Slovensko v súťaži o vysoko kvalifikovaných odborníkov z tretích krajín výrazne zaostáva a jeden z kľúčových nástrojov Európskej únie využíva len symbolicky. Ukazujú to údaje o udeľovaní takzvanej modrej karty EÚ, ktorá je určená práve pre prilákanie špecialistov s vysokou kvalifikáciou.
Podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej bolo v roku 2024 na Slovensku udelených len 32 modrých kariet, čo patrí medzi najslabšie výsledky v celej Európskej únii. V praxi to znamená, že Slovensko tento nástroj takmer nevyužíva, a to ani v období, keď domáci trh práce čelí čoraz výraznejšiemu nedostatku odborníkov v technických odboroch, IT, špecializovanom priemysle, zdravotníctve či vo výskume a vývoji.
Príčin je viacero
Zaostávanie Slovenska je zreteľné nielen v absolútnych číslach, ale aj v prepočte na veľkosť trhu práce. Kým na Slovensku pripadlo v roku 2024 len 12 modrých kariet na milión zamestnaných obyvateľov, v Česku to bolo približne 121, v Rakúsku 197 a v Nemecku až 1 367 modrých kariet. Tento pohľad podľa Motúzovej ukazuje, že problém nespočíva len v malej veľkosti krajiny, ale najmä v jej schopnosti systematicky priťahovať a integrovať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Slovensko zaostáva nielen za západnou Európou, ale aj za krajinami regiónu, ktoré dokázali vytvoriť funkčnejšie a predvídateľnejšie podmienky pre odborníkov zo zahraničia.
Nízke využívanie modrej karty má podľa analytičky viacero príčin. Jednou z nich je nižšia atraktivita Slovenska v porovnaní so západnou Európou, a to z pohľadu miezd, odvodového zaťaženia aj celkovej kvality života. Významnú úlohu však zohrávajú aj administratívne bariéry, zdĺhavé a komplikované procesy pri vybavovaní pobytov a pracovných povolení, slabá koordinácia medzi inštitúciami či neistota, ktorú tento proces prináša zamestnávateľom aj samotným uchádzačom.
Soft skills a vyššia mzda. Na trhu práce rastie význam sociálnych zručností, hodnotí analytik
Keďže sa modrá karta na Slovensku využíva len okrajovo, nevytvorilo sa podľa Motúzovej dostatočné know-how ani štandardizované postupy na strane štátu ani firiem. Nábor mimo EÚ je tak pre podniky spojený s vyššou časovou a administratívnou neistotou, čo ich často odrádza a vedie k hľadaniu jednoduchších riešení.
Celkový obraz v rámci Európskej únie navyše ukazuje, že modrá karta funguje ako silne koncentrovaný nástroj. Dominantné postavenie má podľa analytičky Nemecko, ktoré v roku 2024 vydalo až 56 252 modrých kariet, čo predstavuje približne 72 percent všetkých udelených kariet v EÚ. Spolu s Poľskom tvoria tieto dve krajiny takmer 80 percent celkového objemu a prvých päť krajín až približne 89 percent. Slovensko v tomto systéme zohráva len marginálnu úlohu, čo znižuje jeho schopnosť konkurovať v boji o talent aj v rámci samotnej únie.
USA fungujú ako magnet
Analytický pohľad sa ešte viac vyostruje pri porovnaní s USA. Spojené štáty dlhodobo fungujú ako magnet pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov vďaka veľkosti trhu, vyšším mzdám v špičkových sektoroch, koncentrácii technologických lídrov a silnému výskumnému prostrediu. Kľúčovým nástrojom je program H-1B, ktorý umožňuje firmám zamestnávať zahraničných špecialistov. Hoci ide o odlišný imigračný režim, porovnanie ukazuje mieru, v akej USA dokážu budovať a udržiavať ekosystém talentu.
V roku 2024 bolo schválených takmer 400-tisíc žiadostí v rámci tohto programu, pričom významnú časť tvorili predĺženia a zmeny zamestnávateľa. To potvrdzuje schopnosť USA dlhodobo pracovať s vysoko kvalifikovanou zahraničnou pracovnou silou, aj napriek politickým debatám o protekcionizme.
Trh práce menia technológie aj demografia, Aliancia sektorových rád reaguje a ponúka riešenia
Pre Slovensko z toho vyplýva podľa Motúzovej jasný záver. Ak chce udržať konkurencieschopnosť priemyslu a podporiť transformáciu ekonomiky smerom k vyššej pridanej hodnote, bez aktívnejšieho priťahovania vysoko kvalifikovaných ľudí to nebude možné. Demografický vývoj a starnutie populácie budú tlak na pracovný trh len zvyšovať a domáce zdroje pracovnej sily už dnes nestačia pokrývať potreby rastúcich sektorov.
Slabé využívanie modrej karty tak nie je len štatistickým údajom, ale jasným signálom, že Slovensko v medzinárodnej konkurencii o talent nedokáže ponúknuť dostatočne atraktívne a funkčné podmienky. Ak sa tento trend nezmení, krajina bude čoraz častejšie narážať na limity rastu, odchod investícií a postupné zaostávanie v inovačnej výkonnosti.
