Životopisy doterajších prezidentov Slovenskej republiky – Michala Kováča, Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča aj Andreja Kisku.
Prezidentské voľby 2019 na Slovensku - kandidáti (životopisy)
Michal Kováč
Narodil sa 5. augusta 1930 v Ľubiši, okres Humenné. Po vyštudovaní Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Bratislave bol na tejto škole asistentom, neskôr nastúpil do Oblastného ústavu Štátnej banky československej. V polovici 60-tych rokov prednášal na bankovej škole na Kube a v rokoch 1967 – 1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili na miesto radového bankového úradníka v Štátnej banke československej.
Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval ako vedeckovýskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver a v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa prednášateľskej činnosti. Po revolúcii 1989 začal pôsobiť v politike. Ako kandidát hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a v rokoch 1989-91 bol ministrom financií a miezd SR. Ministrom financií SR bol Michal Kováč aj vo vláde Jána Čarnogurského, a to od apríla do júna 1991.
V máji 1991 sa stal Michal Kováč spoluzakladateľom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a po parlamentných voľbách v roku 1992 bol zvolený za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, keď ČSFR zanikla. Ako kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) ho 15. februára 1993 poslanci NR SR 106 hlasmi v tajnom hlasovaní zvolili za prvého prezidenta Slovenskej republiky. Inaugurácia sa uskutočnila 2. marca 1993 v Bratislave.
Jeho funkčné obdobie sa skončilo 3. marca 1998, prezidentských právomocí sa ujala vláda Vladimíra Mečiara. V roku 1999 Občianske združenie za znovuzvolenie Michala Kováča za prezidenta Slovenskej republiky iniciovalo kandidatúru Michala Kováča na post hlavy štátu, on sa však vzdal kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera. Posledné roky jeho života ho trápili zdravotné problémy. Zomrel na kardiovaskulárne problémy 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov. Štátny pohreb sa konal 13. októbra v Bratislave, vláda na ten deň vyhlásila štátny smútok. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne.
Rudolf Schuster
Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach. Detstvo prežil v Medzeve, vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Košiciach a v rokoch 1954 – 1959 Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave.
Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom ústave v Bratislave, potom bol asistentom v Slovenskej akadémii vied. V roku 1962 sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal vo Východoslovenských železiarňach. Tu pracoval vo viacerých funkciách až do roku 1974.
V roku 1964 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ktorej členom bol až do roku 1990. V roku 1974 nastúpil na Národný výbor mesta Košice, kde pracoval ako podpredseda pre služby a neskôr pre ekonomiku.
V rokoch 1983 – 1986 sa prvý raz stal primátorom mesta Košice. V rokoch 1986 až 1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru. V tejto funkcii ho zastihla aj novembrová revolúcia 1989, 30. novembra toho istého roka bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, kde pôsobil do 30. júna nasledujúceho roku.
Potom sa stal veľvyslancom ČSFR v Kanade, v roku 1992 ho však odvolali. Krátko potom pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Bratislave a v rokoch 1994 až 1999 ho po druhý raz zvolili za primátora Košíc.
V rokoch 1998 – 1999 získal mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 1998 spoluzakladal a stal sa lídrom Strany občianskeho porozumenia, ktorá ho nominovala za kandidáta do prvých priamych prezidentských volieb v roku 1999.
Ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta schválila NR SR 14. januára 1999 a Rudolf Schuster 15. mája 1999 v prvom kole prezidentských volieb vyhral so ziskom 34,58 percenta hlasov oprávnených voličov nad Vladimírom Mečiarom, ktorý získal 27,18 percenta hlasov. V druhom kole 29. mája 1999 sa Rudolf Schuster stal víťazom prvej priamej voľby prezidenta Slovenskej republiky. Získal 57,18 percenta platných hlasov, Vladimír Mečiar získal 42,82 percenta. Inaugurácia Rudolfa Schustera do prezidentského úradu sa uskutočnila v Bratislave 15. júna 1999. V úrade pôsobil päť rokov.
Za prezidenta SR kandidoval aj v nasledujúcich voľbách v roku 2004, kde však neuspel. Je autorom viacerých kníh rozličných žánrov, predovšetkým literatúry faktu. Písal tiež pre rozhlas a televíziu. Venuje sa cestovaniu po svete, zbiera historické fotoaparáty a kamery a iné technické pamiatky.
Ivan Gašparovič
Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (UK) a od roku 1968 pôsobil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1990 sa stal prorektorom UK, od júla 1990 zastával funkciu generálneho prokurátora ČSFR.
Členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) bol od roku 1992, v júni 1992 bol zvolený za poslanca SNR za HZDS a stal sa predsedom Slovenskej národnej rady (SNR), neskôr Národnej rady (NR) SR. Po parlamentných voľbách v roku 1994 znovu vykonával funkciu predsedu NR SR.
V júli 2002 založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. Od roku 2002 bol opäť pedagógom na Právnickej fakulte UK. V prvom kole prezidentských volieb 4. apríla 2004 sa umiestnil za Vladimírom Mečiarom, ktorý získal 650 242 hlasov voličov, teda 32,73 percenta. Ivana Gašparoviča volilo 442 564 voličov, čiže 22,28 percenta. V druhom kole 17. apríla 2004 získal Ivan Gašparovič hlasy 1 079 592 občanov a jeho protikandidát Vladimír Mečiar podporu 722 368 voličov. Gašparovič získal 59,91-percentnú podporu.
Na post prezidenta Slovenskej republiky bol inaugurovaný 15. júna 2004. Ivan Gašparovič sa stal 4. apríla 2009 opäť víťazom prezidentských volieb a ako prvý prezident SR vykonával funkciu ďalších päť rokov na základe podpory 1 234 787 voličov, teda 55,53 % všetkých platných hlasov. Jeho protikandidátke Ivete Radičovej dalo hlas 988 808 občanov. Funkčné obdobie Ivana Gašparoviča sa skončilo 15. júna 2014. Po skončení funkčného obdobia sa stiahol z aktívneho politického života.
Andrej Kiska
Narodil sa 2. februára 1963 v Poprade. Vyštudovaný elektrotechnický inžinier sa po skončení školy pokúšal podnikať, išiel pracovať aj do USA. V rokoch 1996-2005 sa venoval podnikaniu v splátkových spoločnostiach Triangel a Quatro, ktoré založil a viedol spolu s bratom.
V roku 2005 svoje podiely v oboch spoločnostiach predal a v roku 2006 založil charitatívnu organizáciu Dobrý anjel, tá pomáha pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre chorobu dostali do finančnej núdze. Nadácia od roku 2011 funguje aj v Českej republike.
V roku 2012 sa rozhodol Andrej Kiska kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Uviedol, že ako manažér a podnikateľ sa dlhé roky stretával s korupciou, nekompetentnosťou štátnych úradníkov a so zlyhávaním súdov a aj preto sa rozhodol kandidovať na tento post.
V máji 2013 Andrej Kiska ukončil svoje pôsobenie v organizácii Dobrý anjel. O priazeň voličov v prezidentských voľbách sa uchádzal ako nestranícky a nezávislý kandidát. Andrej Kiska 15. marca 2014 v prvom kole prezidentských volieb získal 455 996 hlasov (24 %) a skončil za vtedajším premiérom SR a predsedom strany Smer-SD Robertom Ficom, ktorý získal 531 919 hlasov (28 %).
Obaja postúpili do druhého kola voľby, ktorá sa konala 29. marca 2014 a v ktorej získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov. Inaugurácia Andreja Kisku do úradu prezidenta SR sa uskutočnila 15. júna 2014, jeho päťročné funkčné obdobie sa skončí 15. júna 2019. Vtedy bude zároveň inaugurovaný nový prezident.
