BRATISLAVA 23. novembra (WEBNOVINY) – Po úplnej liberalizácii domáceho poštového trhu, zahŕňajúcej odosielanie zásielok do 50 gramov, ktorú zavedie zákon o poštových službách od začiatku budúceho roku, je možné očakávať zvýšenie záujmu o poskytovanie poštových služieb, keďže štátny monopol Slovenskej pošty, a.s. pre uvedené zásielky sa skončí.
Zmeny môžu podľa Poštového regulačného úradu (PRÚ) priniesť postupné znižovanie cien poštových služieb najmä pre veľkých klientov, ale zvýšenie cien pre menších zákazníkov a obyvateľov. Liberalizácia môže mať vplyv na rozšírenie ponuky a sprístupnenie cien zásielok bez osobitnej priority a pridanej hodnoty predovšetkým v mestách a pre hromadných podávateľov.
„Liberalizácia prinesie väčší tlak na znižovanie cien pre zákazníkov, ktorí hromadne podávajú veľký objem zásielok, napríklad banky, telekomunikační operátori, poisťovne, čo môže mať dopad na zvyšovanie cien pre malých zákazníkov a obyvateľstvo, nakoľko alternatívni operátori nemajú povinnosť poskytovať poštové služby každému,“ informoval predseda Poštového regulačného úradu Ján Fľak. V budúcom roku však predpokladá ešte udržanie cien poštových služieb. Na Slovensku v súčasnosti poskytuje expresné a iné poštové služby 23 zaregistrovaných firiem.
Voľná konkurencia v poštových službách
Poštový zákon umožňuje voľnú konkurenciu v poštových službách, keďže skončia obmedzenia nielen pre ich poskytovateľov, ale aj užívateľov. Zákazníci si budú môcť vybrať poskytovateľa služieb bez ohľadu na hmotnostné limity a typ zásielky. Cieľom zákona je, aby v liberalizovanom prostredí mali všetky poštové podniky rovnaké podmienky. „Nová legislatíva zavádza najmä zmeny v oblasti oprávnení poskytovateľov, kde doterajšia voľná živnosť na poskytovanie poštových služieb je nahradená systémom registrácie, zmeny v úprave práv a povinností poštových operátorov,“ uviedol ďalej Fľak. Zjednocuje sa doterajšia právna úprava, ktorá bola aplikovaná len vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, teda Slovenskej pošte.
Kompenzačný fond
Zásadnou zmenou je zavedenie kompenzačného fondu, z ktorého majú byť hradené náklady na univerzálnu službu. Spôsob jej financovania pritom kritizujú alternatívni operátori, lebo sa ich priamo dotýka. „Na viaceré aspekty tohto systému upozorňoval aj úrad pri príprave samotnej legislatívy, najmä čo sa týka úzkej súvislosti fungovania kompenzačného fondu a vymedzenia zameniteľných služieb a ich poskytovania,“ dodal Fľak. Štátny záujem poskytovania univerzálnej služby pre verejnosť podľa neho rieši zákon kompenzáciou neprimeraného finančného bremena práve cez kompenzačný fond. Prispievať do neho by mali poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby z rozsahu univerzálnej služby.
Kompenzácia univerzálnej služby je podľa zákona kombináciou kompenzačného fondu a príspevku, respektíve doplatku zo štátneho rozpočtu. „Kompenzačný fond v podstate predstavuje zriadenie osobitného účtu, na ktorom sú sústredené finančné prostriedky z príspevkov tých poskytovateľov, ktorí budú poskytovať zameniteľné služby, čiže služby z rozsahu univerzálnej služby,“ vysvetlil Fľak. Podľa neho však existujú aj ďalšie možnosti, s ktorými počítajú predpisy Európskej únie, ako sú mechanizmus kompenzácie len v verejných finančných prostriedkov alebo zabezpečenie poskytovania univerzálnej služby klasickým obstarávaním. Skúsenosti z iných krajín, ktoré už pristúpili k liberalizácii, pritom sú aj negatívne. „Tento spôsob financovania si zvolili napríklad aj v Českej republike, kde sa zavádza liberalizácia poštových služieb v roku 2013,“ uzavrel Fľak.
