BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Parlamentný klub SaS neobnoví svoju činnosť. Vládny Smer-SD dnes zamietol, aby klub SaS vznikol, hoci mal potrebných osem poslancov, ktorých vyžaduje rokovací poriadok parlamentu pre fungovanie klubu.
Dôvodom bol Jurzyca zvolený za SDKÚ-DS
Strana Roberta Fica teraz nepodporila obnovenie poslaneckého klubu SaS, hoci v roku 2003 Smer-SD v parlamente hlasoval za vznik Klubu nezávislých poslancov. Klub nezávislých poslancov vznikol vo februári 2003, založili ho odídenci z ĽS-HZDS a za jeho pôsobenie vtedy hlasovali všetci prítomní poslanci za Smer-SD, vrátane dnešného premiéra Roberta Fica a podpredsedov parlamentu Miroslava Číža či Jany Laššákovej. Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini vtedy poslancom nebol, pracoval ako asistent Ľubomíra Vážneho, ktorý tiež podporil vznik nového klubu.
Aj keď Smer-SD hlasoval v roku 2003 za nový poslanecký klub nereprezentujúci žiadnu stranu, ktorá by prešla voľbami, dnes odmietol podporiť obnovenie klubu SaS, ktorá voľbami prešla. A to preto, lebo jeden člen potenciálneho klubu Eugen Jurzyca vo voľbách nekandidoval za stranu SaS, ale za SDKÚ-DS, z ktorej neskôr odišiel.
Poslanecký klub Smer-SD v rokoch 2002 až 2006 sa ako jediný za celé volebné obdobie rozšíril, začínal s 25 poslancami a končil s 27, keďže do klubu vstúpili bývalí členovia HZDS Dušan Jarjabek a Vojtech Tkáč.
Nemecko podľa SaS zneužilo minimálnu mzdu na ochranu trhu
Opozicia zbiera podpisy, chce hlavu ministra Pavlisa
Rektor v Trenčíne má podivuhodné praktiky, SaS chce prieskum
Ľudia v tom vraj strácajú prehľad
„Podpora vzniku Klubu nezávislých poslancov bola chybou, ukázalo sa to ako nesystémový krok, po roku sa tento klub aj tak rozpadol. Vtedy sme boli v parlamente novou stranou a pôsobili sme v opozícii,“ povedala pre agentúru SITA predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková. Pôsobenie poslaneckých klubov by podľa jej slov malo byť transparentné, prehľadné a kopírovať výsledky volieb.
Ak dnes Smer nechce podporiť obnovenie klubu liberálov, snaží sa tak podľa Laššákovej v dlhodobom horizonte minimalizovať prestupy poslancov medzi jednotlivými klubmi. Upozornila, že napríklad Juraj Droba najprv vystúpil z klubu SaS, neskôr vstúpil do inej strany a teraz sa zasa pridal k liberálom. „Ľudia v tom strácajú prehľad,“ dodala.
Nevylúčila, že do budúcna by sa mohol v tejto veci upraviť aj rokovací poriadok parlamentu tak, aby nevznikali kluby, ktoré neprešli voľbami a rovnako, ak klub raz zanikne, nemohol by obnoviť svoju činnosť. „Pôsobenie poslaneckých klubov v parlamente sa musí štandardizovať,“ uzavrela Laššáková.
Kluby doplnili poslanci z iných strán
Klub nezávislých poslancov, ktorý vznikol vo februári 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu aj s podporou Smeru-SD tvorilo na začiatku 12 zákonodarcov, bývalých poslancov za HZDS a Anton Danko, ktorý odišiel z ANO, zanikol v júni 2004, keď počet jeho členov klesol pod osem poslancov.
Poslanecký klub SaS zanikol na jeseň 2013 po tom, ako odišla skupina okolo Jozefa Kollára a počet jeho členov sa znížil pod osem. Teraz sa k liberálom vrátil Juraj Droba a do klubu chcel vstúpiť aj Eugen Jurzyca, ktorý predtým pôsobil v SDKÚ-DS. Strana SaS tak mala osem poslancov potrebných na vznik klubu.
Čo hovorí rokovací poriadok
Poslanci národnej rady sa podľa rokovacieho poriadku môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do parlamentu. Ak sa počas volebného obdobia rozdelia volebné koalície alebo zlúčia politické strany či hnutia, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona.
Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Kancelária Národnej rady SR vyčleňuje prostriedky na úhradu výdavkov poslaneckých klubov. Ich výšku určuje predseda parlamentu.