Parlament posunul bankovú daň do druhého čítania

BRATISLAVA 19. októbra (BRATISLAVA) – Poslanci v stredu posunuli do druhého čítania návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Dotknuté výbory vďaka schváleniu návrhu na skrátené legislatívne konanie prerokujú návrh zákona o odvode ihneď. Tzv. banková daň by mala byť zavedená od začiatku budúceho roka. Pôvodný návrh hovoril o tom, že sadzba odvodu by mala byť vo výške 0,2 % z vybraných bankových pasív. No rezort financií napokon spresnil, že výška odvodu by mala byť 0,4 %, čo by malo do rozpočtu priniesť dodatočných 40 mil. eur a celkový výnos s tejto dane by mal predstavovať zhruba 80 mil. eur.

Smer požaduje vyššiu sadzbu

Exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD) v utorok v rámci rozpravy k návrhu ocenil, že k takémuto kroku sa odhodlala aj pravicová koalícia. Zároveň však uviedol, že by ho potešila vyššia miera zaťaženia bánk. Strana Smer pritom ešte v septembri navrhla sadzbu na úrovni 0,7 %, pričom dodatočný výnos z odvodu vyčíslila na 189 mil. eur. Vtedy ministerstvo financií, keď ešte presadzovalo sadzbu 0,2 %, uviedlo, že návrh Smeru nepodporuje, pričom táto výška sadzby by podľa nich možno krátkodobo priniesla viac peňazí do štátneho rozpočtu, ale zároveň by to narušilo konkurenčné a podnikateľské prostredie.

Bankári sú proti

Slovenská banková asociácia je presvedčená, že sadzba bankového odvodu na úrovni 0,4 % ohrozí nielen stabilitu bankového sektora, ale môže priniesť klientom aj drahšie produkty a služby. Ministerstvo sa domnieva, že výška odvodu je primeraná. Keby to bola napríklad sadzba vo výške, akú navrhuje strana Smer, podľa rezortu financií by to znamenalo presun prostriedkov klientov do zahraničia a ohrozilo by to ziskovosť bankového sektora a náklady by sa preniesli na zákazníkov vo forme drahších produktov. Avšak toto podľa bánk hrozí aj pri zdanlivo nízkej sadzbe 0,4 %.

Sadzba dane v zahraničí

Sadzba je podľa bánk niekoľkonásobne vyššia než v zahraničí a ak by prešla sadzba navrhovaná stranou Smer vo výške 0,7 %, tak tá by bola najvyššou v celej Európe. Špeciálny bankový odvod na Slovensku môže byť pri spomaľovaní ekonomického rastu podľa analytikov kontraproduktívny. Niektoré banky nebudú schopné tvoriť dostatok zisku a tým pádom aj kapitálu, ktorý bude potrebný najmä v prípade očakávanej zhoršenej ekonomickej situácie. Banková asociácia preto navrhuje, aby výšku sadzby určovala Národná banka Slovenska po dohode s rezortom financií s prihliadnutím na očakávanú finančnú situáciu.