravujúci najmä statusové otázky obchodných spoločností. Zmluvy – kúpna, o dielo, nájomná – budú upravené jednotne. Tento krok prinesie zjednotenie premlčacích lehôt a odstráni chaos, keď má dnes občan tri roky a podnikateľ štyri roky na uplatnenie rovnakého nároku. Zároveň posilní zmluvnú slobodu – čo nebude zakázané, bude dovolené, pričom ochrana slabšej strany zostane zachovaná.
Z justície zaznievajú obavy najmä v súvislosti so stabilitou judikatúry – sudcovia sa pýtajú, či nový kódex nezahodí tridsať rokov výkladovej praxe. Moja odpoveď je jasná: nie. Tam, kde existujúce inštitúty fungujú, ich zachováme a len precizujeme. Veľkú pozornosť venujeme aj dedičskému právu. Súčasná úprava nereflektuje moderné formy majetku, ako je digitálne dedičstvo či podiely vo firmách, ani zložité rodinné vzťahy. Predložený návrh posilňuje slobodu poručiteľa rozhodovať o svojom majetku a zároveň zjednodušiť proces prechodu pozostalosti. Rovnako sa zameriavame na vecné práva a susedské vzťahy.
Plánujeme detailnejšie upraviť imisie – hluk, pachy či tienenie – ktoré sú častým zdrojom sporov medzi susedmi, a zaviesť inštitúty známe z rakúskej či nemeckej právnej úpravy. Našou ambíciou je, aby nový Občiansky zákonník platil desiatky rokov 40 až 50. Inšpirujeme sa rakúskym ABGB či nemeckým BGB, ktorých dlhovekosť spočíva v nadčasových princípoch, ako sú dobré mravy či poctivý právny styk, ktoré umožňujú reagovať aj na výzvy, ktoré v čase ich vzniku neexistovali.
Ako spätne hodnotíte novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku z roku 2024, podarilo sa podľa dosiahnuť vytýčené ciele v rámci humanizácie justície aj trestov a prispela novelizácia aj k odľahčeniu náporu na väzenské zariadenia?
Novelizácia Trestného zákona reagovala na dlhodobo neudržateľný stav v slovenskej justícii. V mnohých prípadoch boli tresty nastavené až drakonicky – najmä pri ekonomickej trestnej činnosti. Za majetkové či hospodárske delikty hrozili často vyššie trestné sadzby než za trestné činy proti zdraviu a životu. Tento nepomer bol nielen nespravodlivý, ale aj neefektívny. Žili sme v ilúzii, že prísnosť trestov automaticky rieši kriminalitu.
Výsledkom však bola extrémna preťaženosť väzníc, na ktorú nás opakovane upozorňoval aj Európsky výbor na zabránenie mučeniu (CPT). Kapacity ústavov na výkon trestu boli dlhodobo prekračované, čo vytváralo riziko porušovania ľudských práv a hrozbu žalôb na Európskom súde pre ľudské práva.
Ekonomický rozmer bol rovnako alarmujúci. Náklady na väznenie jedného odsúdeného sa pohybujú na úrovni 30-tisíc eur ročne, pričom v mnohých prípadoch boli náklady na väzňa vyššie než samotná škoda spôsobená trestným činom. Odsúdení neprinášali spoločnosti žiadny osoh – naopak, stáli daňových poplatníkov nemalé peniaze. Po prepustení z väzenia sa často ocitli v sociálnom vylúčení, bez práce, s narušenými rodinnými väzbami, čo výrazne zvyšovalo riziko recidívy.
Zásadným problémom bolo aj to, že systém kládol dôraz takmer výlučne na trest, nie na obete. Pre poškodených pritom nie je kľúčové, aby páchateľ strávil dlhé roky vo väzení, ale aby im bola nahradená spôsobená škoda.
Novela preto smerovala k posunu od čisto represívneho modelu k modernému restoratívnemu prístupu, ktorý zohľadňuje potreby obete, podporuje náhradu škody a tam, kde to nie je nevyhnutné, uprednostňuje alternatívne tresty. Cieľom bolo priblížiť slovenské trestné právo moderným trendom západných krajín, ako sú Rakúsko, Nemecko či Česko.
Alternatívne tresty umožňujú, aby si človek zachoval pracovné, sociálne a rodinné väzby, splácal svoje dlhy, bol prínosom pre spoločnosť a nezaťažoval verejné financie. Súčasťou novely bolo aj zvýšenie hraníc škody, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na infláciu. Hranica tzv. malej škody bola nastavená ešte pred takmer dvadsiatimi rokmi a nereflektovala reálnu ekonomickú situáciu.
Posun týchto hraníc odbremenil súdy od bagateľných vecí, ktoré patria skôr do priestupkového konania a umožnil justícii sústrediť sa na skutočne závažnú kriminalitu. Prvé výsledky ukazujú, že zvolený smer bol správny. Podarilo sa znížiť počet osôb vo väzniciach o stovky – či už zánikom trestnosti, alebo premenou trestov.
Postupne sa darí stabilizovať a mierne znižovať vyťaženosť väzníc. Uvoľnené kapacity a financie môžeme presúvať do kvalitnejšej resocializácie tých, ktorí vo väzení musia zostať. Našou snahou je s odsúdenými viac pracovať, pomáhať im v návrate do bežného života, aby dokázali pracovať, splácať svoje záväzky a neskĺzli späť k trestnej činnosti. Je to dlhodobý proces – veľa práce sme už urobili, no veľa nás ešte čaká. Zároveň bolo nevyhnutné reagovať aj na to, čo sa na Slovensku dialo v rokoch 2020 – 2023.
Boli sme svedkami teatrálnych zásahov za svetiel kamier, vykopávania dverí orgánmi činnými v trestnom konaní, zneužívania trestného práva ako politického nástroja, používania väzby ako nátlakového prostriedku na priznania, nezákonných väzieb, nadkvalifikovania skutkov a obžalôb postavených výlučne na výpovediach kajúcnikov. Tento hon na čarodejnice mal, žiaľ, aj tragické obete, vrátane generála Milana Lučanského a advokáta Martina Krivočenka. Médiá vtedy vytvárali dojem reality šou, v ktorej si mali ľudia „kúpiť pukance“ a sledovať zatýkanie, kriminalizáciu a ničenie životov – často aj nevinných ľudí.
Dnes sa postupne odkrývajú príbehy tých, ktorí boli oslobodení, no týmto príbehom sa už venuje podstatne menej pozornosti než kedysi mediálnym kovbojkám. S odstupom času a po opadnutí mediálnej hystérie, ktorú vyvolala opozícia, možno konštatovať, že novelizácia Trestného zákona bola nevyhnutným krokom. Čas ukáže, že to bol správny krok. Dôležité je, že sme zastavili nebezpečný trend a nastavili systém, ktorý je spravodlivejší, efektívnejší, ekonomicky udržateľný a viac zameraný na obete aj návrat ľudí späť do spoločnosti.
Opozícia novelizáciu spája s nárastom kriminality. Má štát v tejto súvislosti k dispozícii nejaké relevantné dáta a čo hovoria?
Chcem hneď v úvode zdôrazniť, že Slovensko je jednou z najbezpečnejších krajín na svete. A platí to aj keď opozícia podsúva verejnosti dezinformácie a klamstvá o novele trestných kódexov. Treba však povedať, že problém nastal s drobnou majetkovou kriminalitou, respektíve s nárastom agresivity pri jej páchaní, ktorá kontinuálne rastie už niekoľko rokov a súvisí s viacerými socio-ekonomickými otázkami. Takýto trend je však typický pre viaceré krajiny nášho regiónu, v žiadnom prípade sa netýka len Slovenska.
Štát ale na tieto krízy reagoval patričným spôsobom. My sme niekoľko mesiacov analyzovali situáciu a intenzívne sme komunikovali s predstaviteľmi obchodníkov, ale i samospráv. A treba povedať, že táto spolupráca bola mimoriadne korektná a premietla sa do legislatívnych zmien, ktoré sme napokon prijali. Čo však nebolo korektné, bolo vystupovanie časti slovenskej opozície. Niektorí politici nezodpovedne burcovali vášne a tvrdili, že kradnúť sa oplatí.
Nie je pravdou, že by polícia neriešila drobné krádeže. A už vôbec nie, že za ich nárast môže zvýšenie hranice škody, ktorú sme zaviedli. Zo štatistík vyplýva, že priemerná výška škody predstavuje 50 až 70 eur, čiže zmena jej výšky z 266 na 700 eur v novele Trestného zákona nemala žiadny vplyv na nárast majetkovej kriminality. Skutky so spomínanou výšku škody by totiž neboli trestné, ani keby sme výšku škody nijako nemenili. Nikto ma nikdy nepresvedčí o tom, že kampaň opozície pod názvom „kradnúť sa oplatí“ nemohla negatívnym spôsobom ovplyvniť vývoj drobnej majetkovej kriminality. Opoziční politici navyše prostredníctvom médií šírili zjavné hoaxy. Napríklad o tom, že zanikla trestnosť v prípade, ak sa niekto vláme niekomu do pivnice a odcudzí mu napríklad bicykel v hodnote do 700 eur. Alebo ak násilím ukradne kabelku dôchodkyni a pripraví ju o peniaze.
Vrcholom boli klamstvá bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) o tom, že sme novelou Trestného zákona umožnili, aby niekto beztrestne nalieval alkohol mládeži a že trestnosť takéhoto skutku sa prejaví až pri hodnote alkoholu vo výške nad 20-tisíc eur. To je nezmysel. A vniknutie do obydlia či použitie násilia pri krádeži je samo o sebe trestným činom bez ohľadu na výšku škody. Mrzí ma, že to právni experti z radov opozícia nevedia, alebo zámerne zavádzajú verejnosť. Navyše, mnohí z nich za bývalej vlády sami volali po zvýšení hranice výšky škody a zmenách v trestnej politike štátu.
Nielenže sme priniesli veľkú novelu Trestného zákona, ktorá odstránila roky ignorované nedostatky aplikačnej praxe, ďalšou novelizáciou sme zaviedli prísnejší postih za opakovanie priestupkov.
Funguje to na princípe: ak niekto ukradne fľašu alkoholu, dostane pokutu (priestupok). Ak to urobí znova, znova priestupok. Ale ak to urobí tretíkrát v priebehu dvanástich mesiacov, už to nebude priestupok, ale trestný čin, za ktorý hrozí väzenie. Zákon rieši nielen recidívu, ale posilňuje aj postavenie poškodených.
Chceme, aby sa pri sankciách zohľadňovala najmä náhrada škody, ktorú páchateľ takýmto činom spôsobil. Zároveň chceme posilniť vymožiteľnosť náhrady škody a pokút cez Exekučný poriadok, ktorý umožní napríklad zadržanie vodičského preukazu či osvedčenia o evidencii vozidla, ak páchateľ nezaplatí. Ďalšie opatrenia plánujeme v rámci uloženia trestu drobných obecných služieb. Pokiaľ by osoba opakovane nenastúpila na drobné obecné služby, tak v tom prípade dôjde k trestu odňatia slobody.
Relevantné dáta teda hovoria jasne: Slovensko nie je v rozvrate. Kriminalita sa transformuje, ale štát má páky na to, aby ju potieral. Kým opozícia počas svojej kampane nepriniesla žiadne reálne riešenia, najkomplexnejší a odborne podložený návrh prinieslo práve naše ministerstvo. Dokázali sme to aj po náročných konzultáciách s akademickou a právnou obcou, kde často neexistuje jednotný názor na riešenie recidívy, no my sme našli cestu. Pripravili sme balík opatrení, ktorým ideme nekompromisne riešiť recidívu, vykonateľnosť práva a náhradu škody.
Legislatívnym riešením je zavedenie zásady „trikrát a dosť“. Spoločnosť môže tolerovať jedno zlyhanie, možno druhé, ale nie systematické parazitovanie na majetku iných. Ak bol páchateľ za posledných 12 mesiacov dvakrát postihnutý za priestupok proti majetku, tretí skutok sa automaticky stáva trestným činom bez ohľadu na výšku škody – a tu už hrozí reálne väzenie. Jednoznačne chránime slušných ľudí a s ľudským prístupom chceme tých, ktorí z cesty zišli, navrátiť na cestu poriadku rôznymi spôsobmi, ktoré nám restoratívna justícia ponúka.
Podarilo sa štátu navýšiť počet probačných aj mediačných úradníkov na požadované množstvo a disponuje rezort potrebným počtom monitorovacích náramkov či iných zariadení pre výkon alternatívnych trestov?
V oblasti probácie a mediácie realizujeme systémové zmeny, ktoré reagujú na reálne dáta a dlhodobo zanedbávaný stav tejto agendy. Úspech celej reformy trestného práva a prechodu na alternatívne tresty stojí a padá na dvoch pilieroch – na ľuďoch a na technike. Bez dostatočného počtu kvalifikovaných probačných úradníkov a bez funkčného technického zabezpečenia nemôžu sudcovia alternatívne tresty efektívne ukladať, pretože by ich nemal kto a čím kontrolovať. Stav, ktorý sme zdedili, bol kritický.
Probační a mediační úradníci boli dlhodobo personálne aj finančne podhodnotení a ich počet absolútne nezodpovedal potrebám modernej justície. Preto sme pristúpili k ich systematickému posilňovaniu. Za roky 2024 a 2025 sme navýšili počet probačných úradníkov o 22 miest, v rokoch 2026 až 2028 plánujeme tento stav zvýšiť o ďalších 24 miest ročne, čo je dovedna 94 nových probačných a mediačných úradníkov. Zároveň sme do systému prijali 11 špecialistov, ktorí budú zaradení do multidisciplinárnych tímov zameraných na prácu s odsúdenými. Títo odborníci sa podieľajú na tvorbe a realizácii programov v rámci národných projektov Šanca na návrat 2 a Restoratívna a alternatívna justícia pre každého.
Už v súčasnosti prebiehajú pilotné overovania programov v skupine vodičov, ktorí viedli motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Obdobne budeme pracovať aj s odsúdenými za užívanie návykových látok, s páchateľmi ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti, vrátane rozvoja finančnej gramotnosti. Reagujeme na dáta. Najčastejšími trestnými činmi sú krádeže a vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Zároveň však vidíme rastúci problém užívania drog, najmä u mladých ľudí, čo si vyžaduje cielenejšiu odbornú intervenciu a systematickú prácu s páchateľmi, nie len represiu.
Finalizujeme jednotnú metodiku probačného dohľadu a mediácie. Doteraz si každý kraj nastavoval dohľad rozdielne, čo viedlo k nejednotnej praxi. Pripravujeme jednotnú metodiku mediácie a probácie, ktorú chceme predstaviť v prvej polovici budúceho roka. V rokoch 2024 – 2025 sa uskutočnilo sedem pracovných stretnutí s predsedami súdnych kolégií zameraných na ukladanie alternatívnych trestov. Diskutovali sme dôvody, prečo ich súdy v praxi využívajú nedostatočne. Identifikovali sme najmä byrokratické prekážky, ktoré sudcom bránili v ich širšom ukladaní. Na základe týchto zistení sme prijali zákon o výkone trestu a novelu zákona o probácii, ktoré tieto procesy výrazne zefektívňujú a zjednodušujú.
Osobitnou výzvou bol nedostatok poskytovateľov povinnej práce, paradoxne najmä vo veľkých mestách, ako sú Bratislava a Košice. Aktívne sme oslovili desiatky subjektov v teréne a podarilo sa nám zoznam poskytovateľov výrazne rozšíriť. K najväčším partnerom patria cirkvi a charitatívne organizácie. Rokovali sme približne s 80 novými poskytovateľmi, ktorí nám prisľúbili súčinnosť. Do výkonu trestu povinnej práce sme zapojili aj Akadémiu Policajného zboru, čo výrazne pomohlo najmä pri zabezpečení práce mimo bežnej pracovnej doby. Po rokoch zanedbávania sme obnovili a zefektívnili systém elektronického monitoringu.
Využitie elektronických náramkov sa zvýšilo zo 777 monitorovaných osôb na 934, pričom kapacita približne 1 000 zariadení je v súčasnosti postačujúca. Prijali sme legislatívne opatrenia, ktoré umožnia štátu zariadenia v prípade potreby aj prenajímať, čím optimalizujeme náklady. Predložením a schválením novely zákona č. 78/2015 Z. z. sa rieši otázka vlastníctva zariadení tak, aby bolo do budúcna možné ich aj prenajímať, čo bola požiadavka NKÚ a nikto z mojich predchodcov na ňu nereflektoval, nadobudne účinnosť 1. januára 2026.
Už dnes šetríme na výjazdoch tým, že niektoré úkony vykonávame vo vlastnej réžii a nie prostredníctvom externého dodávateľa. Náklady by nám tým mali klesnúť o 10 %. Zásadnou zmenou je aj pilotné overovanie operatívneho nasadzovania náramkov.
V minulosti nebolo technicky možné nasadiť náramok počas víkendov alebo sviatkov, čo viedlo k zbytočnému braniu osôb do väzby alebo k rizikovým rozhodnutiam sudcov. Dnes v pilotnej prevádzke náramky nasadzujú priamo probační úradníci, čo umožňuje rýchle a efektívne riešenia, najmä v prípadoch ochrany obetí domáceho násilia. Ministerstvo aktívne informuje sudcov, prokurátorov, policajtov a ďalšie justičné orgány o možnostiach využívania a technických parametroch monitoringu, vrátane uzatvorenia memoranda o spolupráci s Asociáciou obecných a mestských polícií. Čo je mimoriadne dôležité pre modernú justíciu, ale aj efektívne narábanie s verejnými financiami.
Za všetko hovoria čísla, v rokoch 2020 sme mali náramkami opatrených 555 osôb, 2021 – 653, 2022 – 742 a v 2023 – 777. Po našom nástupe a intenzívnej práci sme sa dopracovali k výsledkom výrazného nárastu počtu monitorovaných osôb, ktorých bolo v roku 2024 až 941 a ku dňu 2.12.2025 to bolo 932 osôb. Dramaticky sa zvýšilo využitie technických zariadení, ktoré boli donedávna vyložené na policiach a sudcovia sa zdráhali ich použiť. Došlo k významnému obratu pri kontrole prítomnosti (domáce väzenie), kde bol zaznamenaný výrazný nárast monitorovaných osôb: z 53 osôb v roku 2022 na 181 osôb v roku 2025.
Považujem za kľúčový krok pre našu modernú spoločnosť, že čoraz viac kladieme dôraz na racionálny a humánny prístup k trestaniu. Dlhodobo pracujeme aj na systematickom zamestnávaní odsúdených po prepustení a počas podmienečných trestov. Až 97 % odsúdených má problém s exekúciami. Ak im po nástupe do práce zoberú 70 % mzdy, nemajú motiváciu pracovať legálne. V spolupráci s úradmi práce, Centrami právnej pomoci a prostredníctvom splátkových kalendárov vytvárame podmienky, aby im bolo zrážaných približne 40 % príjmu. Štát tým získa platenie daní, výživného a návrat ľudí do spoločnosti namiesto práce načierno.
Filozofiu restoratívnej justície staviame na presvedčení, že väzenie má byť krajným riešením. Zatvárať ľudí na dlhé roky za ekonomickú trestnú činnosť je drahé a neefektívne – jeden väzeň stojí štát približne 30-tisíc eur ročne. Restoratívna justícia nie je o pomáhaní páchateľom, ale predovšetkým o pomoci obetiam, ktoré sa skôr dočkajú odškodnenia, ak páchateľ pracuje na slobode, než keď sedí vo väzení na náklady daňových poplatníkov. Ide o dlhodobý proces a náročnú reformu, ktorou splácame dlh zanedbávanej oblasti. Výsledky sa však už dnes začínajú prejavovať v praxi.
Ako hodnotíte aktuálnu spoluprácu s inštitúciami v oblasti práva, konkrétne Generálnou prokuratúrou SR, Slovenskou advokátskou komoru a Súdnou radou SR?
V predchádzajúcom období došlo zo strany mojich predchodcov vo funkcii ministra spravodlivosti k zanedbaniu systematickej komunikácie so stavovskými združeniami a orgánmi presadzovania práva. V súčasnosti kladieme na tento dialóg osobitný dôraz. S Generálnou prokuratúrou SR sme napríklad v auguste uzavreli Memorandum o spolupráci v oblasti restoratívnej justície a intenzívne spolupracujeme aj pri príprave legislatívnych návrhov. Za významného partnera považujem Slovenskú advokátsku komoru.
Advokácia združuje tisíce odborníkov, ktorí sú v každodennom kontakte so súdmi a majú bezprostrednú skúsenosť s fungovaním justície, vrátane identifikácie jej slabých miest. Práve preto boli zástupcovia advokácie zapojení aj do prípravy nového Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o situáciu v Súdnej rade Slovenskej republiky, tá bola podľa môjho názoru v minulosti mimoriadne kritická. Pod bývalým vedením sa orgán, ktorého úlohou je chrániť nezávislosť súdnictva, odklonil od svojho poslania a nadobudol charakter represívneho fóra.
Považujem za nepredstaviteľné, aby minister spravodlivosti pred nástupom do funkcie kontaktoval členov Súdnej rady s výzvami na ich odstúpenie, ako sa to stalo počas pôsobenia bývalej ministerky. Komunikáciu medzi Ministerstvom spravodlivosti a Súdnou radou SR vnímam v súčasnosti ako vecnú a konštruktívnu. Skončilo sa obdobie, v ktorom predseda Súdnej rady vystupoval ako politicky viazaný aktér namiesto nezávislého garanta súdnictva.
Má ministerstvo v pláne ešte nejako zásadne meniť reformu súdnej mapy, ktorú presadila Mária Kolíková, a je to ešte možné, napríklad aj vzhľadom na Plán obnovy? Čo sú veci, ktoré sú najproblematickejšie a je to možné riešiť…
Ak by som dnes zrušil súdnu mapu, Slovenská republika by prišla o milióny eur z Plánu obnovy. Právne normy, ktoré napokon vytvorili tzv. reformu súdnej mapy, sa však podstatne líšili od jej pôvodného návrhu. Počet okresných súdov sa síce formálne znížil z 54 na 36, avšak zanikajúce súdy boli zlúčené s nástupníckymi súdmi a pôvodné okresné súdy sa stali ich pracoviskami. V dôsledku toho nedošlo ani k zásadnej zmene územnej pôsobnosti súdov, ani k deklarovanému zvýšeniu ekonomickej efektivity ich správy. Takýto postup preto považujem len za formálne zníženie počtu súdov bez výraznejších pozitívnych efektov. Zároveň zostalo zachovaných všetkých osem krajských súdov, hoci pôvodný reformný zámer predpokladal ich redukciu na tri.
Ministerstvo spravodlivosti pod predchádzajúcim vedením navyše v rámci prípravy a implementácie reformy nestanovilo žiadne merateľné ukazovatele, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť dosahovanie cieľov a očakávaných výsledkov.
Tieto kritériá neboli súčasťou ani návrhov reformy, ani jej schválenej podoby. Reforma tak nemala jasne definovaný cieľ a nebola podložená dátami, ktoré by umožňovali jej objektívne vyhodnocovanie. Napriek tomu bola celej spoločnosti prezentovaná ako prelomová zmena, čo bez väčšej kritickej reflexie preberali aj médiá.
V tejto súvislosti sa opieram aj o správu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý konštatuje, že v dôsledku zmien súdnych obvodov a kauzálnej príslušnosti na krajských súdoch pravdepodobne došlo k zvýšeniu finančného zaťaženia účastníkov súdnych konaní. Jedným z kľúčových deklarovaných cieľov reformy malo byť zvýšenie miery špecializácie sudcov, čo malo viesť k rýchlejším a kvalitnejším rozhodnutiam.
V praxi však došlo k personálnemu poddimenzovaniu viacerých súdnych obvodov. Hoci sa tento stav riešil navyšovaním počtu sudcovských miest, podľa súdnej štatistiky to paradoxne viedlo k prehĺbeniu existujúcich prieťahov v konaniach a k negatívnym dopadom na ich účastníkov. Pre ilustráciu možno uviesť prípady, keď sa sudca s pätnásťročnou praxou v civilnej agende v dôsledku nedomyslenej reformy presunul do trestnoprávnej agendy, s ktorou dovtedy nemal žiadne skúsenosti. Takýto postup jednoznačne nie je v prospech občana. Kritické ohlasy zaznievajú aj zo samotných súdov. Pre mňa ako ministra predstavuje zásadný limit skutočnosť, že tzv. súdna mapa je priamo naviazaná na Plán obnovy. Ak by to bolo možné, zmeny by sme určite realizovali s dôrazom na lepšiu dostupnosť súdnictva pre občanov. Napriek tomu kontinuálne analyzujeme dostupné dáta, máme prehľad o situácii a, ako som verejnosti sľúbil, budú poskytnuté objektívne informácie o účinnosti a kvalite súdnej mapy. Zároveň sa nám podarilo sanovať zle nastavené projekty a zachrániť približne 147 miliónov eur z Plánu obnovy určených na rekonštrukcie súdnych budov.
V rámci implementácie Komponentu 15 Plánu obnovy a odolnosti v rezorte justície definitívne zostáva 12 projektov modernizácie sídelných budov súdov. Tieto projekty sú v pokročilom štádiu realizácie stavebných prác alebo modernizácie novokúpených objektov a ich ukončenie je plánované do 31. augusta 2026 v súlade s požiadavkami Európskej komisie.
Vzhľadom na množstvo nedostatkov a chýb identifikovaných do konca roka 2023 je zrejmé, že pani exministerka Kolíková a jej najbližší spolupracovníci nepreukázali znalosť ani základných postupov a princípov projektovej implementácie. Tvrdenia o tom, že po zmene vedenia na jeseň 2023 prebiehali niekoľko mesiacov „zbytočné analýzy a kontroly“, absolútne nezodpovedajú realite. Ministerstvo spravodlivosti prebralo projekty v kritickom, až katastrofálnom stave a bez zavedenia krízových opatrení by nebol zrealizovaný takmer žiadny z nich.
Ministerstvo odmieta tvrdenia, že sa vzdalo 50 miliónov eur, a naopak konštatuje, že zachránilo približne 147 miliónov eur, ktoré by inak prepadli v dôsledku neodbornosti a absolútnej nedôslednosti bývalého vedenia v oblasti implementácie projektov zo zahraničných zdrojov, verejného obstarávania a stavebno-technickej prípravy.
Katastrofálny stav projektov identifikovala aj Národná koordinačná a implementačná autorita.Pani Kolíková mala počas výkonu funkcie ministerky spravodlivosti jednoznačnú vedomosť o tom, že súdy ako budúci prijímatelia prostriedkov Plánu obnovy nemajú takmer žiadny personálny aparát na realizáciu takýchto projektov. Chýbali odborníci na projektové riadenie, verejné obstarávanie aj stavebno-technické činnosti, pričom súdy nemali žiadne skúsenosti s eurofondmi.
Napriek tomu bývalé vedenie ministerstva túto situáciu podcenilo a neprijalo potrebné personálne opatrenia. Rovnako bola absolútne podcenená problematika rekonštrukcií súdnych budov počas ich plnej prevádzky, bez zabezpečenia náhradných priestorov či iných alternatív pre výkon súdnictva. Pokiaľ ide o sekciu implementácie na Ministerstve spravodlivosti SR, nastavenie organizačnej štruktúry bolo ešte problematickejšie.
Projektoví manažéri, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii projektov, mali následne v kontrolných fázach kontrolovať vlastnú prácu, čo by nevyhnutne viedlo ku konfliktu záujmov. Navyše, väčšina zamestnancov tejto sekcie nemala žiadne predchádzajúce skúsenosti s obdobnými projektmi.
Ministerstvo prebralo väčšinu projektov v počiatočnom a výrazne oneskorenom štádiu investičných štúdií, ktoré bolo potrebné kompletne prepracovať, keďže nespĺňali merateľné ukazovatele Plánu obnovy. Ich prepracovanie bolo zadané špičkovým slovenským univerzitám, ktoré potvrdili ich nízku kvalitu. Súčasne od októbra 2023 plynuli lehoty na kontrolu verejného obstarávania, pričom ministerstvo nemalo zabezpečeného ani jediného odborníka na jej vykonanie.
Kontrola verejného obstarávania pritom predstavuje prvý nevyhnutný krok k implementácii projektov podľa záväznej metodiky Systému implementácie Plánu obnovy, vytvorenej už v decembri 2021, teda počas pôsobenia pani Kolíkovej. Ministerstvo preto muselo v krátkom čase zabezpečiť a zamestnať potrebných špecialistov. Nešlo teda o „zbytočné analýzy“, ale o hasenie požiarov spôsobených bývalým vedením. Bezodkladne po mojom nástupe a po vyhodnotení situácie som pristúpil ku krízovému riadeniu investícií naviazaných na Plán obnovy.
Pretrváva stále s nedostatkom justičných zamestnancov a ich finančným ohodnotením?
Neustále zdôrazňujem, že na to, aby sme občanovi zabezpečili prístup k spravodlivosti, potrebujeme nielen kvalitnú legislatívu, ale predovšetkým spoľahlivý súdny aparát. Moji predchodcovia absolútne rezignovali na systematickú prácu s ľudskými zdrojmi. Takýto prístup by sa však slovenskej justícii mohol vypomstiť.
Jednou z našich priorít je nielen vytvorenie podmienok pre kontinuálne vzdelávanie a kariérny rast zamestnancov justície, ale najmä ich adekvátne finančné ohodnotenie. Dlho sa hovorilo o tom, že je výrazne poddimenzované, veď nástupný plat zamestnanca súdu predstavoval sumu 865,50 eur v hrubom, čo sa negatívne prejavovalo pri výberových konaniach na niektoré pozície a ich obsadenosť kvalitnými ľuďmi. Naposledy sa zvyšovali platy pracovníkov justície v roku 2018 a to o 14 percent.
Predchádzajúca vláda tento fakt absolútne ignorovala. Výsledkom bol masívny odliv kvalifikovaných ľudí. Hoci sme nastúpili do vlády v čase, keď bolo nutné konsolidovať verejné financie, boj o platy justičných zamestnancov som nevzdal. Od januára 2025 sme zvýšili platy podporného personálu súdov o štyristo eur mesačne mimo Bratislavy a o päťsto eur mesačne v Bratislave.
Vyšším súdnym úradníkov paušálne sme zvýšili bez ohľadu na pôsobisko mzdu o 400 eur mesačne. Na uvedené opatrenia vláda SR v čase konsolidácie vyčlenila vyše 32,5 miliónov eur. Takisto sme zaviedli pre Zbor väzenskej a justičnej stráže náborový aj stabilizačný príspevok – oba po päťtisíc eur a príspevok na bývanie vo výške dvesto eur od roku 2025, čím sa podarilo zastabilizovať personálnu situáciu v zbore.
Toto sú reálne opatrenia, pre reálnych ľudí, ktorí každý deň tvrdo pracujú a zaslúžia si, aby boli za svoju profesionálnu prácu náležite odmenení. Naďalej však podporujeme zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia justície, rozvoj ľudských zdrojov v pôsobnosti rezortu, čo sa prejaví napríklad v informačných systémoch či stave budov.
Ostávajú ešte nejaké otvorené otázky medzi SR a Európskymi inštitúciami pokiaľ ide o otázky právneho štátu a novelizácie Trestných kódexov?
Téma vzťahov s Bruselom je vďačným terčom dezinformácií. Tvorba trestnej politiky je kompetenciou členského štátu. Európsku komisiu zaujíma jediné – ochrana finančných záujmov EÚ.
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, hoci bolo kritizované, sme partnerom vysvetlili ako nutný krok na odstránenie anomálie a politizácie prokuratúry, pričom sme argumentovali aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Správa o právnom štáte z júla 2025 bola v niektorých bodoch kritická, ale uznala mnohé z našich výhrad.
Dnes neexistuje rozhodnutie o zmrazení eurofondov pre Slovensko z dôvodu porušenia princípov právneho štátu. Pracujeme na tom, aby sme vyhoveli žiadosti hlavnej európskej prokurátorky, pani Laury Codruțy Kövesi, o navýšenie počtu slovenských EDP zo šiestich na desiatich, kde vytvárame technicko-finančné podmienky/predpoklady na to, aby sme jej mohli vyhovieť.
Novela Trestného zákona totiž rozšírila právomoci EPPO. Pokiaľ ide o otázky právneho štátu, celý mechanizmus je nastavený ako permanentný dialóg medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, čiže aj Slovenská republika bude v tomto dialógu pokračovať.
Oceňujem však, že aj po našich vysvetleniach a i výhradách je správa o právnom štáte, ktorú pripravuje EK objektívnejšia ako v minulosti. Stále však máme metodologické výhrady k tvorbe správy o právnom štáte. EK však ocenila intenzitu i otvorenosť dialógu, ktorý s ňou vedieme.
Je už urovnaný spor s Najvyšším súdom SR ohľadom právomoci kontrolovať mechanizmus prerozdeľovania spisov a ako hodnotíte spoluprácu so súčasným vedením ŠTS?
Pokiaľ ide o Najvyšší súd SR, kontrola mechanizmu prerozdeľovania spisov naďalej prebieha. Príslušné záznamy sú predmetom znaleckého skúmania, ktoré má posúdiť, či mohlo alebo nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu prideľovania spisov.
V súčasnosti preto čakáme na výsledky znaleckého posudku. Spoluprácu so súčasným vedením súdnictva hodnotím ako korektnú a na dobrej pracovnej úrovni. S predsedom Najvyššieho súdu SR sme komunikovali už v minulosti, ešte v čase jeho pôsobenia na čele Združenia sudcov Slovenska, najmä pri príprave legislatívnych zmien a pri riešení potrieb súvisiacich s výkonom sudcovského povolania. Táto komunikácia pokračuje aj v súčasnosti a týka sa predovšetkým legislatívnych otázok.
Pokiaľ ide o prebiehajúcu kontrolu, v tejto fáze neprebieha žiadna osobitná komunikácia s vedením Najvyššieho súdu SR, keďže vec je súčasťou znaleckého skúmania a momentálne nie je predmetom ďalších rokovaní. So súčasným vedením Špecializovaného trestného súdu prebieha komunikácia na štandardnej, profesionálnej pracovnej úrovni.
Aké sú priority rezortu spravodlivosti v roku 2026?
Do plánov roka 2026 môžem spomenúť zopár dôležitých oblastí, o ktorých som hovoril aj vyššie. Predstavili sme Návrh stratégie rozvoja súdnictva 2026 – 2031, ktorý obsahuje víziu modernizácie slovenskej justície, ktorého kľúčovými prioritami sú kvalitní ľudia v súdnictve, efektívne procesy, systematické vzdelávanie a plná digitalizácia súdnictva.
V legislatívnej a projektovej rovine to sú najmä, Občiansky zákonník, priestupkový zákon, ktorý zavedie inštitút drobných obecných služieb a zvýši sa vykonateľnosť sankcií v priestupkovom zákone. V pláne máme aj elektronický monitoring. Ide o model operatívnej inštalácie zariadení, ktorý chceme zaviesť v priebehu roka 2026 na všetkých krajských a okresných súdoch.
Mimoriadne dôležitý je aj pripravovaný nový zákon o obchodnom registri (ktorý nahradí doterajší zákon č. 530/2003 Z. z.) a predstavuje jednu z kľúčových reforiem v rámci rezortu spravodlivosti s plánovanou účinnosťou v rokoch 2026 a 2027. Hlavným cieľom tejto legislatívnej zmeny je digitalizácia, zrýchlenie procesov, zníženie administratívnej záťaže podnikateľov a zvýšenie dôveryhodnosti a právnej istoty údajov zapísaných v registri. Našou vlajkovou loďou je restoratívna justícia.
Tradičná justícia je často príliš zameraná na to, ako tvrdo potrestať páchateľa. Restoratívna justícia dáva do centra diania obeť a jej potrebu nápravy. Našou úlohou je zabezpečiť, aby obeť nebola len svedkom, ale aktívnym účastníkom procesu, ktorý má možnosť získať od páchateľa ospravedlnenie alebo kompenzáciu. Pokiaľ páchateľ prevezme zodpovednosť za škodu a aktívne sa podieľa na jej náprave, je pravdepodobné, že sa na trestnú činnosť nevráti. Takáto zmena formy práce s odsúdenými je investíciou do budúcnosti, pretože podporou resocializácie (vrátane tých nepodmienečne odsúdených) znižujeme celkovú mieru recidívy.
Každý prípad, ktorý sa vďaka mediačným a probačným nástrojom vyrieši mimosúdne, alebo vedie k uloženiu alternatívneho trestu, odbremeňuje preťažené súdy. Mojim dlhodobým cieľom je obmedziť prieťahy v konaní a restoratívne nástroje sú na to ideálnym prostriedkom. Budúci rok pokračujeme v posilňovaní výkonných zložiek, teda probačnej a mediačnej služby.
Kvalitná mediácia a probácia vyžaduje kvalifikovaných a dostatočne ohodnotených odborníkov. Rozšírenie alternatívnych trestov: Budeme v legislatíve aktívne podporovať a rozširovať možnosti súdov pre ukladanie peňažných trestov a iných alternatívnych trestov namiesto trestu odňatia slobody, a to hlavne pre páchateľov, u ktorých má resocializácia najväčší potenciál. Mojím cieľom je mať v rokoch 2026 a 2027 silný a funkčný systém, ktorý preukáže, že spravodlivosť môže byť efektívna, rýchla a hlavne humánna. Dávame tak páchateľom skutočnú šancu na návrat do spoločnosti a obetiam na primeranú nápravu.
