BRATISLAVA 1.mája (WEBNOVINY) – Slovenka Karin Slováková v sobotu odlieta do Nepálu, kde bude pomáhať miestnym obetiam zemetrasenia. Mladá dobrovoľníčka, ktorá v krajine postihnutej katastrofou pôsobila už v predchádzajúcich rokoch, má pred odchodom prirodzený rešpekt. „Nepál mal problémy už predtým, teraz ich má ešte väčšie,“ uviedla Karin, ktorá bude v miestach pokrytých sutinami viesť misiu Magna. Na ceste do Nepálu sa k nej pridá aj ďalšia Slovenka Sasha Ovečková, ktorá má skúsenosti z tsunami zasiahnutej juhovýchodnej Ázie.
Nefunkčné mesto
Obe budú v Nepále poskytovať prvú psychologickú pomoc ľuďom v okolí nemocníc, ktorí sú pre nedostatok miesta „hospitalizovaní“ priamo na uliciach. „Káthmandu je nefunkčné mesto – bolo také už vtedy, keď som tam bola naposledy a keď tam vládol relatívny pokoj,“ povedala pre portál Webnoviny.sk Karin, ktorá tu v rokoch 2013 a 2014 s lokálnou organizáciou pomáhala šíriť osvetu ohľadom HIV a starostlivosti o infikovaných ľudí.
„Nefunguje tam doprava, v meste sa tvoria všeobecné rozvrhy, kedy bude v domoch dostupná elektrina, čo býva asi štyri hodiny denne. Spojenia s vidiekom sú veľmi zložité, cesta autobusmi trvá aj niekoľko dní a ešte aj potom musia ľudia kráčať aj desať hodín, aby sa dostali za rodinou,“ približuje bežné podmienky.
Situácia v krajine je však po zemetrasení, ktoré si vyžiadalo tisíce obetí, neporovnateľne horšia. Komplikujú ju aj prívalové dažde. „Na tieto otrasy všetci aktívne čakali. Hoci sa to predpokladalo, nikdy sa nerobili opatrenia, ako v takomto prípade reagovať.“
Práca v teréne ako splnený sen
Slovenky budú priamo v teréne koordinovať aktivity zamerané na zdravotnú a psychosociálnu pomoc. Pripoja sa k tímom zloženým z lokálnych pracovníkov. „Pôjde o tri tímy – dva stacionárne v základných táboroch a jeden mobilný, ktorý sa bude presúvať tam, kde bude potrebné. Každý tím bude mať jedného lekára alebo zdravotníka, dvoch psychológov a sociálneho pracovníka,“ priblížila Karin, ktorá v minulosti spolupracovala aj na projekte Magna Deti v núdzi v Kambodži, kde strávila štyri roky.
Slovenka, ktorá predtým pracovala v oblasti cestovného ruchu priznala, že možnosť humanitárnej a rozvojovej práce vníma ako splnený sen: „Je pre mňa dôležité byť v teréne a byť stále s ľuďmi, nie sedieť v kancelárii. Takáto práca ma napĺňa, myslím, že sa dá robiť celý život, aj keď vo vyššom veku treba spomaliť. Najväčším zadosťučinením je možnosť pomôcť, príležitosť reagovať na nešťastie druhých a poskytnúť istotu ľuďom, ktorí nemajú v živote pod nohami žiadne záchytné body.“
Odhodlanie aj obavy
Ako sa cíti humanitárna pracovníčka krátko pred odletom do Nepálu? „Mám obavy – najmä z toho, aby sme začali rýchlo, aby bol postavený dobrý tím a aby sme sa dostali do potrebných oblastí. Prvá fáza musí prebehnúť veľmi rýchlo – z provizórnych táborov treba urobiť účelné miesta. Neviem si momentálne predstaviť, v akom stave je mesto. Cesty sú nepreniknuteľné, zasypané kameňmi, logistika bude náročná. Dúfam, že bude možné dostať sa všade, kam bude treba,“ dodala.
