Mesto Vysoké Tatry má schválený nový územný plán. Na schválenie sa pripravuje nová zonácia Tatranského národného parku. Čím to je, že oba dokumenty vyvolali množstvo kontroverzných reakcií?
V Tatrách sú proti sebe dve záujmové skupiny. Jedna skupina chce stavať a druhá chce chrániť aj také priestory, ktoré sú určené pre ľudí. Vychádzam zo skúsenosti z alpských lyžiarskych stredísk. Samozrejme, sú to veľké rozlohy, ale žije tam kamzík, kozorožec, svišť. Povedal by som, že svišť tam zavadzia lyžiarom, alebo lyžiari jemu. Čo je dosť neprirodzené, oproti tatranským svišťom, berie potravu z rúk turistov. Svište žijú v symbióze s ľuďmi, ktorí tam žijú z cestovného ruchu. Ak to premením na Vysoké Tatry a Slovensko, tak v týchto horských oblastiach by asi nebolo dobré, keby sa tu dymilo z množstva fabrických komínov, lebo to by bolo väčšie zlo, ako ľudský záujem tráviť tu dovolenku. K zime prirodzene patrí jednoznačne lyžovanie, preto chodia ľudia v zime do hôr. Oblasť Smokovcov je v súčasnosti mŕtva. V minulosti, ale mŕtva nebola. Boli tam večerné slalomy, sánkarské preteky. Dnes tam nie je technické zasnežovanie. Ľudia, ktorí chodia ku nám sú bezradní. Idú si požičať lyže a sú bezradní, idú si požičať sane a nemajú kde sánkovať. Som presvedčený, že sú tu miesta, kde by nebol necitlivý zásah do prírody. Keby sa urobilo určité prepojenie medzi Hrebienkom, Jakubkovou lúkou a lúkou nad hotelom Bellevue, to všetko sa dá citlivo usporiadať. Isteže, reakcia ochranárov aj nás domácich, čo tu žijeme, je opatrnejšia. Zvlášť teraz po veterných kalamitách, keď vidíme odhalené lesné plochy. Nie som odborníkom. Lesu rozumejú lesníci a ochranári, ale nechať obrovské množstvá dreva bez ladu a skladu a nechať ich v podobe, s akou sa stretávame len v pralese, to by nebola dobrá cesta.
Mnohí investori hovoria len o skvalitňovaní podmienok a služieb v cestovnom ruchu. Je to naozaj tak?
Ak hovoríme o cestovnom ruchu, tak za 50 rokov sa zhoršili veci okolo poriadku v lyžiarskych strediskách. Chápem ochranárov. Neviem sa zmieriť s tvrdo reprodukovanou hudbou, že si nepočujete vlastného slova. Myslím napríklad spodnú stanicu v Tatranskej Lomnici, zažil som to v Bachledovej doline. Na Štrbskom Plese je chaos a neporiadok v spodnej časti areálu. Prídu mamičky s malými deťmi a kočiarikmi a rovno do dojazdu k lyžiarskym vlekom. S týmto som sa nestretol v žiadnom lyžiarskom stredisku na svete a precestoval som toho neúrekom. Je to pritom najmenší problém zo strany usporiadateľov.
Ochranári sa obávajú, že súčasná výstavba a cestovný ruch ide na úkor prírody…
Obavy, že na úkor lesnej plochy sa otvoria nejaké veľké, megalomanské, projekty, to nie je pravda. Rozšírená zjazdovka zo Štartu do Tatranskej Lomnice nie je žiadne megalomanstvo. To je prvý krok, aby tí ľudia mali kde lyžovať. Druhý krok už mešká, to sú prepravné zariadenia. Dnes sa zjazdovky musia zasnežovať. Čo mi na problémoch okolo územného plánu Vysokých Tatier prekáža viac, ako to, čím demonštrujú ochranári, je bezhlavé budovanie developerských apartmánov, ktoré nemajú slúžiť pohodliu návštevníkov Tatier, ale sú to len obchodné zámery. Vyrábať v Tatrách biznis týmto spôsobom a zastavovať poľnohospodársku pôdu pod Tatrami, viď Veľkú Lomnicu, Veľký Slavkov. Preboha, čo tu vari za desať rokov chceme postaviť nové Košice? Alebo nejaké nové veľkomesto? Tu treba vylepšovať a dolaďovať služby a hlavne sa zamyslieť nad bezhlavou architektúrou, ktorá bije do očí na celom území Tatier, ak sa to vôbec dá architektúrou nazvať.
Ochranári sa obávajú, že rozširovanie zjazdoviek bude znamenať posúvanie výstavby smerom nahor?
Tu im dávam za pravdu. Ak majú pocit, že hrozí z tatranských osád vytvorenie uceleného veľkomesta, to je nebezpečenstvo. Nie je potrebné zastavať Cestu slobody od Tatranskej Kotliny až po Podbanské. To by bol skutočne necitlivý zásah do celého systému aj v cestovnom ruchu, lebo potom by tu už nik neprišiel. Tlačiť filozofiu, že Tatry sú len pre bohatých, tak to je padnuté na hlavu. Tatry sú pre všetkých ľudí. Samozrejme, ak mi vrecko nedovolí bývať v hoteli Grand, tak hľadám lacnejší penzión. Nakoniec, najväčší penzión sú podtatranské obce. To, že napríklad vznikne zjazdovka do Tatranskej Štrby, to len vylepší služby. Isteže, keby sme ťahali lanové zariadenia na Patriu alebo do hĺbky dolín, tak tam by sme necitlivo zasiahli do prírody. Tým, že sa otvoria priestory do Tatranskej Štrby, tým odbremeníme vysokohorské prostredie.
Môže lyžovanie poškodiť prírodu?
Ak sa to robí citlivo isto nie. Mne viac momentálne prekáža v Tatrách, čo by v národnom parku nemalo byť, či v zime, či v lete, je množstvo ľudí so psami vo vysokohorskej prírode. To tu kedysi nebolo.
Zazneli už aj názory, že nová zonácia spôsobí, že Tatranský národný park nebude spĺňať kritériá národného parku. Stotožňujete sa s tým?
Ak hovoríme len o úpravách troch lyžiarskych lokalít Tatranská Lomnica, Smokovce a Štrbské Pleso, tak tam nevidím nebezpečenstvo a riziko, že by tým bol nabúraný systém a koncepcia národného parku. Čo je zarážajúce, že niekto schválil projekt rekonštrukcie Sliezskeho domu v podobe, aby tam bol nejaký troj alebo štvorhviezdičkový hotel. To považujem za krok do tmy. Človek v horách potrebuje strechu nad hlavou, vysokohorskú chatu, kde sa občerství a ide ďalej. On nepríde do drahého hotela. Turistické zariadenia vo vysokohorskom prostredí majú slúžiť pre turistov a nie pre ľudí, čo nevedia čo s peniazmi.
Kedy to bude podľa vás dobré, kedy naopak zlé, pri uplatňovaní potenciálu územného plánu mesta Vysoké Tatry?
Myslím si, že tu treba nájsť kompromis medzi záujmami cestovného ruchu a ochranou prírody. Nebezpečenstvo vidím vtedy, keby sa tu bezhlavo stavali ďalšie apartmány. Za uletený nápad považujem aj nasťahovanie 500 rodín do Tatier. Na druhej strane vysťahujú 50 rodín zo Štrbského Plesa. Tie tam komusi prekážali. Problémy nastali po zmene politického režimu, kedy bola snaha zarobiť na čomkoľvek. Čiže postaviť trebárs apartmán na Lomnickom štíte. Stavať nejaké hrady a zámky na vrcholoch Tatier, nadnesene, je uletené. Stavať množstvo „penzijných ústavoch“, to čo vidíme v okolí Veľkej Lomnice, alebo zastavovať krásne prírodné prostredie, to je strašné. Vylepšovať osady považujem za nutné. Nie je extrémom stavanie reštauračných zariadení a tam si investor vymyslí zavesiť hore kopytami nejaké auto, na ktorom sa vraj vozila Madona? Nejaká Madona osloví hosťa v Tatrách? Ten hosť sa chce najesť za primerané ceny, chce zaparkovať svoje auto, chce mať dobré služby, milých ľudí, ktorí ho obslúžia a chce mať priestor pre svoje lyžiarske záujmy.
Čo je zarážajúce, že niekto schválil projekt rekonštrukcie Sliezskeho domu v podobe, aby tam bol nejaký troj alebo štvorhviezdičkový hotel. To považujem za krok do tmy. Človek v horách potrebuje strechu nad hlavou, vysokohorskú chatu, kde sa občerství a ide ďalej. On nepríde do drahého hotela.Pavol Rajtár
Majú ľudia v Tatrách obavy z toho, kam by to až mohlo celé zájsť?
Áno, majú veľké obavy. V Tatranskej Lomnici sa ľudia chytajú za hlavy a majú obavy a strach z toho, čo sa tu ide diať v stavebnej oblasti. Na jednej strane tu chce niekto doviezť 500 rodín, na druhej strane sú tu mladí ľudia, ktorí skončia základné školy, potom odchádzajú na stredné a vysoké školy a už viac sa sem nevrátia. Nemajú prácu, nemajú priestor, aby tu žili.
Stavebný boom zažili Tatry aj na prelome 60-tych a 70-tych rokov v súvislosti s prípravou na Majstrovstvá sveta v roku 1970. Teraz sa opäť hovorí o skvalitňovaní služieb. Nemôže sa stať, že o ďalších 20 rokov sa bude opäť hovoriť „len“ o skvalitňovaní služieb a opäť sa bude len zastavovať a stále vyššie a vyššie?
To je to, čoho sa obávajú domáci ľudia aj ochranári. Konkrétnym príkladom je hotel Kempinski na Štrbskom Plese. Pekne zrekonštruovaný hotel, ktorý bude slúžiť istej vrstve návštevníkov, to nikomu neprekáža. Čo ale prekáža pri hoteli Kempinski, sú tie nezmyselné poschodové budovy, ktoré bijú z diaľky do očí. Je do plaču, nie na smiech, okolie stanice električky na Štrbskom Plese. To nepochopia ani ľudia, čo prídu po nás. To, čo tam vzniklo v posledných rokoch nemá hlavu ani pätu. To isté je v Tatranskej Lomnici i v Smokovcoch. U nás je hlad mnohých investorov dostať sa hlavne cez staré budovy k pozemku, starú budovu zbúrať a postaviť tam niečo, čo v nijakom smere nemôže byť prínosom. Podobne je to aj so zlatou uličkou v Tatranskej Lomnici. Ani v jednom stredisku, či je St. Moritz, Davos alebo Zermatt, tak nikde som sa nedozvedel, že tam majú nejaké zlaté uličky. Toto považujem za scestné.
Čím to je, že sme takí necitliví k Tatrám?
Predovšetkým tu absentuje pôvodné obyvateľstvo, ktoré bolo násilne vysťahované po druhej svetovej vojne. Boli tu zladené dva záujmy, cestovný ruch, preto tu aj vznikli tieto osady a dolu dediny, ktoré žili z poľnohospodárstva. Naraz sa dozvedáme o Veľkej Lomnici, Veľkom Slavkove, že tam poľnohospodársku pôdu vykupujú a chcú tam stavať a už stavajú developeri apartmány, ktoré predávajú. Patrím do novej vlny ľudí, ktorí si môžu povedať, že sú tu domáci. Ja som sa tu prisťahoval pred viac ako 50-imi rokmi. Záujmy boli hory a šport. Nie veľmi si hovorím, že som domorodec, ale aj tieto generácie nemôžu súhlasiť s tým, čo sa tu deje v tejto podobe. Nie je tu vlastnícka sila a už vôbec nie legislatívna, ktorá by tomu zabránila. Preľudňovať priestor medzi Popradom a tatranskými osadami alebo spájať tatranské osady, tak to považujem za najväčšie nebezpečenstvo pre ochranu prírody vo Vysokých Tatrách. Ak sa tu postavia takéto nechutné veci, tak turisti tu nebudú chodiť. Poprad je príjemné mesto, kde ja rád zídem, ale aby som išiel pomedzi zastavané priestory od Tatranskej Lomnice po Poprad stavbami, ktoré zohavujú prírodu, ako nad Veľkou Lomnicou, tak to potom sa radšej vysťahujem.
Zhováral sa Rastislav Ovšonka
