Séria Narcizmus: „Tentoraz to bude iné.“ Ako ukončiť cyklus toxického vzťahu raz a navždy

Láska sa mení na kontrolu, dar sa mení na výčitku.
Pár, vzťahy, hádka
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

„Po mesiaci mi kúpil auto. Bola som v šoku. Vravela som mu, že to nie je nutné, ale on to už jednoducho zariadil,“ spomína Soňa na začiatok svojho vzťahu. Takto sa to celé začalo – rýchlo. Intenzívne.

Až tak, že Soňa nemala čas poriadne sa zorientovať a zistiť, kto je ten muž, ktorý ju tak oduševnene dobýja. Veľké gestá prišli ešte predtým, než si vôbec bola istá, čo cíti. Než stihla spracovať svoje city k nemu, už bola súčasťou niečoho, čo sa tvárilo ako osudový vzťah.

Soňa si neplánovala niekoho hľadať. Po troch rokoch single života však na diskotéke stretla muža, s ktorým sa v ten večer zabavila ako dlho s nikým. Robil si zo mňa srandu, flirtoval. Ešte v ten večer sme sa pobozkali.“ Na druhý deň jej už písal. Bolo to intenzívne, rýchle.

Po rokoch ticha to vyzeralo ako niečo nové, pozornosť, akú dlho nezažila. Ich vzťah sa vyvíjal raketovým tempom – po pár mesiacoch sa spolu nasťahovali a do roka s ním otehotnela.

Darček, pár, vzťahy, prekvapenie, láska, Valentín
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

„Ja som ten, čo ťa živí!“

On sa zo začiatku tváril ako ten, ktorý sa stará. Ten, ktorý sa „obetuje“. Ale v skutočnosti bolo každé gesto tichý dlh, ktorý si neskôr vybral svoju daň.

„Začal mi to nenápadne dávať najavo. Ja som bola unavená, tehotná, citlivá – a on začal hovoriť veci ako: „Ja som ten, čo ťa živí. Ja všetko platím.“ Prvýkrát som sa cítila, že som mu niečo dlžná, že som na ňom závislá.“

Tu sa začína prvý obrat – láska sa mení na kontrolu, dar sa mení na výčitku. Soňa sa začína cítiť zaviazaná. A práve ten pocit vďačnosti sa stáva zbraňou. Už to nie je vzťah dvoch rovnocenných ľudí. Je to výmena. On dáva a očakáva.

„O veľa z tých vecí som ani nežiadala. Väčší byt? Nechcela som. Auto? Tiež nie. Ale keď ich raz kúpil, očakával vďačnosť – nekonečnú. Nie ako gesto, skôr ako dlh.“

„Dokáže prekrútiť všetko. Chodili sme aj na párovú terapiu, ale tam rozprával, že mi kúpil auto preto, lebo som ho prosila, aby ma vozil. Ale ja viem, že nie – spätne som si tie správy dohľadala. Odmietala som jeho ponuky, písala som, že pôjdem taxíkom, autobusom. Klamal,“ spomína Soňa na neúspešné pokusy párovej terapie.

Rozchod,pár, rozvod, vzťah, manželia
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Nekonečný kolotoč výčitiek

„Vyčíta mi aj financie – robí tabuľky, koľko míňa on, koľko ja. Vraj dávam nulu.“ Ale ona vie, že kupovala nábytok, výbavu do bytu, veci pre dcéru. Keď sa raz dohodnú, že niečo platí on, o mesiac jej to znova vyhodí na oči s argumentom, že by mala „bojovať“ o to, aby mohla platiť viac.

A keď sa objavila myšlienka, že by z tohto všetkého mohla odísť, príde klasická fáza bumerangu: návrat cez gesto, ospravedlnenie, dojem lásky.

„Keď som raz povedala, že si chcem s dcérou hľadať bývanie a odísť, prišiel na druhý deň s kyticou. Vraj chce ‚kompletnú rodinu‘.“

Gesto, ospravedlnenie a ďalšie divadlo

Tento návrat však nie je úprimný. Je to stratégia. Pretože ešte deň predtým dostala otrasnú správu plnú výčitiek – o neporiadku, o tom, že ho nemiluje, že nie je dosť vďačná. A keď sa nepodvolila, znova ju zrazil: „Povedal, že mám chorú hlavu. Že mám chorú rodinu.“

„Raz mi bolo z jeho výčitiek tak mizerne, že som do Googlu zadala: ako prejaviť vďaku. Stále mi hovorí, že mám byť vďačná. Za všetko. Za bývanie. Za auto. Za dovolenky. Ale ja som ho o nič z toho nežiadala. On s tým prišiel. A potom mi to vyčítal.“

Toto je presne spôsob, akým funguje narcistický bumerang – opakuje sa v cykloch. Najprv výbuch, obviňovanie, znevažovanie. Potom príde návrat – nie v podobe zmeny, ale v podobe dávky falošnej blízkosti. Soňa to popisuje presne: „Niekedy sa snaží. Masíruje mi nohy, pohladká ma. Ale potom príde ďalšia výčitka.“

Ten návrat neznamená, že sa niečo napravilo. Znamená len, že manipulátor si opäť overil, že má kontrolu a že môže pokračovať. Najnebezpečnejšie na tom je, že krátke momenty úľavy dávajú falošnú nádej. Nádej, že to raz bude také, ako na začiatku. 

„Možno je na tom najhoršie to, že tie pekné chvíle – keď príde s kvetmi, alebo keď sa usmeje – dajú falošnú nádej. A ja sa ich potom držím ako záchranné lano. Ale viem, že nestačí, keď je pekné niečo. Keď je zlé takmer všetko ostatné,“ hovorí Soňa, ktorá má so svojím partnerom 3-ročnú dcérku, čo ju stavia do veľmi ťažkej pozície – vydržať s manipulatívnym partnerom a zabezpečiť tak dcére „kompletnú rodinu“ alebo odísť a postaviť sa sama na vlastné nohy – bez vlastného bývania, bez financií, bez opory.

Ako ďalej?

Sonin príbeh je plný jasných príkladov narcistického bumerangu – manipulatívnej taktiky, ktorej cieľom je spochybniť realitu, vnímanie a pocity obete. Toto manipulatívne správanie, ktoré sa tak často vyskytuje v narcistických vzťahoch nám pomôže pochopiť Lucie Šefrna, kvalifikovaná koučka a mentorka, ktorá pomáha ľuďom prelomiť kruh toxických vzťahov a opäť nájsť svoju vnútornú silu. Odborníčka v rozhovore radí, ako túto zákernú manipulatívnu taktiku odhaliť a ako sa jej brániť.

Stressed couple arguing, blaming each other
Stressed couple arguing, blaming each other

Prečo sa narcisti po rozchode často vracajú späť do života svojej obete?

Narcista sa často vracia, pretože vás nikdy skutočne „nepustil“. Vo svojom svete ste preňho zdrojom obdivu, pozornosti, emocionálneho paliva – a keď mu to palivo dôjde inde, obracia sa späť k tomu, čo už pozná. Nejde o lásku, ale o potrebu mať kontrolu. Návrat býva zamaskovaný ospravedlnením, nostalgickými spomienkami alebo zľahčovaním minulosti.

Narcista vie, na aké emócie má hrať, aby vás zneistil. A keďže rozchod s manipulátorom zanecháva v človeku chaos, návrat môže byť bolestne lákavý. Ale pozor, starý príbeh sa len znovu prehráva a s každým návratom je ten príbeh v konečnom dôsledku horší.

Prečo má obeť tendenciu opäť sa k nim pripútať?

Pretože na začiatku to nebola vojna, ale rozprávka. Manipulátor si vás často získal intenzívnou pozornosťou, komplimentmi a „dokonalým“ naladením na vaše potreby. Mozog si túto eufóriu pamätá a chce ju zažiť znova, a práve to vytvára emocionálnu závislosť.

Každý návrat spúšťa falošnú nádej, že tentoraz to už bude iné. A keď ste medzitým prešli fázou ticha, smútku a pochybností, návrat pôsobí ako úľava. Lenže ide o cyklus – návrat je len ďalšie kolo, nie nový začiatok. A každé ďalšie kolo býva „drahšie“ – psychicky aj emocionálne.

Ako vzniká emocionálna závislosť na manipulátorovi? Čo sa deje v mozgu obete?

Emocionálna závislosť nevzniká naraz. Na začiatku zažívate dávky intenzívnej lásky, blízkosti a eufórie, ktoré aktivujú centrá odmeny v mozgu a spúšťajú uvoľňovanie dopamínu. Lenže tieto „odmeny“ sa striedajú s chladnosťou, kritikou alebo ignorovaním, a práve táto nepredvídateľnosť je veľmi návyková. Mozog sa začne sústrediť na to, ako získať priazeň späť, čo vytvára kolotoč hľadania potvrdenia a pocitu viny.

Namiesto pokoja vzťah prináša napätie – a napriek tomu je ťažké odísť. Strácate seba a bojujete o omrvinky pozornosti, ktoré vás kedysi očarili. Emocionálna závislosť je reálna a neznamená slabosť – je to dôsledok neurobiológie, ktorú treba pochopiť a postupne preprogramovať.

Prečo aj racionálne uvažujúci človek môže opakovane podliehať tým istým manipuláciám?

Pretože manipulácia necieli na logiku, ale na emócie. Môžete mať titul z psychológie, a napriek tomu vás dostane milý tón, ospravedlňujúce slová alebo nostalgická spomienka, ktorá vás vtiahne späť do cyklu nádeje. Narcista presne vie, na aké „struny“ zahrať a často hrá na vašu túžbu veriť v niečo lepšie, v potenciál, ktorý ukázal na začiatku. Manipulácia navyše pracuje s vašimi najhlbšími neistotami: „nie som dosť“, „možno som to prehnala“, „mala by som byť trpezlivejšia“.

A racionálne myslenie? To je často zahmlené emocionálnym chaosom, ktorý vás núti hľadať poriadok a ten sa paradoxne hľadá práve v návrate k tomu, kto ho narušil. Preto je dôležité prestať sa obviňovať a začať sa uzdravovať.

Aké taktiky narcista používa pri „návrate“? Aké frázy, gestá, správanie?

Návrat narcistu často vyzerá ako filmový comeback – dojímavé správy, ľútosť, sľuby, že teraz už to bude iné. Používa tzv. hoovering – doslova „nasávanie späť“ – cez pochvaly, výčitky, spomienky na „to krásne medzi vami“ alebo dramatické vyhlásenia typu: „Bez teba to nemá zmysel.“ Vie vo vás znovu zažať nádej, ale aj pocit viny.

Zrazu sa môže začať zaujímať o veci, ktoré predtým ignoroval, prichádza s darčekmi, prehnanou starostlivosťou alebo sľubmi, že začal chodiť na terapiu. Ale pozor, tieto kroky nie sú o skutočnej zmene, ale o opätovnom získaní kontroly. A akonáhle „zaberiete“, starý vzorec sa vráti ako bumerang.

Aké sú prvé kroky, ak chce človek tento cyklus konečne prerušiť a odpútať sa? Ako si nastaviť hranice?

Prvým krokom je prestať čakať, že sa niečo zmení – prestať vyjednávať s realitou. Uvedomiť si, že toto nie je o nedostatku lásky, ale o prebytku manipulácie. Nasleduje vnútorné rozhodnutie: chcem späť seba. Nastavovanie hraníc začína zvnútra – uvedomením si, čo už nikdy nechcem znášať. Pomáha zapisovať si to, hovoriť o tom s niekým dôveryhodným, pracovať s odborníkom. Ak to situácia umožňuje, minimalizujte kontakt – tzv. „šedá skala“ alebo úplné prerušenie kontaktu. A čo je kľúčové: nečakajte, kým sa budete cítiť „dosť silní“ – sila rastie práve tým, že kráčate.

Ako si vybudovať emočnú odolnosť a nepodľahnúť ďalšiemu „bumerangu“?

Emočná odolnosť nie je výbava, s ktorou sa niekto narodí. Je to schopnosť, ktorú si budujeme postupne, často práve cez bolestivé skúsenosti. Prvým krokom je dovoliť si cítiť, čo cítime, bez hodnotenia a bez snahy to hneď „napraviť“. Keď začneme rozumieť svojím emóciám, manipulátor nad nami postupne stráca moc.

Pomáhajú vlastné rituály, vnútorné ukotvenie a bezpečný priestor, kde môžeme hovoriť nahlas. Zároveň je potrebné prestať čakať na ich zmenu a začať sa sústrediť na svoju vlastnú. A hlavne – odpúšťajte si každé zakopnutie. Odolnosť nie je dokonalosť, ale návrat k sebe po každom zranení.

Je možné mať s narcistom nejaký kontakt bez toho, aby znovu poškodzoval psychiku obete (napr. pri spoločných deťoch)?

Možné to je, ale rozhodne to nie je jednoduché a už vôbec nie univerzálne použiteľné. Kontakt s narcistom, najmä ak máte spoločné deti, si vyžaduje úplne inú úroveň vedomej komunikácie, vnútorného nastavenia a jasných hraníc. Nie je to o zmene jeho/jej správania, ale o tom, ako sa vy rozhodnete chrániť seba aj svoje deti.

V praxi to často znamená nastaviť tzv. „šedú zónu“ – minimum osobného kontaktu, stručné fakty, žiadne emócie. A predovšetkým vedieť, že chrániť deti neznamená len brániť ich pred narcistickým rodičom, ale aj aktívne budovať ich vnútornú stabilitu. Práve tieto témy často riešim na individuálnych sedeniach, pretože každá situácia je iná a zaslúži si špecifický prístup. Nie je hanbou hľadať pomoc – naopak, je to jeden z najzodpovednejších krokov, ktoré môžete ako rodič urobiť.