NITRA 20. februára (WEBNOVINY) – Rekonštrukcia Katedrály svätého Emeráma na Nitrianskom hrade za štyri roky prác pohltila okolo 100-tisíc eur.
Väčšinu prostriedkov vynaložilo z vlastných zdrojov biskupstvo, časť získalo od sponzorov a od štátu. „Minulý rok sme napríklad od štátu nedostali nič. Pýtali sme aj z Nórskych fondov a iných, obraciame sa na všetky možné strany, no väčšinou to financujeme z našich zdrojov,“ povedal riaditeľ Biskupského úradu v Nitre Štefan Vallo.
Rekonštrukcia interiéru hradnej katedrály sa začala v roku 2007. Bola v havarijnom stave, naposledy sa opravovala v rokoch 1931 – 1933. Najhoršie na tom boli fresky na strope kostola. Keby sa dlho váhalo s ich obnovou, časom by úplne zanikli. Horná loď chrámu sa už skvie v plnej kráse. Odborníci zreštaurovali hlavný oltár Krista Spasiteľa, fresky vo všetkých klenbách, výzdobu bočných stien, obrazy aj mobiliáre. V novembri 2009 tu posvätili nový pevný obetný stôl, v ktorom sú v striebornej schránke uložené relikvie svätých Andreja, Svorada a Beňadika, patrónov diecézy.
Rarita ešte z Uhorska
V ľavej strane presbytéria reštaurátori objavili najstaršie pastofórium v celom bývalom Uhorsku. Schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej pochádza z roku 1497 a s najväčšou pravdepodobnosťou ju zhotovili majstri z Florencie. Značne ju poškodili pravdepodobne Turci v Nitre. Celkovo sa na území bývalého Uhorska nachádzajú len štyri renesančné pastofóriá, nitrianske je z nich najstaršie.
V súčasnosti sa rekonštruuje Dolný kostol. Podľa reštaurátora Vladimíra Plekanca bola aj táto časť v dezolátnom stave a hrozil zánik významných diel. Rekonštrukcia katedrály by sa mala skončiť tento rok. Katedrála je prístupná verejnosti, uzavreté sú vždy len časti, na ktorých sa práve pracuje.
Pôvodne gotická katedrála, neskôr prestavaná na barokovú, sa skladá z troch chrámových priestorov, ktoré pochádzajú z rôznych dôb – horného kostola, dolného kostola a kostolíka sv. Emeráma, ktorý bol postavený v 11. až 13. storočí. Jedným z najvýznamnejším diel katedrály je ranobarokový oltár z roku 1662, ktorého autorom je rakúsky sochár Jan Pernegger.
