BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) – Koaličná novela zákona o štátnom občianstve čiastočne zosmiešňuje slovenský právny režim, nazdáva sa predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka (KDH). Počas dnešného rokovania výboru zopakoval, že ustanovenie, podľa ktorého Slovensko neuznáva nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, ak ho občan získal v rozpore s medzinárodným právom, obyčajami a zásadami, je čisto deklaratórne a cudzie zákony na území Slovenska tak či tak neplatia. Ustanovenie preto považuje za „mimikry“ a prijatie novely by znamenalo len návrat do stavu pred prijatím úpravy, ktorú presadila vláda Roberta Fica.
Gábor Gál (Most-Híd) sa s takouto argumentáciou nestotožňuje
„Znamená to, že občan, ktorý prijal cudzie občianstvo v rozpore s medzinárodným právom, by sa na Slovensku napríklad nemohol dovolávať ochrany cudzieho štátu,“ vysvetlil. Súčasné znenie, ktoré predpokladá stratu slovenského občianstva pri získaní cudzieho považuje za neprípustné trestanie slovenských občanov pre zákon, ktorý prijal maďarský parlament. „Čo je toto za republiku? Čo je to za štát? Veď to nie je normálne,“ povedal na margo platnej legislatívy.
S názorom Procházku, že ustanovenie o neplatnosti cudzích zákonov je deklaratórne, sa naopak stotožňuje Ondrej Dostál z klubu Most-Híd. Poznamenal, že by mu neprekážal prostý návrat do právneho stavu pred prijatím „antizákona“ vlády Roberta Fica. Podobný názor má aj Jana Dubovcová z klubu SDKÚ-DS. „Predchádzajúce znenie zákona o občianstve problémy neprinášalo, terajšie isté problémy prináša,“ vysvetlila.
Miroslav Číž (Smer-SD) počínanie poslancov SaS, Mosta-Híd a SDKÚ-DS, ktorí novelu predložili, považuje za „divnú formu gándhízmu“, ktorá uráža normálny rozum. „Je principiálne zlý a nezodpovedný,“ dodal. Nepáči sa mu ani, že zmienená novela je poslaneckým návrhom, keďže sa nazdáva, že reguláciu by mala pripraviť vláda a malo by sa k nej uskutočniť riadne pripomienkové konanie. Na dôvažok označil prijatie maďarského zákona o občianstve za „akt nekalej agresie“.
Hrušovský je ochotný zmäkčiť obmedzenia pri dvojakom občianstve
Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský pripustil, aby dvojaké občianstvo nemohli mať iba tí, ktorí majú prístup k tajným a prísne tajným dokumentom. „Viem si predstaviť takúto zmenu,“ povedal dnes počas zasadnutia parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Ak by na takúto možnosť klub KDH pristúpil, otvorila by sa cesta k dohode s Mostom-Híd pri podpore poslaneckej novely zákona o štátnej službe policajtov, ktorú predložili zákonodarcovia z radov KDH.
Gábor Gál z Mosta-Híd tento postoj počul z úst poslancov KDH a potešil sa, že sa pohli ľady. „Dúfam, že je to postoj celého Kresťanskodemokratického hnutia,“ povedal pre agentúru SITA. Hrušovský však pripomenul, že takýto postoj nemusí byť definitívny a bilaterálne rokovania medzi oboma stranami sa neskončili. „Rokovania stále prebiehajú, hľadáme riešenie, ktoré nebude v rozpore s medzinárodným právom a ktoré bude hájiť národnoštátne záujmy SR. Ja som diskutoval voľne, zatiaľ takýto pozmeňujúci návrh nepadol,“ priblížil situáciu Hrušovský.
V predloženom texte novely, ktorý je momentálne v druhom čítaní, viažu poslanci KDH štátnu službu výlučne na občanov SR. Pripomínajú, že výkon štátnej služby policajtov, príslušníkov SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Národného bezpečnostného úradu je viazaný na sľub vernosti Slovenskej republike. Zámer by sa dotýkal aj profesionálnych vojakov, prokurátorov a colníkov. Hrušovský dnes na rokovaní výboru pripomenul, že pri nadobudnutí iného štátneho občianstva, napríklad maďarského, musí osoba sľúbiť vernosť inej krajine, brániť ju, slúžiť jej a dodržiavať jej zákony a ústavnosť. „Neviem si predstaviť, že človek takto vnútorne rozpoltený dvoma sľubmi bude vykonávať svoje povolanie,“ vysvetlil Hrušovský svoj postoj.
Pod novelou sú okrem Hrušovského podpísaní aj predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka a Pavol Abrhan. Za klub Smer-SD vyjadril tomuto návrhu podporu poslanec Ján Richter. Národná rada sa ním bude zaoberať na nadchádzajúcej februárovej schôdzi.
Diskusiu o právnom režime akceptácie dvojakého občianstva vyvolalo prijatie zákona o štátnom občianstve, ktorú v Maďarsku presadil premiér a predseda strany Fidesz Viktor Orbán. V súčasnosti môže o maďarské občianstvo požiadať ktokoľvek, kto má predkov z Maďarska či Uhorska a ovláda maďarčinu. Tieto podmienky sa vzťahujú na väčšinu príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich na Slovensku. Vláda Roberta Fica zareagovala tak, že prijatie cudzieho občianstva podmienila stratou slovenského. Koaliční poslanci Szilárd Somogy (SaS), Gábor Gál a Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) chcú toto znenie upraviť tak, aby Slovensko neuznávalo účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu, pokiaľ bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva týkajúcimi sa občianstva, najmä ak sa tak stane v rozpore s podmienkou, že občianstvo je založené na silnejších väzbách, za ktoré sa považuje obvyklý pobyt, centrum záujmov, jeho rodinné väzby a jeho účasť na verejnom živote. Smer-SD zasa pripravil zmäkčenie vlastnej normy tak, aby si slovenské občianstvo mohli ponechať tí, ktorí mali v cudzej krajine evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov. O oboch textoch bude parlament rokovať na nadchádzajúcej februárovej schôdzi.
