BRATISLAVA 1. apríla (WEBNOVINY) – Antikoncepcia nebude bezplatná pre viacdetné matky.
Parlament v utorok zamietol novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, v ktorej opoziční poslanci Lucia Nicholsonová (SaS), Eva Horváthová (OĽaNO) a Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) presadzovali, aby zavedenie vnútromaternicového telieska ako jednej z foriem antikoncepcie bolo pre ženy s minimálne štyrmi deťmi bezplatné.
Poslanci pripomínajú i medzinárodné záväzky Slovenska
Podľa návrhu sa táto antikoncepcia mala plne hradiť z verejného zdravotného poistenia. „Cena vnútromaternicového telieska sa totiž pohybuje okolo 200 eur, preto môže byť pre rodiča, ktorý vyživuje štyri deti, príliš vysoká,“ odôvodňovali svoj návrh.
Poslanci pripomínajú i medzinárodné záväzky Slovenska. Odvolávajú sa Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, podľa ktorého by mali štáty ženám a mužom zabezpečiť rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí.
Pripomínajú i rezolúciu Európskeho parlamentu (EP), ktorá konštatuje, že v strednej a východnej Európe okrem iného aj pre vysoké náklady na antikoncepciu zostáva interrupcia stále základným prostriedkom na reguláciu pôrodov. Na členské krajiny preto EP nalieha, aby sa usilovali o poskytnutie bezplatných alebo lacnejších antikoncepčných prostriedkov sociálne slabším skupinám.
Predkladatelia tvrdia, že návrh by neovplyvnil pôrodnosť
Predkladatelia tvrdia, že ich návrh nebude mať vplyv na kontinuálne sa znižujúci trend pôrodnosti, keďže táto bezplatná antikoncepcia bude prístupná len pre matky, ktoré majú minimálne štyri deti. Pripomínajú, že v súčasnosti je priemerná pôrodnosť na Slovensku 1,4 dieťaťa na ženu. Návrh však bude mať negatívny dopad na štátnu kasu. Poslanci konkrétnu sumu neuviedli, keďže sa nedá odhadnúť, koľko viacdetných žien sa pre vnútromaternicové teliesko rozhodne.
Nicholsonová sa už pred časom snažila v parlamente presadiť bezplatné sterilizácie pre osoby s viac ako štyrmi deťmi alebo staršie ako 35 rokov s minimálne tromi deťmi. Návrh predkladala už dvakrát, v parlamente však opätovne nenašiel dostatočnú podporu. „Plodnosť nie je chorobou, preto nemôže byť antikoncepcia hradená z verejného zdravotného poistenia,“ vyzýval poslanec za OĽaNO Štefan Kuffa na odmietnutie novely.
Dvojjazyčné tabule na vlakových zastávkach Smer-SD zamietol
Na vlakových staniciach nebudú dvojjazyčné tabule. Parlament v utorok zamietol novelu zákona o dráhach, v ktorej opozičný Most-Híd navrhoval umiestnenie dvojjazyčných tabúľ na vlakové zastávky v obciach, kde žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny.
Poslanec Mosta-Híd Árpád Érsek pred časom konštatoval, že ministerstvo dopravy návrh v princípe neodmieta. Poslanci Mosta-Híd ho chceli upraviť do konečnej podoby, ktorá by čo najviac vyhovovala rezortu dopravy ako aj občanom v regiónoch.
Érsek pripomenul, že finančné nároky na zmenu sú z pohľadu štátu zanedbateľné, výroba tabúľ pre 144 obcí podľa Mosta-Híd vyjde približne na 17 tisíc eur. Poslanec rovnako upozornil, že ide iba o osadenie ďalšej tabule v jazyku menšiny na železničných zastávkach, žiadne ďalšie zmeny sa neplánujú, nebude sa napríklad meniť cestovný poriadok. Voči občanom menšín podľa Érseka ide o prejav dobrej vôle, dvojjazyčné názvy staníc väčšinovému národu neškodia a menšina sa cíti komfortnejšie.
„Je to vykonávací predpis zákona. Ide nám len o to, aby sme dokázali, že sme to mysleli vážne, keď sme prijali za vlády Ivety Radičovej zákon o používaní menšinových jazykov. To nikomu neuberie a ani nepridá. Je to prejav vôle,“ povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Novela strany Most-Híd vychádza zo zákona o používaní menšinových jazykov, ktorý dvojjazyčné tabule na železnici dovoľuje. „Zo začiatku aj premiér Robert Fico vyhlasoval, že bude zachované status quo. Železnice sa však vyjadrili, že bez zmeny zákona tabule nevedia vyvesiť. Predkladáme teda do NR SR zákon, ktorý bude vykonávacím zákonom k zákonu o používaní menšinových jazykov,“ konštatoval Bugár.
Parlament schválil novelu zákona o pozemkových úpravách
Parlament schválil novelu zákona o pozemkových úpravách. Medzi najzásadnejšie zmeny patria jednoduché pozemkové úpravy, ktoré majú uľahčiť usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom. Okresný úrad môže povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. Ide o tri základné situácie, keď je potrebné usporiadať pozemky na menšom území, ako je príslušné katastrálne územie.
V prvom rade je to úprava zákonných postupov pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov. „Keďže je predpoklad, že po vykonaní pozemkových úprav sa pozemkové vlastníctvo bude naďalej meniť,“ píše sa v dôvodovej správe. Vlastníci sa môžu rozhodnúť o novom usporiadaní pozemkov, napríklad skúpením pozemkov v jednej ucelenej časti územia jedným vlastníkom alebo viacerými vlastníkmi.
Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Ide najmä o riešenie scelenia pozemkov a vytvorenie ideálnych tvarov pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu, využitie pre rekreačné účely, či vytvorenie záhradkárskych osád.
Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho usporiadania pozemkov po výstavbe obmedzí obhospodarovanie dotknutých pozemkov. Výstavbou líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné plochy, ale aj priemyselné parky sa pôvodné pozemky rozdelia. Investor bude mať po novom povinnosť odstrániť tento negatívny jav.
Podľa novely zákona pri vzniku rozdielnej hodnoty pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav si môžu vlastníci určiť rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov až do výšky 25 % v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov. Pri celkovej výmere do 200 metrov štvorcových sa toto kritérium nemusí dodržať s písomným súhlasom vlastníka. Novela zákona nadobúda účinnosť 1. mája.
KDH stiahlo návrh zákona o ochrane subdodávateľov
Národná rada SR nehlasovala o tom, či návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý predložili poslanci za KDH Ján Hudacký a Ján Figeľ po tretíkrát, prerokuje v druhom čítaní. Hudacký pred hlasovaním bez zdôvodnenia oznámil, že so spolupredkladateľom sťahuje návrh zákona z rokovania a pravdepodobne ho opäť predložia na ďalšiu schôdzu.
Poslanec Ján Podmanický (Smer) v rozprave k návrhu zákona o ochrane subdodávateľov oznámil, že bude hlasovať za to, aby sa návrh KDH dostal do druhého čítania a vyzval k tomu aj svojich kolegov. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. júla. KDH predtým neuspelo s dvoma návrhmi tohto zákona v auguste 2012 a máji 2013, keď ich poslanci za Smer nepodporili.
Kaník stiahol ústavný zákon o ochrane starobných penzií
Poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) stiahol z rokovania schôdze návrh ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov. Urobil tak po ukončení rozpravy ako jeden z predkladateľov legislatívneho návrhu, ktorý do parlamentu predložili poslanci za SDKÚ-DS, KDH, SaS a OĽaNO. Podľa Kaníka sa tak vytvorí priestor na to, aby takýto návrh ústavného zákona predložil do parlamentu sociálny výbor.
V rozprave poslanec Kaník uviedol, že ak parlament schváli opozičný návrh ústavného zákona, žiadna budúca vláda už nebude môcť podľahnúť pokušeniu siahnuť na peniaze v druhom dôchodkovom pilieri. Podľa predloženého návrhu by sa mala príspevková sadzba do druhého piliera od roku 2017 do roku 2024 postupne zvyšovať zo súčasných 4 % hrubej mzdy na najmenej 6 % hrubej mzdy.
Poslanec Kaník upozornil na to, že takéto ustanovenie už v súčasnosti obsahuje zákon o starobnom dôchodkovom sporení. „Ústavný zákon zabezpečí, že sa nikdy nevráti na stôl snaha znížiť túto sadzbu,“ povedal poslanec za SDKÚ-DS.
Návrh ústavného zákona podľa Kaníka obsahuje len tie body, na ktorých bola zhoda. Upozornil na to, že o návrhu ústavného zákona politické strany debatujú už takmer dva roky. „Je to dobrý návrh z hľadiska toho, čo je možné,“ povedal Kaník o prerokovávanom legislatívnom návrhu. Jedinou stranou, ktorá nepodporila návrh ústavného zákona, je strana Most-Híd. Tá totiž požaduje zvýšenie príspevkovej sadzby do druhého piliera späť na pôvodných 9 % z hrubej mzdy. Podľa Kaníka je však takáto požiadavka v súčasnosti nesplniteľná, keďže strana Smer-SD takúto úvahu zásadne odmieta.
Krátko po 19:00 predsedajúca schôdze Jana Laššáková (Smer-SD) ukončila 9. rokovací deň 33. schôdze Národnej rady SR. V stredu od 09:00 začnú poslanci rokovať o návrhu opozičných poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na novelizáciu zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
