BRATISLAVA 9. júna (WEBNOVINY) – Vláda Ivety Radičovej hrubo zavádzala v tom, že má plán ako systémovo šetriť. Vyhlásil to na štvrtkovej tlačovej konferencii exminister financií a poslanec za Smer-SD Ján Počiatek. Dokazujú to podľa neho čísla, ktoré Radičovej kabinet zakotvil aj do programu stability, ktorý posiela na posúdenie do Bruselu. „Za vlády Roberta Fica stúpol hrubý dlh o 10,2 mld. eur. To čo plánujú oni v programe stability, a to je ešte najoptimistickejší scenár, zadlžia Slovensko o 12,5 mld. eur,“ konštatoval Počiatek. V prepočte na obyvateľa tak podľa neho za Fica dlh stúpol o zhruba 1 900 eur, nová vláda plánuje nárast o 2 300 eur. A to podľa exministra za Ficovho premiérovania úradovala najväčšia hospodárska kríza v histórii Európskej únie.
Chaotickú rozpočtovú politiku kabinetu Ivety Radičovej podľa Počiatka dokazuje aj vývoj rozpočtu v tomto roku. Hoci ministerstvo financií sa chváli poklesom základných výdavkov na chod štátu o vyše 7 %, podľa Počiatka nie je tento ukazovateľ celkom reprezentatívny. Ministerstvo totiž od celkových výdavkov odrátalo napríklad aj náklady na krytie schodku Sociálnej poisťovne z dôvodu zavedenia druhého dôchodkového piliera, čo je podľa neho nesprávne. „Vláda hrubo zavádzala v tom, že majú plán ako systémovo šetriť. Je to chaotické, veľmi nevýrazné, darí sa im znižovať deficit len vďaka tomu, že sú vyššie príjmy z daní z príjmov právnických osôb a z eurofondových peňazí, ktoré prichádzajú. Čiže na tej výdavkovej strane šetria minimálne, aj to vo veľmi zlých sektoroch,“ tvrdí Počiatek.
Celkové pôsobenie súčasnej vlády v hospodárskej a fiškálnej politike podľa predstaviteľov Smeru-SD pritom vykresľuje napríklad vývoj reálnych miezd. Tie totiž v prvom štvrťroku tohto roka poklesli. „Je úplne jasné, že za prvý kvartál už obyvateľstvo schudobnelo, pretože poklesli reálne mzdy,“ dodal exminister financií.
Dlh verejnej správy v minulom roku stúpol o 4,667 mld. eur, čo v prepočte na hrubý domáci produkt predstavovalo 5,6-percentný podiel. Celkovo tak verejný dlh voči výkonu ekonomiky stúpol z 35,4 % v roku 2009 na minuloročných 41 % hrubého domáceho produktu. Väčšinu z dlhu verejnej správy ku koncu minulého roka tvoril dlh ústredných rozpočtových organizácií, teda štátnych orgánov. Ten dosiahol 25,825 mld. eur, čo predstavuje 93,4 % celkového verejného dlhu. Slovenský verejný dlh by mal podľa očakávaní rezortu financií kulminovať na úrovni 47 % HDP v roku 2012 a následne