BRATISLAVA 24. augusta (WEBNOVINY) – Politické strany neprejavili záujem o členstvo v Ústrednej komisii pre referendum Slovenskej republiky vyhlásené na sobotu 18. septembra. Delegovať svojich členov mohlo podľa zákona všetkých šesť parlamentných strán a petičný výbor k vypísaniu referenda. Okrem KDH a Smeru-SD tak neurobila žiadna strana, ani iniciátor plebiscitu – strana Sloboda a Solidarita a ani petičný výbor. Zo zákona sú podpredsedami komisie – minister vnútra Daniel Lipšic a predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová. Komisia tak má namiesto deviatich iba štyroch členov, z toho dvaja sú daní zákonom. Smer-SD nominoval Róberta Madeja a KDH delegovalo Máriu Kapelovú. Zástupkyňa KDH sa však na dnešnom prvom zasadnutí nemohla zúčastniť, pretože je podľa Lipšica na dovolenke.
Podobne ako v parlamentných voľbách aj v prípade referenda považujeme za najdôležitejšie obsadenie okrskových referendových komisií, ktoré majú priamy kontakt s voličmi. „Pokiaľ ide o Ústrednú komisiu pre referendum, absolútne dôverujeme profesionalite pani Škultétyovej,“ uviedla pre SITA Tatiana Tóthová, osobná tajomníčka predsedu NR SR Richarda Sulíka, ktorý je zároveň predsedom strany SaS. Reagovala tým na fakt, že strana SaS ako iniciátorka referenda vyhláseného na 18. septembra, nenominovala do Ústrednej komisie pre referendum Slovenskej republiky svojho zástupcu. Urobili tak len KDH a Smer-SD.
Lipšic nepozná podobný prípad nezáujmu politických strán o delegovanie svojich zástupcov do ústrednej komisie. „Neviem, ja som tu nový. … Je toto moja prvá komisia ústredná a je pomerne operatívna, lebo je v malom zložení, čomu sa ja v princípe celkom teším,“ uviedol na brífingu po skončení prvého zasadnutia Ústrednej komisie pre referendum SR. Podľa ministra vnútra sa treba pýtať jednotlivých parlamentných strán a petičného výboru prečo neobsadili posty členov v Ústrednej komisii pre referendum. Riaditeľka odboru volieb a referenda ministerstva vnútra Lívia Škultétyová situáciu nechcela označiť za nezáujem strán. „Ale je to skutočne rekord, čo sa týka počtu členov Ústrednej komisie pre referendum,“ povedala.
„Účasť alebo neúčasť v ústrednej komisii neznamená súhlas alebo nesúhlas s referendom. KDH je štandardná politická strana, ktorá tu je 20 rokov. To znamená, že má záujem, aby akékoľvek voľby a akékoľvek referendum prebehlo pokojne, štandardne, demokraticky. To nie je signál o žiadnom súhlase alebo nesúhlase (účasť KDH v komisii, pozn. redakcie),“ dodal minister vnútra a podľa zákona o referende aj podpredseda referendovej ústrednej komisie Daniel Lipšic. „Účasť člena v referendovej komisii, skutočne nie je o súhlase alebo nesúhlase,“ doplnil Lipšica podpredseda komisie Róbert Madej zo Smeru-SD. O členstve v ústrednej komisii podľa Madeja hovorí zákon o referende a toto právo má každá parlamentná politická strana. „Každá politická strana, pokiaľ má záujem na demokratickosti akéhokoľvek aktu, či je volebný, alebo či je to hlasovanie v referende, by mala splniť túto zákonnú možnosť nominovať člena. Bez ohľadu na to, aký výsledok si želá,“ konštatoval Madej.
Traja prítomní členovia Ústrednej komisie pre referendum SR dnes zložili sľub a ujali sa ním svojej funkcie v komisii. Kapelová ho zloží na najbližšom zasadnutí. Následne vyžrebovali vedenie komisie. Žreb určil za predsedníčku Máriu Kapelovú a za podpredsedu Róberta Madeja. Podľa zákona o referende sa ďalšími podpredsedami automaticky stali – minister Lipšic a šéfka štatistického úradu Benkovičová. Ústredná komisia pre referendum SR sleduje dodržiavanie právnych predpisov pri príprave a konaní referenda. Rieši sťažnosti na postup obvodných komisií a po dohode s vedením NR SR by mala zverejniť aj výsledky hlasovania v referende. Podľa zákona ústredná komisia zverejní bez zbytočného odkladu po odovzdaní zápisnice výsledky hlasovania v referende prostredníctvom Tlačovej agentúry SR.
Komisia sa dnes zoznámila aj so stavom príprav na referendum. „Dohodli sme sa, že po uzatvorení miestností na hlasovanie bude štatistický úrad zverejňovať priebežné výsledky, ako to bolo pri parlamentných voľbách, čiže po 22. hodine v sobotu 18. septembra,“ informoval Lipšic. Štatistický úrad (ŠÚ) SR podľa jeho predsedníčky Benkovičovej predpokladá veľmi rýchle spočítanie výsledkov. „Očakávam, že výsledok bude známy okolo polnoci … medzi dvanástou – pol jednou možno, pretože je to oveľa jednoduchšie spracovanie, než boli výsledky parlamentných volieb a než sú výsledky akýchkoľvek volieb,“ uviedla Benkovičová. ŠÚ SR bude mať svoje sumarizačné útvary pri všetkých 50 obvodných komisiách. Riaditeľka odboru volieb a referenda ministerstva vnútra Lívia Škultétyová médiá informovala, že komisii zatiaľ nedošlo žiadne podanie, sťažnosť.
Referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita (SaS) vyhlásil prezident Ivan Gašparovič na sobotu 18. septembra. Vypísal ho 7. júla na základe petície občanov organizovanej SaS, ktorú prijal 9. júna. Oprávnení občania, teda tí čo majú právo hlasovať vo voľbách do Národnej rady SR, sa v referende vyjadria k šiestim otázkam. Sú to tieto otázky: 1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (koncesionárske poplatky, pozn. redakcie)?, 2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch (zúženie poslaneckej imunity, pozn. redakcie)?, 3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?, 4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?, 5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu? a 6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?
SITA
