Pán Sulík, keď sme sa prechádzali pred dvomi týždňami z Prezidentského paláca k vám do straníckej centrály, povedali ste, že doteraz som vás oslovoval titulom pán a teraz zrazu pán predseda. Nezvykli ste si zatiaľ na predsedníctvo?
Nie, nie, nie. Ja som sa napríklad dohodol s mojimi šoférmi, aby ma volali pán Sulík. Také oslovovanie mi vyhovuje viac.
Prečo? Nepotrpíte si na spôsoby?
Až natoľko určite nie. Chápem, že napríklad v prípade prezidenta, je to pán prezident. To je pevná súčasť protokolu a zároveň jedinečná pozícia. Ale predsedov máme ďaleko viac. Ak by ma mali oslovovať v plnej dĺžke, pán predseda Národnej rady, tak jednoduchšie je povedať pán Sulík a viem, že je to o mne.
Myslíte, že môžete mať problémy s protokolom problémy?
Nie. Mal som už poradu so šéfom protokolu a to, čo je pevne zaužívané, alebo dané nejakými pravidlami, dodržiavať budem. Čiže vylučujem, že budem mať problém s protokolom. Na druhej strane to neznamená, že všetko treba robiť maximálne konzervatívne.
Spomenuli ste šoférov. Nadviažem. Vy chcete obmedziť v referende nákup limuzín na určitú sumu.
Na 40 tisíc eur.
Na akom aute dnes jazdíte?
Dnes jazdím na Mercedes 500 L so všetkým.
To asi presahuje tých 40 tisíc.
Tak asi trojnásobne.
Nepoviete teda ako predseda parlamentu, že také drahé auto jednoducho nechcete?
V tejto chvíli by to bolo veľmi drahé populistické gesto. Auto, na ktorom jazdím, je pomerne nové. Tých 40 tisíc eur by sa minulo navyše. Ale už som sa rozprával so šéfom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a poprosil som ho, aby mi dal vedieť, kedy sa budú obstarávať najbližšie autá a budem žiadať, aby najbližšie obstarané auto bolo do 40 tisíc eur a na ňom budem jazdiť potom aj ja.
Myslíte si, že auto stihnete vymeniť v tomto volebnom období?
Myslím si, že áno. Ich životnosť nie je neobmedzená. Pravidlo o nákupe lacnejších áut sa bude týkať celého vozového parku. Logicky sa ako prvé budú obmieňať tie najstaršie, alebo tie, ktoré sú v najhoršom stave.
Nemá s tým ochranka problém?
Nie, veď ani terajšie autá nie sú pancierované. Navyše, aj český prezident má vo svojom vozovom parku Škodu Superb. Aj mne také auto určite bude bohato postačovať.
Niektorí SaS vnímajú tak, že je to strana, ktorá spravila pri koaličnom vyjednávaní najviac kompromisov a ustúpila zo svojho programu kde sa dalo. Kritizovala ju zato aj opozícia a bývalý premiér Robert Fico. Viete percentuálne vyčísliť, čo sa vám podarilo zatiaľ do programových téz presadiť a čo nie?
Na to je trochu priskoro, pretože to, čo je naozaj záväzné, podľa čoho bude vláda štyri roky fungovať, je programové vyhlásenie vlády. To sa momentálne kompletizuje. Následne ho budeme pripomienkovať. Odhadujem, že z našich celkovo 130 návrhov, približne 75, možno až 80 bude v programovom vyhlásení vlády. A toto považujem za veľký úspech. Je však pravda, že napríklad v ekonomických častiach programu sú veľké prekrytia, čiže s niektorými našimi návrhmi sme doslova vyrážali otvorené dvere. Najpodstatnejšou časťou programu bol pre nás odvodový bonus. Vždy sme vraveli, že odvodový bonus má najvyššiu prioritu v našom programe a že ten budeme presadzovať v plnom rozsahu a to sa podarilo. V programových tézach je napísané, že „zavedieme odvodový bonus“. Nie je tam napísané „zvážime zavedenie odvodového bonusu“, alebo „budeme analyzovať“ a podobne. Je tam napísané „zavedieme odvodový bonus“.
Záleží to však od stavu verejných financií.
Ale takto je odvodový bonus koncipovaný od samého počiatku. Nikdy by som nepredložil návrh, ktorý spraví dieru, ktorý zvýši deficit verejných financií. To je prvoradá podmienka. Druhou podmienkou bolo, že sa zohľadní dopad na marginalizované skupiny, a to je takisto urobené. Rovnako je to však aspekt, ktorý odvodový bonus obsahuje od samého začiatku.
Znamená to, že v tomto volebnom období bude prijatý odvodový bonus?
Vyzerá to tak. Je to naozaj na dobrej ceste. Slovensko je k nemu bližšie ako kedykoľvek predtým.
V tejto súvislosti ste sa vyjadrili, že chcete mať vplyv na jeho zavedenie a preto chce SaS obsadiť aj vedenie tých úradov alebo tých inštitúcií, ktoré majú na to vplyv. Je už na tom dohoda v koalícii?
K tej dohode sa blížime. Objavila sa istá dezinformácia, že SaS požaduje daňové riaditeľstvo, Sociálnu poisťovňu a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a to nie je pravda. Skôr sa budeme snažiť o to, aby v týchto centrálnych úradoch bola dodržaná rezortná línia. To znamená, že ak raz Sociálna poisťovňa (SP) patrí pod rezort sociálnych vecí, logicky mal by navrhnúť minister sociálnych vecí, kto bude SP šéfovať.
To sa vám nepodarí, lebo tam je šéf zo zákona.
V konečnom dôsledku však k nejakej dohode predsa len dôjde a niekto túto inštitúciu napokon viesť bude. No tieto tri inštitúcie, ktoré boli spomenuté, sú mimoriadne dôležité pre zavedenie odvodového bonusu. A príslušné ministerstvá sú financie, kde je Ivan Mikloš z SDKÚ a sociálne veci, kde je Jozef Mihál od nás. Dôležité je, aby tu došlo k dohode na tých troch postoch a to dôjde. Napriek tomu, že ešte samotná dohoda nie je urobená, trochu predbieham, ale som presvedčený, že nájdeme spoločnú reč a že naozaj tým úradom budú šéfovať ľudia, ktorí po prvé, majú manažérske schopnosti taký úrad ukočírovať a po druhé sú dostatočne presvedčení o tom, že odvodový bonus je dobrá vec.
Z toho, čo ste povedali, teda vyplýva, že na daňové úrady, keďže patria pod ministerstvo financií, budú šéfovať nominanti SDKÚ.
Hovoríme sa o tom, kto bude šéfovať daňovým úradom celkovo. Jednotlivé úrady sú špecializovaná štátna správa. Sú predmetom politického delenia na krajskej úrovni. Tieto úrady nie sú také podstatné pre zavedenie odvodového bonusu. Napríklad veľmi dôležitý je Výbor pre rozpočet a menu, tam máme predsedu my, ministra sociálnych vecí sme postavili my. Minister financií je Ivan Mikloš, s ním o odvodovom bonuse diskutujem už roky a viem, že on osobne sa v tom bude angažovať. Druhý štátny tajomník, čo je výnimka na ministerstve financií, Braňo Ďurajka, je tiež správny človek na správnom mieste. Toto je dôležité, akási infraštruktúra okolo.
Vy čakáte, že sa vám podarí odvolať Muňka ako šéfa SP?
Predpokladám, že tam jedného dňa k výmene dôjde a nevnímam to teraz ako najdôležitejšiu vec.
Koalícia sa dohodla na tom, že budete obsadzovať pozície aj v regiónoch na štátnych úradoch.
Áno.
To znamená, že vzniknú okresné koaličné rady, ktoré budú posudzovať, ktoré to budú pozície a ktoré budú vyberať kandidátov?
Áno. Je to nejako dvojúrovňovo. Jedno sú krajské pozície, druhé sú okresné a obvodné. Tým, že sme pomerne mladá strana, s pomerne nízkym počtom členov, nie je to pre nás až také podstatné. Skôr bolo dôležité, ako budeme na celom procese participovať, ale išlo viac o program a tam si myslím, že sme dokázali presadiť dobré veci.
Čiže SaS nemá akých ľudí v regiónoch dosádzať do štátnych úradov?
Má. SaS má ľudí, ale to je veľké množstvo miest. Nie každý človek sa na všetko hodí a predtým, ako budeme silou-mocou niekde niekoho dosadzovať, spravíme normálne výberové konanie.
No ale je to nominant politickej strany, dohodnutý miestnou koaličnou radou.
Áno, to vnímam ako zásadné práve kvôli tomu, že po politickej línii sa bude zodpovedať konkrétnej politickej strane.
Aký pomer by mal byť pri obsadzovaní tých úradov?
V pomere volebných výsledkov. Čiže my máme 22 zo 79 poslancov, no tak 22 sedemdesiatdevätín. To dá nejaké percento a podľa toho sa vyráta konkrétny kvocient.
Vy ste sa vyjadrili, že odmietate čistky a že si vážite tých ľudí aj z bývalej vlády, ktorí nevymenili všetkých. A toto nie sú čistky potom, ak ste sa dohodli, že idete zasahovať až do miestnej správy?
Ujasnime si to. Jedna vec je stanovenie politickej zodpovednosti a úplne iná vec je, kde kto bude naozaj menený. To znamená, že napríklad ak na nejakom úrade človek pracuje 15 rokov a robí si poriadne robotu, vylučujem, že ho my budeme meniť.
Čiže týka sa to prednostov tých úradov, možno riaditeľov?
Je to špecializovaná štátna správa. Ide o rôzne pozície, tých úradov je niekoľko. V prvom momente bude dôležité stanoviť, kto je za čo politicky zodpovedný a kto teda má mandát na to, aby konal v prípade nejakých problémov. Ale na druhej strane nie je tajomstvom, že za posledné 4 roky sa tam dostali ľudia, ktorí jednoducho nikdy na takom úrade nemali skončiť a na to sa tiež nebudeme dívať pod rúškom toho, že „veď teraz nesmieme pripustiť žiadnu výmenu“. Môžem uviesť konkrétny príklad z NR SR. Ja som so sebou doniesol osobnú tajomníčku, kancelára, hovorkyňu a poradcu pre legislatívu. Štyroch ľudí. A NR SR má 400 zamestnancov, čiže inými slovami, vymenil som jedno percento ľudí. No a nemám v pláne teraz tu rozsiahlo začať výmeny a dosádzať známych a kamarátov a rodinu a odtiaľto dávať ľuďom výpoveď. To určite nie.
Čítali ste facebookovú stránku vášho poslanca Matoviča, ktorý kritizuje práve personálne výmeny?
Áno, ja s touto kritikou aj súhlasím. Vravím vám to isté, možno inými slovami. Jedna vec je priradenie politickej zodpovednosti, to považujem za úplne správne. A druhá vec je na zodpovednosti každej politickej strany, aby zvážila, ako bude postupovať v konkrétnom prípade.
No len on hovorí, že jemu sa to vyslovene nepáči. Píše, že „nominácie, myslíme si to, čo doteraz, nepáči sa nám to. Vedúce miesta v štátnej správe by mali samozrejme zastávať len odborníci“.
Ja s ním súhlasím. Ani my nebudeme dosádzať človeka, ktorý nemá nielen odbornosť, ale aj skúsenosti. To znamená, že napríklad čerstvý absolvent môže mať odbornosť, že sa to naučil, ale nemá žiadne skúsenosti. Tak určite ho nedáme na šéfa krajského úradu. To vylučujem. Takže v tomto ja s Igorom Matovičom súhlasím.
Trošku k inej téme. Keď sa vás novinári po voľbách pýtali na Vatikánsku zmluvu, vy ste povedali o výhrade vo svedomí, že nemáte problém. Vraveli ste, že táto zmluva rozširuje pole slobody.
Áno.
Nakoniec však vďaka SaS sa Vatikánska zmluva o výhrade vo svedomí v programových tézach koalície nenachádza.
Povedali sme, že nemáme problém s výhradou vo svedomí a dokonca sme za. Máme to aj v našom programe práve preto, lebo to zvyšuje slobodu jednotlivca, ktorý si výhradu vo svedomí uplatní. To znamená, že keď lekár interrupciu robiť nechce, no tak si uplatní výhradu a robiť ju nemusí. Ale dôležité je aj to, akým spôsobom bude táto výhrada vo svedomí realizovaná, alebo legalizovaná. A tu tvrdíme, že my si vieme poradiť sami a nepotrebujeme na to vstup tretieho subjektu, zahraničného a uzatvárať s ním medzištátnu zmluvu, ktorú nevieme bez súhlasu druhej strany ani meniť, ani vypovedať, ani nič. Som presvedčený, že je oveľa správnejšie, aby výhrada vo svedomí bola ukotvená napríklad v Zákonníku práce.
Čiže budete presadzovať také zmeny zákonov, dajme tomu Zákonníka práce?
My sme vraveli, výhrada vo svedomí áno, ale napríklad v Zákonníku práce alebo v iných slovenských zákonoch schválených našim parlamentom. A nie v medzištátnej zmluve, ktorú síce schvaľuje slovenský parlament, ale potom ju už nevie zmeniť. V tomto bode nedošlo k zhode, tak v programových tézach momentálne nie je nič a predpokladám ani v programovom vyhlásení vlády, ktoré bude nakoniec ešte aj schvaľovať parlament.
Čo tomu bráni?
Existuje koaličná dohoda, kde sme sa zaviazali, že budeme postupovať spoločne. Dám vám iný príklad. Nedohodli sme sa ani na dekriminalizácii marihuany a zároveň máme koaličnú dohodu, podľa ktorej my návrh na dekriminalizáciu marihuany, pokiaľ sa nám na koaličnej rade nepodarí všetkých presvedčiť, podať nemôžeme a logicky ani nepodáme.
Kresťanskí demokrati sa netajili tým, že práve SaS hovorilo, že budete súhlasiť s Vatikánskymi zmluvami, ak oni podporia dekriminalizáciu.
Áno, ja som im navrhoval urobiť takýto kompromis a oni s tým nesúhlasili.
Bol by to dobrý kompromis?
Myslím si, že áno.
V tom prípade by vám nevadilo uzavrieť zmluvu s Vatikánom?
Nikdy nedosiahnete stav, že všetko bude absolútne podľa vašich predstáv. Vždy je to zvažovanie väčšieho zla, menšieho zla alebo väčšieho či menšieho dobra. A tu jednoducho náš vyjednávací tím, jeho súčasťou nie som len ja, ale ešte podpredsedovia Miškov a Mihál, dospel k záveru, že voliči SaS viac ocenia, keď budú aj Vatikánske zmluvy, aj dekriminalizácia, alebo registrované partnerstvá. KDH k tomuto záveru nedospelo, a preto sme nedospeli k dohode. To si myslím, je úplne legitímna forma vyjednávania.
Ale toto je medzinárodný záväzok Slovenska. Medzinárodná zmluva. Vám to neprekáža, že Slovenská republika nedodržiava medzinárodnú dohodu, ku ktorej sa zaviazala? Základná zmluva s Vatikánom hovorí, že Slovensko príjme štyri zmluvy.
Áno, a preto aj táto diskusia prebehla. Na druhej strane však máme aj článok ústavy č. 1, ktorý vraví, že Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu. Čiže treba to dobre zvážiť, ale to vyžaduje najmä odbornú diskusiu.
Vy ste v programe hovorili aj o vízii zmeniť financovanie cirkví. To sa v programových tézach nachádza v takej polohe, že by sa mala o tom otvoriť diskusia.
Áno.
Začne sa v tomto volebnom období aspoň diskutovať? Lebo hovorí sa o tom prakticky už 20 rokov.
Závisí od toho, na akej úrovni, v akom rozsahu a v akej intenzite sa o tom 20 rokov hovorí. Ja si nemyslím, že momentálne prebieha nejaká intenzívna spoločenská diskusia. Ale v tomto smere si myslím, že s KDH vieme dôjsť k dohode. Aj im záleží na tom, aby cirkev bola viac nezávislá. A preto začneme diskutovať, budeme sa snažiť zapojiť aj verejnosť a snáď dospejeme k nejakému modusu, ktorý bude prijateľný aj pre KDH, aj pre nás.
Myslíte, že sa dá očakávať zmena financovania cirkví v tomto 4-ročnom volebnom období?
Nevylučoval by som to.
Čo rozumiete pod otváraním celospoločenskej diskusie?
Napríklad konferencie.
Očakávate od novinárov, že začnú otvárať túto tému, aby sa vyjadrovali k tomu predstavitelia cirkví, politických strán, odborníci?
Samotnému zákonu bude musieť predchádzať niečo ako legislatívny zámer, čo bude určitý koncept odluky. Taký materiál sa môže zverejniť, k nemu môže byť konferencia, to môžu pripomienkovať rôzni ľudia. Toto ja rozumiem pod celospoločenskou a najmä odbornou diskusiou a to samozrejme bude istý čas trvať. Čiže možno rok, rok a pol venujeme tomuto.
Vo vašom predvolebnom programe predvolebnom bola aj zmena štatútu štátnej tlačovej agentúry TASR. Ako to vyzerá po voľbách?
Viem, čo je napísané v našom volebnom programe. V programových tézach je prísľub odštátnenia. O toto sa bude vláda snažiť, keďže je to súčasť téz a predpokladám, že to bude aj v programovom vyhlásení vlády.
Čo to znamená? Dokedy by ten proces mal prebehnúť?
Malo by to byť počas volebného obdobia. To, čo sa bude robiť v prvej fáze, to budú najmä zákony, ktoré prinesú úsporu peňazí.
To sa týka aj TASR.
Áno, máte pravdu. Ale ja som mal na mysli najmä zákony, ktoré budú výrazným spôsobom obmedzovať korupciu, ktorá sa tu veľmi rozmohla za posledné štyri roky. No a tie sú teda primárne dôležité.
Minulý týždeň bola prestrelka medzi vami a prezidentom. Prezident vás ako keby učil matematike, že počty pri vypísaní referenda nepustia. Sekli ste sa pri výpočtoch?
Nie, v žiadnom prípade. Keď sme podali 9. júna petíciu za vypísanie referenda, spustil sa nejaký proces. Ak by sa prezident na Ústavný súd neobrátil, trval by maximálne 120 dní. Ak by sa obrátil, bude trvať 180 dní. My samozrejme prezidentovi nechceme diktovať, čo má, alebo nemá robiť. A práve preto sme sa ešte vo februári naňho obrátili listom, kde sme ho poprosili o vyjadrenie, lebo už vo februári sme disponovali 400 tisíc podpismi. Samotné otázky boli už v tom čase vyše roka známe. Čiže prezident, ak by mu záležalo na úspešnom referende, by už vtedy povedal, ako vníma tie otázky, či predpokladá, že sa obráti na Ústavný súd. Alebo mohol povedať, že to urobiť nemá v úmysle.
Ale nie je to ani jeho povinnosť, informovať niekoho.
Ale ja ani netvrdím, nikdy som netvrdil, že to bola jeho povinnosť. Na druhej strane, prezident má slúžiť a to je jeho povinnosť. Slúžiť všetkým ľuďom, aj tým 400 tisícom, ktorí sa podpísali pod referendum. A nič by sa mu nebolo stalo, ak by sa k tejto veci bol vyjadril, keby vyšiel aspoň trošku v ústrety petičnému výboru a následne tým 400 tisíc ľuďom. Ústava v tejto stati jednoducho nie je dokonalá, má svoje nedostatky. Keby vo februári povedal, že sa obráti sa na Ústavný súd, alebo neobráti, tak my by sme sa prispôsobili. To znamená, keby sa neobrátil, podali by sme návrh ešte 17. februára, aby sa referendum mohlo konať 12. júna, v deň parlamentných volieb. Keby povedal, že sa obráti, tak by sme to podali 9. júna, aby sa mohlo konať v deň komunálnych volieb. Od človeka, ktorý bol zvolený v priamych voľbách, som očakával, že spraví všetko preto, aby referendum, ktoré je najdemokratickejším spôsobom vyjadrenia vôle občanov, malo šancu byť úspešné. Že jednoducho tejto veci pomôže nad rámec svojich zákonných povinností. To nespravil.
Nebola to zbytočná prestrelka s prezidentom?
Vôbec si to nemyslím. Treba jasne povedať, že prezident robí všetko pre to, aby referendum nebolo úspešné. Ja netvrdím, že on robí všetko pre to, aby referendum nebolo vôbec. To nie je pravda, ako to tvrdil on vo svojej reakcii. My tvrdíme, že robí všetko pre to, aby referendum nebolo úspešné. Je to ako s tým Ústavným súdom. Mohol sa vyjadriť a my by sme sa boli prispôsobili. Opakujem, nič sme mu nechceli diktovať, ani vnucovať. Chceli sme len počuť, čo hodlá spraviť a tomu sme sa chceli prispôsobiť. Zároveň by som ale chcel povedať, že je pravda, že žiadosť o vyhlásenie referenda mala jeden formálny nedostatok. Chýbalo tam meno a adresa splnomocnenca petičného výboru, čiže moja, a tak som to bol doplniť. Mohli pri tom robiť obštrukcie, ale musím povedať, že odovzdávanie podpisov, ktoré bolo pod vedením Borisa Sopiru, prebiehalo veľmi korektne. Naozaj sčítali, nerobili žiadne pokusy neuznať podpisy. Sčítali ich a vyhodnotili. Prezidenta som obvinil z úplne inej veci.
Ešte jeden krátky okruh otázok. Ako vnímate koaličné rokovania, keď sedíte s predstaviteľmi politických strán?
Neviem to dostatočne dobre posúdiť, lebo nemám s čím porovnávať. Ak by to už boli nejaké moje druhé, tretie, tak by som sa vedel vyjadriť presnejšie. No, ide to lepšie, a občas to ide horšie.
Čakali ste, že to bude takéto?
Je to pre mňa úplne nová skúsenosť a myslím si, že to prebieha podľa zaužívaných pravidiel. Dôležité je, že sa hýbeme dopredu. A naozaj, keď sa pozriem na čom všetkom sme sa dohodli 30 dní od volieb a navyše dohody sa aj dodržujú, tak je to rozhodne v poriadku.
Zvyšuje sa hlas na takom rokovaní?
Ani veľmi nie.
Váhali ste pri odpovedi.
Áno. Neviem, či mám namočiť premiérku, ktorá teda občas rozhodne o ukončení diskusie, ale to je dobré právo.
Robí to zvýšeným hlasom?
Iveta vie dať na vedomie svoj názor aj zvýšeným hlasom. Ale že by sme tam po sebe kričali, to v žiadnom prípade.
Premiérka vedie koaličné rokovania?
Áno.
Je to iné, keď medzi vami sedí žena?
Nie. Aj preto nie, lebo tie tímy sú trojčlenné. Má vedľa seba Ivana Mikloša, Mikuláša Dzurindu. Prebieha to celkovo veľmi kultivovane. Žiadne nejaké osobné výpady. Aj to zvyšovanie hlasu, no z jej úst je to skôr šarmantné, a nie že by to robilo nejaké, osobné nevraživosti, to určite nie.
A čo Mikuláš Dzurinda, on je viacej ticho? Viac počúva?
Je to starý harcovník a to aj vidieť potom na príspevkoch do diskusie. Takisto Paľo Hrušovský a aj Béla Bugár už majú čosi za sebou.
Dá sa povedať, že je tam niekto z vás taký motor, ktorý hľadá za každú cenu dohodu?
Nie. Skôr, a to je tiež pre mňa pozitívne prekvapenie, že badať u všetkých štyroch strán vôľu dohodnúť sa. Netvrdím, že je vždy presne rovnaká miera vôle, ale snaha dospieť k dohode je oveľa vyššia, ako povedať s týmto nesúhlasím, bodka. Toto sa tam v podstate nestalo. Čiže naozaj vidieť, že sú to skúsení politici a majú vysoký záujem dohodnúť sa a potom túto dohodu dodržiavať. A z tohto mám veľmi dobrý dojem.
Existuje na rokovaniach vydieranie?
Nie.
Zhováral sa Radovan Pavlík
