Pán predseda, po štyroch rokoch sa vraciate do kresla podpredsedu parlamentu. S akými pocitmi?
S pocitom zodpovednosti za národnú radu. Tiež s pocitom určitého zadosťučinenia, pretože to by som klamal, keby som nepovedal, že samozrejme aj takto to cítim. Totiž zo začiatku to vyzeralo tak, že dokonca odídem z politiky. Myslím si však, že hlavne to nebude jednoduchá vládna koalícia. V parlamente máme len-len že väčšinu a máme tam aj veľa neskúsených poslancov. Takže budeme mať čo robiť.
Neskúsených poslancov má aj vaša strana?
Áno, samozrejme aj my ich máme. Zatiaľ nevidíme nejaký problém, ako sa noví poslanci, alebo aj poslanci za OKS zachovajú v konkrétnych chúlostivých otázkach. Ale predpokladám, že každý vie a uvedomuje si, že tu nemôžme stratiť poslanecké hlasy vládnej koalície.
Čo pre to môže koalícia spraviť? Čo môžete pre to spraviť vy, ako predseda koaličnej strany?
Rokovať, rokovať a rokovať.
Trpezlivosť a počúvať?
Jaj áno, a to je to najťažšie. Však ma poznáte.
Trpezlivosť nie je vaša silná vlastnosť.
Je to bohužiaľ tak. Človek, keď už počúva štvrtého, piateho a je trpezlivý a stále mu pília uši, tak potom tá trpezlivosť pomaličky vyprchá a je to problém. A je to aj môj osobný problém. No ale aj ja sa učím.
Mladé pekné novinárky, ktoré nemajú skúsenosti, už začali frflať na Bugára…
V poriadku, musia sa naučiť. Dnes som napríklad jednu novinárku trošku usmernil. To sa nedá, že mi volajú každý deň a potom, keď nedostane tú informáciu, ktorú si myslí, že by mohla dostať, tak zavolá kolegovi, ktorý povie možnože o niečo viac, no a to, čo so mnou nahrala, vôbec neuverejní. No tak načo mi volá, načo ma otravuje? Rozumiete? O to ide, že musia si zvyknúť aj na to, že ja nevisím na klinci. To si ešte veľmi veľa novinárov myslí, že hocikedy zvesí poslanca. Bohužiaľ. A ešte k tomu predsedu strany. To tak nefunguje. Ja som možnože jediný, ktorý dáva novinárom svoj mobil. Ja môžem urobiť aj to, aby nefrflali, že od zajtra nebudú mať môj mobil a len cez hovorcu. Aj toto sa dá. To nie je problém.
Čiže výchova novinárov je jedna z vašich úloh?
Nie, ja nemám ambície vychovávať novinárov. Vychováte jedného, potom ufujazdí robiť niekomu hovorcu a musíte ďalšieho. Čo som učiteľ?
Vrátim, sa k tomu, čo ste vraveli v úvode. Hovoríte o pocite zadosťučinenia. To ste mysleli hlavne vo vzťahu k SMK?
To som myslel hlavne vo vzťahu k niektorým predstaviteľom SMK, ktorí hovorili, že nemáme šancu sa dostať do parlamentu. Hovorili tiež o tom, že my sme fakticky ľudia, ktorí sú koňmi Smeru, boli sme vraj založení Smerom, Smer nás financuje. Pritom my sme boli tí, ktorí sme povedali, že so Smerom nie. Ako vidíte, mali sme samozrejme takú možnosť, ale povedali sme, že nejdeme. Takže aj z toho hľadiska je to zadosťučinenie, že tí, ktorí o nás tvrdili nepravdivé informácie alebo kydali na nás, no tak tí nakoniec tak dopadli, ako dopadli. Pritom ja som stále hovoril, že bolo by lepšie, keby boli v parlamente.
Okrem zadosťučinenia je to aj pocit víťazstva?
Ešte raz vám hovorím, že síce áno, dobre, hurá. Za necelý rok sme na zelenej lúke postavili stranu, ktorá získala viac ako osem percent a ešte je aj vládnou stranou. Ale to bude veľmi ťažká vláda. Znovu budeme musieť veľmi trpezlivo rokovať s každým a nielen s poslancami, ale s koaličnými partnermi, že ak niečo niekto sľúbi a je to napísané, to je sväté písmo pre vládnu koalíciu. Ak to niekto poruší, aj keď len slovný sľub, pre nás to znamená, že to je nespoľahlivosť a to môže byť začiatkom konca vládnej koalície. Minimálne už boli také náznaky, že to sme nesľúbili, na tom sme sa nedohodli. Nakoniec sme si to vysvetlili. Dôležité je to, aby každý od začiatku vedel, že nemáme toľko poslancov, aby sme mohli pokojne robiť politiku typu, že niektorý povie: “Ale viete čo, to teda nie, ja odchádzam“. Rozumiete? Takže preto od začiatku každý sľub treba dodržať a môžeme sľúbiť len to, čo vieme aj splniť. To je najdôležitejšie.
V SMK zaznievajú aj také hlasy, že vaše strany sa o niekoľko rokov zlúčia.
Bývalí moji kolegovia mali šancu zabrániť, aby došlo k tomu, k čomu došlo. Neurobili to. Takí ľudia ako Bárdos alebo Laci Miklós a mohol by som takto pokračovať, hovorili na jednu stranu, na druhú stranu a nikdy nezaujali také stanovisko, že by povedali napríklad Csákymu alebo Durayovi alebo hocikomu, že toto nie. Toto nie je dobré. Keď teraz po voľbách chodia podaktorí za mnou s vetami: „Vieš, no tak my sme za to nemohli, lebo od marca nebolo predsedníctvo“. Hovorím: „Ale čo mi to hovoríte? Však ja si pamätám stanovy. Ak jedna tretina členov predsedníctva chce, tak musí predseda zvolať predsedníctvo“. Takže toto nie je tak, že niekto iný vždy vystrčí svoju hlavu, povie svoj názor a ten dostane a my len v úzadí sa budeme na to pozerať, toto je aj ich zodpovednosť. Tam, kde sa dostala SMK, kde sa dostali bohužiaľ vzťahy aj vo vnútri maďarskej komunity, no to je zodpovednosť aj ich, nielen Csákyho a Duraya. Takže, keď už hovoria podaktorí, že aj tak sa to musí zlúčiť, viete si vy predstaviť, že tí ľudia, ktorí nás počas volebnej kampane kritizovali za to, že my nie sme len čisto maďarská strana, ale máme tam aj Slovákov, na ktorých hovorili, že aj tak žiadny Slovák nás nepodporí atď. zrazu by zmenili svoj názor? Ak nie, tak to nemá význam na toto vôbec ani reagovať.
Pri zakladaní strany ste zdôrazňovali, že to bude strana spolupráce. Čím si vysvetľujete, že ľudí tento projekt oslovil, že vám dalo toľko ľudí hlas? A v neposlednom rade aj množstvo Slovákov.
Podľa rôznych zisťovaní, asi každý štvrtý hlas sme dostali od Slováka. Približne 150 000 hlasov od Maďarov a približne 50 000 od Slovákov. Ľudia už majú dosť napätia. Napätie nikdy nerieši problém. Problém rieši len spolupráca. Samozrejme aj to viem, že nebude to jednoduché, každý bude sledovať, už aj to sledovali, podaktorým aj to vadí, že načo sme dali Slováka na taký alebo na onaký post. Druhí zas hovoria a prečo tam nie je Slovák a je tam Maďar? Musíme si zvyknúť, že spolupráca nie je o tom, že večer si ľahnem a ráno všetko mám v poriadku. To si musíme vyriešiť v hlavách aj my sami. Koľkokrát sa stáva, že sa rozprávame a príde kolega, ktorý nevie po maďarsky a musíme sa zbadať aj my a prepnúť. Rozumiete? Tzn., že spolupráca nie je o tom, že už to máme. To len budujeme. Ale minimálne to pochopilo toľko ľudí, ktorí nám dali hlas. A toto je veľmi povzbudivé.
Teraz ste pri moci. Projekt oslovil ľudí, dostali ste od nich šancu, ten projekt spolupráce napĺňať. Viete, čo musíte urobiť? Možno nejaké prvé kroky, aby sa ten projekt zreálňoval.
Pokúsim sa prvé kroky nasmerovať aj na Maďarsko. Presvedčiť, že sú určité možnosti, ako urobiť malý krok, alebo nejaké gesto smerom na Slovensko, ale aj na slovenských Maďarov. Napríklad uznesenie maďarského parlamentu o tom, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny patrí pod maďarský parlament. Keby to uznesenie anulovali, tak už by to bol určitým spôsobom minimálne náznak toho, že rozumejú, čo vadilo. A naopak. Takže toto určite začnem ešte počas tohto obdobia dovoleniek. Ale aby som pravdu povedal, ja nie som pesimista, ale prílišný optimizmus by zas škodil. Takže, čo je veľmi dôležité, budovať spoluprácu aj gestami vo vnútri krajiny. A keby sme sa nedohodli medzi dvoma susednými krajinami, stále máme šancu dohodnúť sa tu vo vnútri. Tzn. väčšina a menšina.
Orbán vás posledný rok nebral.
Je to jeho problém. On si musí vybrať cestu. Má rôzne cesty, rôzny výber. To je jeho rozhodnutie. Moje rozhodnutie je, že môžem rokovať bez problémov, ale len ako partner, nie ako podriadená osoba, to neexistuje.
Čiže oslovíte Orbána?
Momentálne je lopta na ich strane a dokonca už si to uvedomujú, lebo ministerský podpredseda nám už poslal list, aby sme poslali stanovisko, čo by sme zmenili na Fóre poslancov Karpatskej kotliny. Pritom ešte pred dvoma – troma týždňami hovoril, že my musíme dokázať, či sme maďarská strana, alebo nie. Ja som odkázal, že my nič dokazovať nebudeme, ja dokážem voličom, že držím slovo a chceme zrealizovať náš program. Takže došlo tam k posunu. Čakáme ako sa zachovajú. Zúčastním sa na každom rokovaní, na ktoré ma pozvú. Pokiaľ budem vidieť, že to má význam.
Pôjdete na zasadnutie Fóra poslancov Karpatskej kotliny?
Určite raz áno s posolstvom, že to uznesenie, neuralgický bod, treba odstrániť. A keď sa to neurobí, keď sa to nejakým spôsobom odmietne, tak potom nemám dôvod zbytočne provokovať.
Novinári si musia zvyknúť, že ja nevisím na klinci. To si ešte veľmi veľa novinárov myslí, že hocikedy zvesí poslanca. Bohužiaľ. A ešte k tomu predsedu strany. To tak nefunguje.Béla Bugár
Myslíte si, že vaši slovenskí poslanci budú schopní hlasovať za veci, ktoré sú v záujme maďarskej národnosti?
Myslím, že áno. Čo je v záujme Maďarov žijúcich na Slovensku? Aby ich nikto zbytočne neprovokoval, nejatril menšinové veci negatívnym spôsobom. Aby neprovokoval a nebral to, čo je zaužívané hocikde a bolo aj u nás. Aby tie neprávosti alebo veci, ktoré boli negatívne zmenené minimálne vládou Fica, aby sa vrátili. Minimálne, aby sa vrátili do pôvodného stavu. V tom momente vznikne atmosféra, ktorá bude žičlivá pre slovensko-maďarskú spoluprácu.
Viete povedať prvé kroky, ktoré by sa mali stať na Slovensku voči Maďarom, aby sa to vrátilo do pôvodnej polohy?
Treba odstrániť všetky nezmyselné reštrikcie, ktoré boli prijaté vládou Fica voči Maďarom. Alebo keď chcete voči menšinám, lebo to sa netýka len Maďarov. Napríklad čo sa týka dvojakého štátneho občianstva. Každý si myslí, že sa to týka len Maďarov. To sa týka aj tých, ktorí si budú pýtať alebo už požiadali napríklad o americké občianstvo alebo hocijakého iného štátu. A nedá sa to tak, že Slovensko si vyrokuje iné pozície s každým štátom, len s Maďarskom nie. To sa nedá.
Nepodarilo sa vám presadiť menšinový zákon napriek tomu, že ho odporúčajú medzinárodné inštitúcie.
Stále hovorím kolegom, že jediný, kto má z parlamentných strán menšinový program, sme my. Jediný kto rozmýšľa aj týmto smerom demokraticky, to sme my. To veľmi neradi počúvajú, lebo každý si myslí, že všetko je v poriadku. Nechcú sa vžiť do kože povedzme Rusína, ktorí žiada napríklad zavedenie výučby rusínskeho jazyka do školy ako povinného predmetu. Kto napríklad sa rozhodne, že chce aj čo sa týka jazyka byť Rusínom, no tak si zvolí takúto školu. Ale to sa musíte vžiť do úlohy alebo do kože toho Rusína, alebo Maďar,a alebo Róma alebo hocikoho, aby ste pochopili, čo je pre nich dôležité. Ako dochádza v prípade Rusínov k odnárodňovaniu? Pomaličky už nevedia ani svoj jazyk. Lebo nie sú vytvorené podmienky. Takže preto je dôležité, že keď niekto ide riešiť problém hociktorej menšiny, musí rozmýšľať hlavou tej danej menšiny. Lebo len vtedy pochopí, ako je potrebné riešiť problém, ako sa to dá riešiť.
Slovenskí politici veľmi o tom počuť nechcú.
Problém je v tom, že oni sa na jednej strane trošku boja nacionalizmu. Boja sa, že môžu byť označení ako ľudia, ktorí nedostatočne zastupujú záujmy slovenského národa a tým pádom ale práve pomáhajú nacionalistom. Lebo ten argument je oveľa silnejší. No a toto je problém, keď chcete aj malosť slovenských politikov. Preto som hovoril, že to je posledná šanca vyriešiť to tak, aby sa v budúcnosti národnostná karta nedala používať. Však bolo obdobie volieb do VÚC, keď či to bol z SNS, SDKÚ, KDH alebo hocikto, sa spojili a vydávali také letáky, ktoré vyzývali voliť len Slovákov.
Ľudia na juhu a je jedno či Maďar, či Slovák, majú problém dostať sa na sever rýchlo. Dnes ste z Bratislavy rýchlejšie v Žiline ako v Štúrove, ktoré je podstatne bližšie. Strany, v ktorých ste boli vždy bojovali za vybudovanie rýchlostnej cesty na juhu. Máte štátneho tajomníka na ministerstve dopravy, viete ľuďom na juhu Slovenska, Slovákom, aj Maďarom povedať, kedy budú môcť jazdiť po rýchlostnej ceste?
Keď bude hotová. No kedy? Vždy sme to chceli, ale problém bol v tom, že nikdy sa to takto nedostalo do programového vyhlásenia, ako teraz. Nikdy. A teraz sme tam dali dokonca aj štátneho tajomníka, ktorý okrem iných vecí bude mať toto na starosti a dobre vie, že ja to budem kontrolovať. Dobre vie, že ak to nebude fungovať, že niekto bude chcieť nejakým spôsobom zbrzdiť túto vec, tak to bude problém, ktorý buď vyrieši on, alebo budem to musieť riešiť ja, ako predseda strany. Ale potom viem, čo mám robiť.
Dá sa povedať, že minimálne sa začne s jej výstavbou v tomto volebnom období?
Ja si myslím, že minimálne sa musí už začať výstavbou. Dokonca ja si myslím, že dá sa to urýchliť tak, aby určitá časť mohla byť hotová. Ale k tomu potrebujem najprv vidieť, v akom stave to je. Vieme, že boli pripravené tri alternatívy. Minister Vážny vraj prijal variant C, ktorý je najhorší. To znamená, že rýchlostná komunikácia by sa napojila na cestu, tesne pred Podunajskými Biskupicami do lieviku. To je o ničom. To je to, čo aj momentálne brzdí cestovanie alebo plynulosť dopravy. Toto by bolo ešte horšie. Takže najprv musíme vedieť a zmapovať stav a potom konať a veľmi rýchlo. Samozrejme PPP projekty nie sú na zahodenie, ale musia byť lacnejšie.
Z vašej strany odišiel jeden z jej zakladateľov – László Gyurovszky. Prečo?
Nedohodli sme sa na jednej nominácii a on potom povedal, že tým asi utrpí maďarská menšina. Na post podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny na poslednú chvíľku bol nominovaný aj Tibor Bastrnák. No na predsedníctve vyhral, tak ako sme predpokladali, Rudolf Chmel. Tu sa Gyurovszky rozhodol, že to stačí, lebo on si myslí, že mal by tam byť Bastrnák. Ja si nemyslím, že tým, že tam bude Chmel, utrpia záujmy maďarskej menšiny. S Gyurovszkym som telefonoval a povedal mi, že keď budem niečo potrebovať, tak samozrejme pomôže, ale nechce byť v strane. Je to jeho rozhodnutie, ja to už ďalej komentovať nebudem.
Je to individuálny názor?
Áno. Je to zatiaľ individuálny prípad, ešte som to v prípade iných nepočul.
Hovorí sa, že na Slovensku vznikne nová maďarská radikálna strana. Počuli ste niečo o tom?
Je možné založiť iks strán. Otázne je, či nájdete človeka, ktorý bude ťahať. Ja viem, čo to je. Ja starý, pomaličky parlamentný inventár viem, čo to je budovať stranu na zelenej lúke. V živote som toľko nemakal, ako teraz. V živote. Za ten rok to trošku aj cítim, čo sa týka zdravotného stavu. V živote sme nerobili takú kampaň, ako teraz. Že od 10. marca som sa nezastavil do 12. júna. A nielen ja, ale aj kolegovia. To nikdy sme, aj keď sme robili v SMK, v MKDH, nikdy sme takúto kampaň nerobili. Ak niekto je schopný toto robiť, no tak samozrejme môže budovať stranu. Ale len na tom zakladať novú stranu, že bude radikálnejšia pri posudzovaní nejakých problémov, napríklad aj menšinových? V každej spoločnosti máte 10 % radikálov, no dobre. A čo?
Ešte posledná otázka. Čo bude so štátnou TASR?
Budeme o tom ešte samozrejme rokovať. Pripraví sa materiál a potom sa rozhodneme. Ale takto to nemôže ostať. To znamená, že musíme na základe pripraveného materiálu sa rozhodnúť, že čo bude s tlačovou agentúrou. Tam je viac možností. Ale to je napríklad aj otázka verejnoprávnych médií. Aj Slovenskej televízie. Slovenská televízia nemá slúžiť vláde. To neexistuje. Slovenská televízia má slúžiť verejnosti. Ak vládu treba kritizovať, musí kritizovať a nie podlizovať sa.
Zhováral sa Radovan Pavlík