- aktualizované 15. januára 20:22
V stredu pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie vo veci vrážd novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, podnikateľa Petra Molnára a ďalších skutkov.
Na programe bolo vypočúvanie ďalších svedkov a prvým bol bývalý novinár a expríslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth, ktorý uviedol, že podnikateľ Marian Kočner bol presvedčený, že novinár Kuciak je proti nemu zaujatý a niekto ho proti nemu „hucká“.
Súd v kauze vraždy Kuciaka (1. deň)
Pre niekoľkohodinovú výpoveď svedka Petra Tótha nestihol v stredu Špecializovaný trestný súd v Pezinku v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a ďalších skutkov vypočuť všetkých predvolaných svedkov. Ako v tejto súvislosti uviedla predsedníčka senátu, výsluchy svedkov Miroslava Kriaka a Štefana Mlynarčíka súd preložil na stredu 22. januára. Okrem Tótha ešte vypovedal Kočnerov kamarát Jozef Dučák.
Tóth pre Kočnera od jari 2017 organizoval sledovanie vybranej skupiny novinárov. Kuciaka podľa vlastných slov Tóth nepoznal a navyše mal sám negatívne skúsenosti s mediálnym pokrývaním svojej osoby. Preto Kočnerovi uveril.
Súd v kauze vraždy Kuciaka (2. deň)
Sledovanie novinárov malo byť podľa Tótha súčasťou projektu „Na pranieri“. Kočner tvrdil, že chce v rámci tohto projektu kritizovať prácu médií a tiež o novinároch vyhľadávať bulvárne informácie týkajúce sa ich stykov s politikmi, konzumácie alkoholu, drog alebo „avantúr“. Na získavaní informácií o vzťahoch novinárov a politikov mal podľa Tótha záujem aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.
Kočner dodal „vzťahové diagramy“
Sledovaním skupiny 28 novinárov poveril Tóth svojho kamaráta Miroslava Kriaka a ten najal ďalšie dve osoby. Kuciaka sa sledovanie týkalo od prelomu septembra a októbra 2017.
Žiadne kompromitačné skutočnosti však na neho nezistili. „Hovoril (Kriak), že ten chlapec žije ako mních,“ povedal Tóth a dodal, že podľa výsledkov sledovania Kuciak trávil čas iba v práci alebo doma.
Zároveň nepracoval s ľudskými zdrojmi, preto u neho nezistili ani kontakty na politikov alebo konkurenčných podnikateľov. „A tým sa to skončilo,“ povedal Tóth.
Zároveň spomenul, že po určení cieľovej skupiny novinárov na sledovanie mu Kočner následne dodal kompletné tzv. „vzťahové diagramy“, ktoré sa konkrétnych osôb týkali a aké využívajú bezpečnostné zložky. „Keď som to dostal do ruky, povedal som si, že niekto z toho bude mať problém,“ vypovedal.
Na zabezpečenie technických prostriedkov na sledovanie podľa Tótha Kočner vyplatil sumu 30-tisíc až 40-tisíc eur a následne vyplácal aj členov tímu na mesačnej báze. Samotný Tóth však podľa vlastných slov peniaze za túto činnosť od neho nebral.
Pripravovaná politická strana Cieľ
Pokiaľ ide o Alenu Zsuzsovú, podľa Tótha ju Kočner prvýkrát spomínal koncom roku 2017 ako niekoho, kto zbiera podpisy pre jeho pripravovanú politickú stranu Cieľ.
Keď Kočnera vzali v lete 2018 do väzby pre kauzu zmenky, pomocou „motákov“ kontaktoval Tótha, aby si od jeho rodinných príslušníkov vypýtal jeho mobilný telefón. Tóth potom podľa inštrukcií komunikoval so Zsuzsovou, ktorú mal Kočner uloženú ako „SIS Alino“. „Odkážte mu, že budem robiť voo doo a vyriešim aj toho prokurátora,“ napísala podľa Tótha Zsuzsová v aplikácii Threema.
Po zadržaní Zoltána Andruskóa a ďalších osôb sa Zsuzsová podľa Tótha pýtala, či nemá Kočner na cele nového spoluväzňa, či nemá nového advokáta alebo či sa ním nezaoberá nový vyšetrovateľ. On si to podľa vlastných slov vyhodnotil tak, že zisťovala, či sa „nezlomil“ a nezačal vypovedať. Zadržaním Zsuzsovej ich spoločná komunikácia skončila.
Medializovaná historka z dovolenky
Tóth tiež potvrdil, že fotografie, ktoré mali vzniknúť pri sledovaní Kuciaka a sú súčasťou spisu v tomto prípade, sú autentické. Taktiež potvrdil autentickosť tzv. „motákov“, teda správ, ktoré mu Kočnera z väzby nosil jeden z jeho advokátov.
V lístočkoch Kočner okrem iného inštruoval Tótha, aby kontaktoval osobu označenú ako RF. Uvedená osoba mala zistiť, prečo zlyhal „jeho človek“ na ústavnom súde, ktorý rozhodol o tom, že ostane vo väzbe. Rovnako sa v lístočkoch spomínalo napríklad možné ovplyvňovanie iných sudcov alebo osôb z prokuratúry. Kočner tiež prostredníctvom motákov zasielal Tóthovi inštrukcie, cez ktoré komunikoval so Zsuzsovou.
Tóth tiež potvrdil medializovanú historku, podľa ktorej mu Kočner na dovolenke v lete 2017 v Chorvátsku povedal, že keby zastrelili jedného z novinárov, „bol by pokoj“. Tóth podľa vlastných slov s týmto tvrdením nesúhlasil, pričom Kočner následne podľa neho uviedol, že pokoj by zabezpečilo aj zastrelenie nejakého z politikov.
Tóth tiež uviedol, že pokiaľ prišla reč na zavraždeného Kuciaka ešte za jeho života, Kočner sa o ňom vždy vyjadroval „s nenávisťou v hlase“ a používal na jeho adresu rôzne vulgárne označenia. Ako však zopakoval, Kočner v tom čase zdôrazňoval, že Kuciak je proti nemu zaujatý a manipulovaný inými osobami.
Nepodarený krycí manéver
Vraždu Kuciaka vníma Tóth ako zradu zo strany obžalovaného Kočnera. Po jeho vražde si začal uvedomovať, že projekt Na pranieri, v rámci ktorého ho Kočner poveril organizovaním sledovania novinárov, bol len nepodareným krycím manévrom pri príprave zločinu.
O tom, že za vraždou Kuciaka stojí práve Kočner, sa Tóth podľa vlastných slov presvedčil po zadržaní Zsuzsovej. S ňou komunikoval na pokyn Kočnera po tom, čo vzali podnikateľa do väzby v kauze zmenky.
„Keď sa dohodneme, že budeme pašovať kone, nebudeme strieľať colníka,“ povedal Tóth s tým, že ľudský život je pre neho posvätný. Spolu s povinnosťou ohlásiť trestnú činnosť ho to podľa vlastných slov viedlo k tomu, aby vo veci začal na jeseň 2018 vypovedať a odovzdal polícii aj mobilné telefóny obžalovaného.
Nepredpokladal, že by mohol vraždiť
Tóth tiež vo svojej výpovedi uviedol, že Kočnera pozná od roku 1995, aj keď v rokoch 2000 až 2015 sa stretávali skôr sporadicky. Od roku 2016 boli v kontakte pravidelnejšie, pričom okrem projektu Na pranieri s ním obžalovaný konzultoval aj plán založiť politickú stranu. Kočner mu v tejto súvislosti hovoril, že v prípade úspechu pripravovanej strany Cieľ vo voľbách, by chcel nominovať svojho kandidáta na post generálneho prokurátora.
Súhlas prípadných koaličných partnerov si mal zabezpečiť rôznymi kompromitujúcimi materiálmi, ktoré na nich zbierala „Maďarka“. Podľa Tótha išlo v tomto prípade o Zsuzsovú. Tóth tiež spomínal, že Kočner ešte po vražde Kuciaka uvažoval nad sledovaním generálneho prokurátora Čižnára. Sledovanie novinárov bolo už v tej dobe pozastavené.
Tóthovi a členom sledovacieho tímu sa však táto úloha zdala veľmi riskantná. Kočnera presvedčili, že Čižnár má zdravotné problémy a nechodí do práce, preto ho nie je možné sledovať.
Podľa Tótha má Kočner komplexnú štruktúrovanú povahu a vie presadzovať svoje záujmy „ostrými lakťami“. „Keď mu niekto skríži plány, je veľmi pomstychtivý,“ povedal Tóth. Napriek tomu nepredpokladal, že by bol Kočner schopný vraždiť.
Tóth podľa Kočnera klame
Svedok Peter Tóth mení svoje výpovede priebežne podľa dôkaznej situácie. V reakcii na svedeckú výpoveď Tótha to povedal obžalovaný Marian Kočner. Podľa neho Tóth uviedol v priebehu rôznych výsluchov rôzne verzie, ako sa dostal k jeho mobilným telefónom. Tiež povedal, že ak by malo byť sledovanie novinárov prípravou likvidácie Kuciaka, vraždu by museli chystať už od roku 2016, pretože vtedy sa s Tóthom prvýkrát rozprávali o projekte Na pranieri.
Rovnako podľa Mariana Kočnera Tóth v predošlých výpovediach netvrdil, že Kočner cíti nenávisť voči Kuciakovi. Podľa obžalovaného sa totiž o novinárovi s Tóthom spolu nezhovárali. Takisto podľa neho nikdy neexistoval takzvaný vzťahový diagram orgánov činných v trestnom konaní vypracovaný na Kuciaka. „To znamená, že svedok klame,“ zdôraznil Marian Kočner.
Marian Kočner spochybnil aj množstvo takzvaných motákov, ktoré si údajne vymenili s Tóthom. Ten vo svojej dnešnej výpovedi napríklad uviedol, že na základe inštrukcií od Kočnera navštívil ústavného sudcu Mojmíra Mamojku, aby mu doručil ústavnú sťažnosť proti jeho vzatiu do väzby vypracovanú advokátmi Mariana Kočnera. Ústavný súd však nakoniec sťažnosti nevyhovel. Prepustenie z väzby si tiež Marian K. mal vybavovať cez niektorých sudcov Špecializovaného trestného súdu. Obžalovaný na margo výpovede povedal, že je „krásnou predvolebnou agitáciou„.
Auto od Dučáka používala Zsuzsová
Špecializovaný trestný súd vypočul aj svedka Jozefa Dučáka. Ten sa označil za kamaráta obžalovaného Mariana Kočnera. Vo svojej výpovedi uviedol, že pre neho zháňal auto s mimobratislavskou evidenčnou značkou. To mal Marian Kočner využiť pri natáčaní internetovej relácie Na pranieri. Neskôr však podľa vlastných slov zistil, že predmetné vozidlo Mercedes používa Alena Zsuzsová.
Tej tiež na pokyn Petra Tótha odniesol krabicu, ktorú mu Marian Kočner zveril tesne predtým, než ho zadržali a následne vzali do väzby. Čo však v krabici bolo, nevie. Dučák, ktorý je stíhaný v kauze Technopol, vypovedal ako svedok aj v kauze údajného falšovania miliónových zmeniek.
Pokiaľ ide o Kuciaka, podľa Dučáka mu ten v minulosti jedenkrát volal pre kauzu Technopol. On však hovor prerušil a zablokoval si jeho číslo. Na adresu Tótha zase Dučák uviedol, že ho pôvodne považoval za autoritu v oblasti bezpečnosti, neskôr však zistil, že sa vžíva do postáv vo svojich knihách. Momentálne mu podľa vlastných slov už nedôveruje.
Vypovedať by mal aj Haščák
Pojednávanie v kauze vraždy novinára a ďalších skutkov pokračuje v pondelok 20. januára výsluchom ďalších svedkov. Vypovedať by mal predstaviteľ spoločnosti Penta Jaroslav Haščák alebo podnikateľ Norbert Bödör.
Na stredajšom pojednávaní boli zo štvorice obžalovaných prítomní len Kočner a Tomáš Szabó. Miroslav Marček totiž ešte v pondelok a Zsuzsová v utorok požiadali o vykonanie nasledujúcich pojednávaní v ich neprítomnosti. Súd žiadosti oboch vyhovel. V stredu ešte majú vypovedať aj Miroslav Kriak a Štefan Mlynarčík, ktorí mali sledovať novinárov.
Súd v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Po tom, ako súd na verejnom zasadnutí 19. decembra prijal obžalobu podanú Úradom špeciálnej prokuratúry, vytýčil pojednávania na 13., 14., 15., 20., 21., 22. januára a na 3., 4. a 6. februára.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka, Alenu Zsuzsovú a tiež Mariana Kočnera Všetci menovaní sú stíhaní väzobne, u Kočnera je však dôvodom kauza údajného falšovania zmeniek v hodnote desiatok miliónov eur.
Obžaloba v tomto prípade bola podaná pre šesť skutkov, z toho pre dve úkladné vraždy. Jedna sa týka Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, druhá podnikateľa Petra Molnára z Kolárova z roku 2016 (v tomto prípade sa obžaloba týka iba Marčeka a Szabóa). V prípade uznania viny hrozí obvineným trest 25 rokov alebo doživotie.
V prípade vraždy už bol aj prvý odsúdený, bol ním sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó. V jeho prípade schválil Špecializovaný trestný súd 30. decembra dohodu o vine a treste, v rámci ktorej mu bol uložený trest 15 rokov väzenia v ústave zo stredným stupňom stráženia. Andruskó sa pôvodne s prokurátorom dohodol na desaťročnom treste, podľa súdu by však takýto trest nebol spravodlivý.
Andruskó po svojom zadržaní v septembri 2019 spolupracoval s vyšetrovateľmi.
