BRATISLAVA 3. júna (WEBNOVINY) – Na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) čiastočne uspel v spore so Slovenskom Španiel López Guió, ktorý sa v minulosti neúspešne pokúšal cez slovenské súdy dosiahnuť návrat svojej malej dcéry Susane do Španielska.
Malá Susane, ktorú matka uniesla, ostáva zatiaľ na Slovensku
Súd o návrate malej Susany do Španielska zatiaľ nerozhodol
Otec chcel dievčatko naspäť
Na Slovensko sa s ňou vrátila v roku 2010 jej slovenská matka po tom, ako ukončila spolužitie so Španielom. ESĽP dospel k záveru, že Slovenská republika nezabezpečila sťažovateľovi jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Zvyšné námietky sťažovateľa európsky súd vyhlásil za neprijateľné. Priznal mu 19 500 eur nemajetkovú ujmu a 7500 eur na náhradu nákladov a výdavkov.
Španiel pôvodne žiadal 150-tisíc ako nemajetkovú ujmu, 692,40 eura majetkovú škodu a 16 841,47 eura ako náhradu nákladov a výdavkov. Nárok na náhradu majetkovej škody ESĽP odmietol z dôvodu, že nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou. „Ide vôbec o prvý rozsudok európskeho súdu proti Slovensku v tejto oblasti,“ informovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Otec malej Susane López Guido po odchode svojej partnerky s dieťaťom na Slovensko inicioval konanie o návrat dievčatka podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, tzv. Haagskeho dohovoru. Uskutočnilo sa dvojstupňové rozhodovanie súdov. Konanie sa právoplatne skončilo vo februári 2011, pričom súdy vyhoveli žalobe otca a nariadili návrat maloletej dcéry do Španielska.
Súd zohľadnil najlepšie záujmy dievčatka
Potom sa ale matka obrátila na najvyšší súd prostredníctvom dovolania a neskôr na generálneho prokurátora prostredníctvom návrhu na podanie mimoriadneho dovolania. Ani s jedným z nich však neuspela. Napokon sa matka obrátila na ústavný súd so sťažnosťou, že v konaní boli porušené práva jej dieťaťa.
Ústavný súd v decembri 2011 jej dal za pravdu s tým, že došlo k viacerým procesným pochybeniam – poukázal najmä na to, že dieťa v konaní pred súdom nevypočuli. Ústavný súd preto zrušil rozhodnutie najvyššieho súdu a vrátil mu prípad na ďalšie konanie.
Najvyšší súd potom zrušil právoplatné rozhodnutie v merite veci a vrátil prípad prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Po opätovnom dokazovaní však prvostupňový ani druhostupňový súd už nenariadil návrat maloletej dcéry do Španielska.
Podľa nich by také rozhodnutie nebolo v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Dospeli totiž k záveru, že dieťa bolo silne citovo pripútané na matku, medzičasom si na Slovensku vybudovalo silné rodinné väzby a bolo plne integrované do spoločnosti – navštevovalo škôlku a hovorilo len po slovensky.
López Guió namietal, že nález ústavného súdu podstatným spôsobom ovplyvnil výsledok konania podľa Haagskeho dohovoru. Sťažoval sa aj na to, že sa nemohol zúčastniť konania pred ústavným súdom, a ani nebol o tomto konaní informovaný. V dôsledku toho bol na dlhý čas pozbavený kontaktu so svojou dcérou.
Súdy odkazovali na málo presvedčivú prax
ESĽP sa vo svojom rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ sa mohol domáhať postavenia vedľajšieho účastníka konania v konaní o ústavnej sťažnosti. Európsky súd uviedol, že prax na ktorú odkazovala vláda, bola málo presvedčivá, a že sťažovateľ nebol úradne informovaný ako tretia strana o konaní pred ústavným súdom.
Preto ani nemal možnosť zasiahnuť do konania, vedúceho k nálezu ÚS SR a obhajovať svoje práva. Podľa názoru európskeho súdu sťažovateľovi tak nebola v konaní pred ústavným súdom poskytnutá procesná ochrana, ktorá mala v jeho prípade zásadný význam. „V tejto súvislosti európsky súd poznamenal, že napriek tomu, že nález ústavného súdu sledoval legitímny účel, ktorým bola ochrana práv dieťaťa, bolo potrebné ho vnímať v jeho širšom procesnom kontexte,“ uviedla Donevová.
Konkrétne poukázal na to, že pred jeho vyhlásením boli matkou vyčerpané všetky riadne aj mimoriadne prostriedky nápravy, pričom bolo opakovane prerušené konanie o výkon rozhodnutia, ktorým bol nariadený návrat. ESĽP uviedol, že vrátenie prípadu súdu prvého stupňa ešte viac predĺžilo dĺžku konania, ktorá práve pri konaniach o návrat zohráva kľúčový význam. Napokon ESĽP dospel k záveru, že absencia rozhodnutia o statuse dieťaťa počas dlhého obdobia nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
