BRUSEL 18. decembra (WEBNOVINY) – Mierové riešenie konfliktu na Ukrajine je možné dosiahnuť len kombináciou dialógu, diplomacie a sankcií, čo si od zaangažovaných strán vyžaduje trpezlivosť.
Predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz to vo štvrtok vyhlásil v bruselskom sídle Európskej rady, kde si premiéri a prezidenti na úvod zasadnutia vypočuli jeho prejav.
Európska únia sprísnila sankcie voči Rusku, Moskva soptí
Tvrdá rana pre ruských oligarchov, za deň prišli o miliardy
Rubeľ zaznamenal historický prepad, Putin obviňuje Západ
Slabý rubeľ Slovensku neuškodil, eurozóne hrozí deflácia
Ruskí námorníci sa vracajú z Francúzska bez lode Mistral
Šéf európskeho zákonodarného zboru sa vyjadril, že doterajšie dohody medzi ukrajinskou vládou a separatistami „neboli splnené“, napriek tomu je však „rozhodujúce pokračovať v mierových rokovaniach a neobmedzovať ich na formát trojstrannej kontaktnej skupiny“. Tú v súčasnosti tvoria Ukrajina, Rusko a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, podľa Schulza by však mala byť rozšírená o EÚ a USA.
„Iba konsolidované medzinárodné úsilie na najvyššej úrovni má potenciál viesť k udržateľnému a spravodlivému riešeniu,“ povedal s tým, že lídri by mali poskytnúť „silný mandát novej vysokej predstaviteľke (pre zahraničné veci Federice Mogheriniovej), aby konala v mene Únie“.
Schulz v prejave poukázal na potrebu pomôcť obyvateľom Donbasu zmietaného vojnou a nasadiť v oblasti medzinárodných pozorovateľov, aby peniaze a materiál separatisti nezneužili. Podporil taktiež sankcie, ktoré dvadsaťosmička v súvislosti s Ukrajinou zaviedla voči Rusku, a vyzval na prípravu ich možného rozšírenia. Doterajšie opatrenia boli podľa neho účinné aj preto, že Európania zostali jednotní napriek odlišným záujmom a snahám postaviť ich navzájom proti sebe. Za „rozhodujúce“ však považuje ponechanie priestoru pre dialóg s Ruskom.
Predseda EP počas štvrtkového vystúpenia taktiež podporil nový investičný plán Európskej komisie na rok 2015-2017, ktorý je hlavnou témou summitu, ako aj aktuálne posilňovanie boja proti daňovým podvodom a únikom v EÚ.
OBSE predĺžila pozorovateľskú misiu až do marca
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo štvrtok informovala o predĺženie svojej pozorovateľskej misie na dvoch ruských hraničných priechodoch na hranici s Ukrajinou o ďalšie tri mesiace. Misia je pritom už teraz najdlhšia svojho druhu v histórii spolku, ktorého členom je okrem iných aj Ukrajina, Rusko a Spojené štáty. Mandát OBSE sa týka kontrolných stanovíšť v ruských pohraničných mestách Doneck a Gukovo v Rostovskej oblasti. Dvadsaťdva civilných pozorovateľov vyslali ešte v júli. Misiu doteraz predĺžili už dvakrát, naposledy v novembri.
„Pozorovatelia budú informovať o situácii (v oblasti) vrátane pohybov na rusko-ukrajinskej hranici a dvoch ruských kontrolných stanovištiach,“ uviedla OBSE so sídlom vo Viedni v oficiálnom stanovisku. Mandát misie sa nebude meniť napriek výzvam Spojených štátov, aby pozorovatelia dostali širšie právomoci.
Misia OBSE je reakciou na podozrenia Západu z toho, že Rusko posiela na východ Ukrajiny svojich vojakov a muníciu. OBSE okrem Ruska pôsobí prostredníctvom svojich pozorovateľov aj na Ukrajine, kde má takisto svoju osobitnú misiu. Jej mandát rovnako vyprší v marci.
Putin potrebuje radikálnu zmenu postoja, tvrdí šéfka diplomacie
Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová vo štvrtok vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina na „radikálnu zmenu prístupu“ v záujme ukončenia politickej krízy na Ukrajine a finančnej krízy v Rusku.
Podľa nástupkyne Catherine Ashtonovej je „fakt, že Rusko je v ťažkej situácii z pohľadu finančného, nie dobrou správou“. Mogheriniová upresnila, že to „nie je dobrá správa ani pre obyvateľov Ruska, ani pre Ukrajinu, Európu či zvyšok sveta“.
Ten je totiž podľa nej „nestabilnejší a nebezpečnejší ako nikdy predtým“. Ako talianska exministerka zároveň dodala, „prezident Putin a ruské vedenie by sa mali prepnúť do módu spolupráce“.
Ruské hospodárstvo a národná mena momentálne trpia následkom výrazného poklesu cien ropy na svetových trhoch a sankcií západných krajín uvalených na Moskvu v dôsledku anektovania Krymu a podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Ruská ekonomika tak smeruje do recesie, pričom ruský rubeľ od začiatku roka voči doláru stratil takmer 50 hodnoty.
