Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) pri príležitosti Medzinárodného dňa detí publikoval štúdiu Blaho detí ako predmet politickej súťaže. Autorkou je Zuzana Kusá a pokračuje v nej v skúmaní podmienok či prekážok vytvárania verejných politík, ktoré zlepšujú ochranu detí pre chudobou.
Štúdia zameraná na parlamentné rozpravy
Informovala o tom SAV a priblížila, že štúdia sa analyticky zameriava na parlamentné rozpravy a dokumenty, ktoré sa sústreďujú na obrat v oblasti finančných dávok pre rodiny, ktorého aktérom bol Igor Matovič so svojím zákonom o financovaní voľného času dieťaťa.
Medzinárodný deň nezvestných detí si pripomína celý svet, v Európe ich každý rok nahlásia štvrť milióna
Kusá v štúdii pracuje s rôznymi argumentami, ktoré sa používajú na podporu zámeru zvýšiť finančné dávky pre rodiny s deťmi a kompenzovať tak výpadok pracovného príjmu, ktorý nastáva najmä v domácnostiach s väčším počtom detí.
Kusá priblížila, že v štúdii sú komparatívne tabuľky a grafy, ktoré ilustrujú, že bol potrebný pokus o ukončenie reštriktívnej politiky štátnych a sociálnych dávok, ktorý bol založený na predstave, že vyššie dávky vedú rodičov detí k spoliehaniu sa na štát a odrádzajú ich od práce.
Nedbalo pripravený zákon
„Ukazujeme, že deti, ktorých rodičia nepracujú, sú pre nízku finančnú podporu vystavené extrémne vysokému riziku chudoby, že rozdiel v riziku chudoby domácností s deťmi a bez detí u nás patrí k najväčším v štátoch EÚ, a že sociálne transfery sú pri znižovaní rizika chudoby menej účinné ako v európskom priemere či v susednom Česku,“ uviedla Kusá s tým, že je už dávnejšie známe, že existenčné strádanie a deprivácia v ranom detstve môže spôsobiť celoživotné obmedzenia.
Doprajte svojim deťom zdravú oslavu ich dňa!
Návrh zákona z roku 2022, ktorý predložil Matovič, bol podľa Kusej pripravený nedbalo. Ako priblížila, neobsahoval odkazy na medzinárodné dohovory či štatistické dáta, ktoré by ukazovali na nepriaznivú situáciu domácností s deťmi z pohľadu ohrozenia chudobou.
Vrátenie zákona prezidentkou
„V prospech návrhu zvýšiť detské prídavky a daňový bonus predkladateľ argumentoval takmer výhradne aktuálnou ekonomickou situáciou, a to infláciou a rastom cien. Nedostatočnou snahou o dôkladné a viacstranné legitimovanie návrhu tak otvoril možnosť rozsiahlej kritike, že návrh je nespravodlivý a ignoruje dopady inflácie na iné sociálne skupiny, ako sú deti,“ vysvetlila Kusá.
Ako ďalej pripomenula, pozmeňujúci návrh znížiť prídavok na dieťa na polovicu, ak si dieťa riadne neplní školskú dochádzku a dávky v hmotnej núdzi patriace domácnosti poberá osobitný príjemca, mal významné dôsledky pre ďalší legislatívny proces a stal sa jedným z dôvodom pre vrátenie zákona prezidentkou SR a podania na Ústavný súd.
Detská dopravná nadácia už dva roky pomáha deťom obetí dopravných nehôd
Analýza rozpráv však ukázala, že k obsahu tohto pozmeňujúceho návrhu nemal pripomienky žiaden poslanec, pričom časť poslancov a médií mali výhrady len k pôvodu pozmeňujúceho návrhu, ktorý pochádzal od strany Kotlebovci – ĽSNS.
Predpokladané potreby voličov
„Nie dôsledky pozmeňujúceho návrhu označovala (vtedajšia, pozn. SITA) koaličná SaS za predkladateľovo spreneverenie sa vyznávaným politickým hodnotám,“ dodala Kusá a v štúdii skonštatovala, že chýbajúce námietky, aj keď prezidentka návrh vyhodnotila ako diskriminačný, môže súvisieť s tým, že ho poslanci pokladali za nesporný.
Podľa štúdie je tu silný náznak toho, že poslancami predpokladané potreby voličov pokladajú za silnejší zdroj legitimity svojich postojov ako odkazovanie na medzinárodné dohovory. To môže podľa Kusej vysvetľovať, prečo sa stávajú medzinárodné dohovory neviditeľné, aj napriek tomu, že ústava zakotvuje ich prednosť pred vnútornými zákonmi.
Zabezpečenie dieťaťa
Kusá dodala, že aj napriek politickej súťaži sa strany zhodujú na tom, že rodičia sa musia v prvom rade pričiniť, aby ich deti boli zabezpečené, a že silná podpora týchto rodín by mohla viesť k pasívnemu spoliehaniu sa na štát. Podľa Kusej sa zistila absolútna absencia odvolávania sa na ľudskoprávne dokumenty, čo je podľa nej dôvod na zamyslenie a ostražitosť.
„Preferovanie osobných skúseností a ústne žonglovanie so štatistikami, namiesto toho, aby boli riadnou súčasťou dôvodovej správy zákona alebo ich selektívne využívanie, potom nedovoľuje dúfať, že reštrikčné politiky zamerané na rodiny bez práce sú definitívne minulosťou,“ uzavrela Kusá.