Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) priniesol odbornú diskusiu, ktorá ukázala, že pľúca a srdce nikdy nepracujú samostatne.
Panel Vizionári spojil pneumologičku MUDr. Katarínu Dostálovú, prezidenta Slovenskej kardiologickej spoločnosti MUDr. Milana Luknára, viceprezidenta Spoločnosti všeobecných lekárov doc. MUDr. Marka Kučeru, PhD. a analytičku Ministerstva zdravotníctvaPhDr. Luciu Povalovú, MPH.
Spoločne priblížili realitu, ktorá sa dotýka státisícov pacientov – mnohí dýchavičnosť ignorujú, no tá môže byť prvým varovaním vážnych kardiovaskulárnych či pľúcnych ochorení. Diskusia ukázala, že práve prepojenosť týchto dvoch orgánov je dôvodom, prečo pacienti často blúdia medzi špecialistami, kým sa dostanú k správnej diagnóze. Podľa odborníkov je pritom včasné zachytenie príznakov rozhodujúce.
Dýchavica nie je diagnóza. Je to varovanie
Jednou z hlavných tém bola dýchavica – najčastejší spoločný príznak CHOCHP, astmy aj srdcového zlyhávania.
Pneumologička MUDr. Katarína Dostálová upozornila, že pacienti často nedokážu rozlíšiť, či ide o problém s pľúcami alebo so srdcom: „Dýchavica znamená subjektívny pocit nedostatku vzduchu. Keď nám to pacient povie, nemusíme presne v tej chvíli vedieť, čo je jej skutočnou príčinou. Preto ho musíme vyšetriť.“
Podľa kardiológa MUDr. Milana Luknára sú jemné rozdiely medzi pľúcnou a srdcovou dýchavicou, no laik ich nerozozná: „Typický príznak, ktorý odlišuje kardiálnu dýchavicu, je, že pacient sa v noci budí s pocitom dusenia a musí sa posadiť alebo otvoriť okno.“
Pneumologická dýchavica býva skôr sprevádzaná pískaním, kašľom a ťažkým výdychom, zatiaľ čo kardiologické problémy vyvolávajú opuchy nôh, tlak na hrudníku, nočné dusenie a ťažký nádych.
Prvý v línii: všeobecný lekár
Ako sa zhodli panelisti, pacient často nevie, kam má ísť. Kľúčovú rolu preto zohráva všeobecný lekár, ktorý má ako prvý odhaliť, či pacient potrebuje pneumológa alebo kardiológa.
Docent Marek Kučera zdôraznil, že dnešné ambulancie majú už „mini urgent“ charakter: „Všeobecný lekár musí pacienta vyšetriť od hlavy po päty. Máme možnosť vykonať EKG, pulznú oxymetriu, laboratórne testy a podobne. Všeobecné ambulancie disponujú tiež takzvanými POCT analyzátormi. Ide o veľmi rýchlu diagnostiku, kde do 15 minút vieme odobrať pacientovi markery, ktoré nás môžu nasmerovať tým správnym smerom.“
Práve správne prvotné vyhodnotenie skracuje cestu k liečbe – tému, pri ktorej sa všetci odborníci zhodli, že na Slovensku stále nie je ideálna.
Spoločné riziká: fajčenie, obezita, vek. A nová hrozba – vaping
Podľa Dostálovej je fajčenie najväčší spúšťač CHOCHP, no moderným problémom je aj vaping: „Každá nová príchuť e-cigarety sa uvádza na trh bez testovania. Každý užívateľ ide do extrémneho experimentu so svojimi pľúcami.“ Riziko nie je malicherné. Lekárka pripomenula aj prípad z roku 2019, keď v USA zomreli mladí ľudia na akútne poškodenie pľúc spôsobené aditívami v e-cigaretách.
Kardiológ Luknár doplnil: „Všetky látky, ktoré si dávame do tela navyše, sú potenciálne škodlivé. Fajčenie či vaping sú krátkodobý ekonomický zisk, ale dlhodobá zdravotná katastrofa.“
Kde máme najväčšie problémy? Nedostatok špecialistov
Situácia v kardiologických aj pneumologických ambulanciách je podľa analytičky Ministerstva zdravotníctva SR PhDr. Lucie Povalovej ešte vážnejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Ako vysvetlila počas diskusie, dostupnosť špecializovanej starostlivosti je na Slovensku nerovnomerná a výrazne zaostáva najmä v niektorých regiónoch. „Na Slovensku máme 166 pneumologických ambulancií a 278 kardiologických ambulancií… no zastúpenie nie je rovnomerné,“ pripomenula Povalová
Najkritickejšia je situácia v okresoch, kde chýbajú oba typy špecialistov. „Máme 12 okresov, kde nie je ani jedna pneumologická ambulancia. A čo je vážnejšie – až šesť z nich je v Banskobystrickom kraji,“ uviedla. Problém sa netýka len pneumológie. „Ak sa pozrieme na kardiologické ambulancie, aj tu máme šesť okresov, kde nemáme ani jednu. Tri z nich – Poltár, Krupina a Banská Štiavnica – sú opäť v Banskobystrickom kraji. V týchto okresoch nie je ani pneumologická ambulancia,“ doplnila Povalová
Pre obyvateľov týchto regiónov to znamená nutnosť dochádzať za špecialistami do iných okresov, pričom kapacity okolitých ambulancií sú už dnes preťažené. Podľa Povalovej by na stabilizáciu situácie bolo potrebné vytvoriť približne 30 nových pneumologických ambulancií naprieč Slovenskom.
Situáciu má zlepšiť nový katalóg zdravotných výkonov, ktorý by mal zvýšiť financovanie ambulancií. Bez toho nebude podľa panelistov možné prilákať mladých lekárov do regiónov. Dostálová otvorene pomenovala problém: „Potrebujeme, aby bolo konečne pochopené, že mentálna práca lekára má hodnotu a bola lepšie finančne ohodnotená“
Dá sa CHOCHP alebo srdcové zlyhávanie vyliečiť?
Krátka odpoveď je jednoduchá: nie. Tá dlhšia však prináša oveľa viac nádeje – ak sa choroby zachytia včas, dá sa zastaviť ich progres a pacient môže žiť plnohodnotný život.
Pri CHOCHP to potvrdzuje aj pneumologička MUDr. Katarína Dostálová. „Vyliečiť ho nevieme, ale vieme pacientovi skvalitniť život. Ak prestane fajčiť a dodržiava liečbu, progresia sa môže zastaviť,“ vysvetlila počas diskusie. CHOCHP patrí medzi ochorenia, pri ktorých je správne nastavená inhalačná liečba a zmena životného štýlu doslova rozhodujúcim faktorom – dokáže znížiť počet exacerbácií, hospitalizácií a najmä zlepšiť každodenné fungovanie pacienta.
Podobne je to aj pri srdcovom zlyhávaní. Podľa MUDr. Milana Luknára „nie je vyliečiteľné, ale máme lieky a postupy, ktoré predlžujú život a výrazne zlepšujú jeho kvalitu.“ Moderná liečba dokáže stabilizovať stav pacientov, zmierniť ich symptómy a spomaliť zhoršovanie ochorenia.
V oboch prípadoch platí rovnaké pravidlo: čím skôr pacient vyhľadá lekára, tým lepší priebeh môže čakať. CHOCHP aj srdcové zlyhávanie tak síce nevieme odstrániť, no vieme ich udržať pod kontrolou – a to je pri chronických ochoreniach často rozhodujúce. Kľúčom je preto prevencia: nefajčiť, hýbať sa, mať zdravú váhu, chodiť na preventívne prehliadky a vnímať varovné signály.
Pohyb je liek – aj pre pacientov, ktorí dýchajú ťažko
Obaja lekári vyzdvihli význam fyzickej aktivity:
- pravidelná chôdza 30 minút denne
- dychové cvičenia
- posilňovanie svalstva
- rehabilitácia
Vizionári opäť upozornili na tému, ktorá sa týka celej spoločnosti
Diskusia ukázala, že problém CHOCHP, srdcového zlyhávania či dýchavice nie je len medicínou, ale aj odrazom starnúcej populácie, životného štýlu a dostupnosti lekárov.
