BRATISLAVA 26. februára (WebNoviny.sk) – Mlieko a mliečne výrobky patria k potravinám, ktoré by na stoly mali prichádzať čo najčerstvejšie. Práve to dokážu zabezpečiť slovenskí mliekari, pôsobiaci vo všetkých regiónoch Slovenska a dostať tak čerstvé produkty do gastrosektora, vrátane stravovania na úradoch a školách.
Spolupracujú s regionálnymi dodávateľmi
Konštatoval to Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) v tlačovej správe. Hoci mnohí už s regionálnymi odberateľmi spolupracujú, priestor na zvýšenie dodávok do sektora verejného stravovania je stále veľký a podiel slovenských mliečnych produktov je potrebné vo verejnom stravovaní zvýšiť, dodal zväz.
„Hoci nevieme, aký podiel presne dosahujú slovenské produkty vo verejnom stravovaní, tento podiel musíme považovať stále za nedostatočný. Navyše, percento spotrebiteľov, ktorí sa o pôvod mlieka a mliečnych výrobkoch v pokrmoch v reštauráciách či školských jedálňach zaujímajú, je stále nízky,“ uviedol prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.
Potraviny pochybného pôvodu
Presný prieskum o množstve slovenských a zahraničných výrobkov v sektore verejného stravovania zatiaľ neexistuje. Podľa samotných mliekarov je to priestor, na ktorý by sa mala viac sústrediť pozornosť štátu.
Práve reštaurácie, jedálne či stravovacie zariadenia sú totiž odbytovým kanálom, cez ktorý prúdi k spotrebiteľom veľké množstvo potravín dovážaných zo zahraničia často pochybného pôvodu (napr. nekvalitné mäso z Poľska vo februári 2019).
Problematická ropa z Ruska neprúdi. Koľko dní vydržia Slovensku núdzové zásoby?
„Výrobky priamo z regiónu sú aj pre sektor verejného stravovania garanciou slovenskej produkcie dodávané vždy čerstvé, navyše to prispieva aj k podpore lokálneho obchodu,“ povedal obchodný riaditeľ mliekarne Tami Ján Husák.
Program školského mlieka
Jediným systémovým nástrojom, ktorý v rámci mliečneho sektora v oblasti verejného stravovania funguje, je podľa SMZ program školského mlieka. Do slovenských škôl sa tak dostávajú mliečne produkty priamo z regiónu.
„Je to užitočný nástroj, ktorý by si určite zaslúžil vyššiu podporu z národných zdrojov. Pre porovnanie – celková podpora školského mlieka v susednom Česku je štyrikrát vyššia ako na Slovensku. Ak by sme to prepočítali na počet obyvateľov, potom je raz tak vysoká, ako u nás,“ upozornil Stanislav Voskár.
Väčšia podpora domácich výrobcov ochráni Slovákov pred potravinovými škandálmi
Mliekari by ale privítali viac systémových opatrení, ktoré by slovenské mliečne produkty dostali do sektora verejného stravovania. Za pozitívny krok považujú zriadenie Národného potravinového katalógu, ktorý však zatiaľ celkom nenaplnil očakávania v realizácii dodávok.
K nákupu ich nemožno nútiť
„Väčšina mliekarní je v Národnom potravinovom katalógu zaregistrovaná aj so svojím sortimentom. Problém je však so stále nízkou znalosťou o tomto nástroji na strane obstarávateľov a taktiež s logistikou a riešením distribúcie. Nateraz čakáme na ustanovenie zodpovedného riadiaceho pracovníka na ministerstve pôdohospodárstva, s ktorým by sme riešili nedostatky. Z nášho pohľadu je nutné, aby boli intenzívnejšie školení potenciálni obstarávatelia, teda napríklad mestá a obce, vyššie územné celky, zriaďovatelia štátnej správy. Tí však navyše musia slovenské produkty cez katalóg aj chcieť,“ dodal Stanislav Voskár.
Keďže na voľnom európskom trhu nie je možné školy či verejné inštitúcie prinútiť k objednávaniu cez katalóg, ani k nákupu vyslovene slovenských produktov, štát by mal podľa mliekarov hľadať iné nástroje na to, aby túto oblasť verejného stravovania viac motivoval k vyhľadávaniu slovenských produktov. SMZ sa aj preto rozhodol odštartovať diskusie na úrovni Združenia miest a obcí Slovenska, VÚC a štátn
