Pár rokov ešte upratovanie potrvá, ale dno sme už dosiahli, tvrdí šéf fanklubu Manchestru United Marek Cocher (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Manchester United
Hráči Manchestru United po zápase Európskej ligy proti Fenerbahce vo štvrtok 24. októbra 2024. Foto: SITA/AP
Tento článok pre vás načítala AI.

Trápenie jedného z najslávnejších futbalových klubov na svete nemá konca. Anglický Manchester United ani v sezóne 2024/2025 nenapĺňa očakávania. Po deviatich dueloch figuruje až na 14. mieste v tabuľke, vyhral iba tri súboje a až štyrikrát prehral.

Tá najčerstvejšia prehra (v nedeľu 27. októbra na ihrisku West Hamu 1:2, pozn.) zlomila definitívne väz manažérovi Erikovi ten Hagovi. Holanďan sa zaradil do pelotónu stratégov, ktorí nedokázali oprášiť zašlú výsledkovú slávu spojenú s érou Sira Alexa Fergusona.

Klub už hľadá nového kormidelníka. O tom, kto by sa ním mohol stať, čo všetko stojí za krízou na Old Trafford, aké scenáre môžu „červených diablov“ postretnúť, sme sa rozprávali s Marekom Cocherom, jedným z fanúšikovských lídrov Manchestru United na Slovensku i v Česku.

Ako zakladateľ fanklubu devilpage.sk pravdepodobne poznáš aktuálne pocity typického fanúšika Manchestru United. Ako by si ich opísal? Aké náročné je byť fandom „červených diablov“?

To sklamanie a frustrácia v československom fanúšikovskom tábore sú obrovské. Bola tu lepšia sezóna pod José Mourinhom, taktiež pozitívny ročník pod taktovkou Erika ten Haga. To u fanúšikov vyvolalo určité nádeje, ale nakoniec sa tím opäť dostal na nesprávnu cestu, čo malo za následok koniec manažéra.

Samozrejme, ja sledujem United od roku 1998, takže prežil som si aj to úspešné obdobie. Za tie roky od vzniku nášho projektu, t.j. od roku 2010, som si už dokázal vybudovať nadhľad a silný štít. Beriem to športovo a s nadhľadom, ani Chicago Bulls v NBA, či Ferrari v F1 nedominujú večne, to isté platí aj vo futbale.

Každý klub zažíva úspešnú, aj neúspešnú éru, ale určite nikto z fanúšikov Red Devils neočakával, že ten úpadok po odchode božského Sira Alexa Fergusona bude taký obrovský. Posledné roky je naozaj náročné byť fanúšikom United, aj z toho dôvodu som v rámci našich podcastov vymyslel prezývku s tým spojenú – „červení trpitelia“.

Začiatkom týždňa obletela svet informácia, že pri kormidle skončil manažér Erik ten Hag. Ako vnímaš jeho odchod?

Patril som medzi fanúšikov, ktorí si želali príchod Erika ten Haga. Jeho výsledky, predvedená hra a práca s mládežou v Ajaxe Amsterdam hovorili za všetko. Nehovoriac o úspešnej sezóne 2018/2019, kedy vo vyraďovacích súbojoch Ligy majstrov vyradili Real Madrid, Juventus a po prvýkrát od roku 1997 sa dostali až do semifinále, kde stroskotali na Tottenhame Hotspur gólom v záverečných minútach zápasu.

Ajax vyprodukoval mnoho zaujímavých hráčov, ktorí následne „vyleteli“ do sveta. Matthijs de Ligt, Frenkie de Jong, Hakim Ziyech, Donny van de Beek či David Neres boli na radare popredných klubov, aj keď nie všetci následne uspeli.

Prvá sezóna bola veľmi potešujúca. Erik získal Anglický ligový pohár, vrátil klub do Ligy majstrov a fanúšikovia boli spokojní, aj keď nie všetci súhlasili s odchodom Cristiana Ronalda. Druhá sezóna priniesla desiatky zranených hráčov a hernú krízu, ktorá začala odkrývať nedostatky v každom smere. Až keď sa nedarí, sa často naplno ukážu a prejavia charaktery hráčov v kabíne, vrátane schopností manažéra.

To platilo aj u Erika, ktorému ten obrovský tlak a očakávania postupne začali prerastať cez hlavu. Už to nebol ten manažér z úvodnej sezóny, ktorý mal jasnú víziu a cestu, ako dosiahnuť svoje ciele. Po uplynulom prestupovom okne a ďalších investíciách sa herný prejav ani výsledky nezlepšili, takže klub asi musel prirodzene reagovať na aktuálny nepriaznivý vývoj.

Mnohí sa čudovali, že Holanďan neskončil na Old Trafford už po neuspokojivom 8. mieste v sezóne 2023/2024. V lete sa to zaobalilo triumfom v FA Cupe a faktom, že tímu dlhodobo chýbali viacerí nosní hráči a ten Hag napokon podpísal novú zmluvu. Veril si, že to dokáže nakopnúť a nasmerovať správnym smerom?

Popravde od začiatku tohto roka som postupne začínal byť stále viac a viac skeptický. Káder síce decimovali početné zranenia, ale ten Hag nedokázal vymyslieť plán B. Mnohí fanúšikovia poukazovali aj na jeho nie veľmi efektívnu prácu s hráčmi širšieho kádra. Mnohokrát prehliadal mladíkov na čele s Amadom Diallom, pričom v zostave pretláčal tragického Antonyho a strateného Rashforda.

Samozrejme, tých otáznikov a nejasných rozhodnutí neustále pribúdalo, a ten Hag prekonával jeden negatívny rekord za druhým. Podpis novej zmluvy bol však ovplyvnený príchodom nového športového oddelenia na čele s novým výkonným riaditeľom Omarom Berradom a športovým riaditeľom Danom Ashworthom.

Nové vedenie chcelo upraviť kompetencie Erika ten Haga, ktorý si na druhej strane nárokoval na ďalší rok vo svojej zmluve navyše. Ineos naozaj chcel, aby ten Hag pracoval v lepšom prostredí, pod novými direktormi, ale predvedenú hru ani výsledky už nedokázal zvrátiť vo svoj prospech. Moje obavy z úvodu tohto roka sa tak naplnili. Práve neúspešný štart tejto sezóny ma presvedčil o tom, že Erik to už nedokáže napraviť.

V lete to bolo už 11 rokov, odkedy Manchester United získal doteraz posledný titul. Zároveň 11 rokov od odchodu ikonického manažéra Sira Alexa Fergusona. Ten Hag sa stal už jeho šiestym neúspešným nástupcom. Komu zo sexteta Moyes, Van Gaal, Mourinho, Solskjaer, Rangnick si veril najviac?

Erika ten Haga som si pravdepodobne želal zo všetkých manažérov najviac. No najviac som dôveroval Josému Mourinhovi. Síce som nikdy nebol fanúšikom jeho futbalu, ani som si ho nedokázal ako niekdajšieho trénera „The Blues“ predstaviť na lavičke United, stále u mňa osobne platí, že ho od odchodu Sira Alexa považujem za najlepšieho manažéra v United.

Mourinho získal vo svojej debutovej sezóne ako prvý manažér v histórii klubu dve trofeje. V druhej sezóne skončil na 2. mieste v Premier League, čo označil za jeden z jeho najväčších úspechov. Až čas ukázal, čo tým myslel, na aké okolnosti v klube narážal. Postupne sa na povrch vyplavilo mnoho zákulisných správ, ako to pod bývalým výkonným riaditeľom (ne)fungovalo, pretože klub pozeral v prvom rade na biznis model, až potom na futbal.

Koniec koncov, klub sa pri kauze Mourinha s Paulom Pogbom postavil na stranu hráča, aby José odišiel. Dnes už všetci vieme, že prvý na odchode mal byť Pogba, nie Mourinho, ale v tejto chvíli je to už minulosť.

Čo sa za viac ako dekádu na Old Trafford stalo? Prečo nie sú „Red Devils“ schopní dlhodobo bojovať o méty, na ktoré boli fanúšikovia zvyknutí

Dlho som hľadal nejaké odpovede na tieto otázky, ale pochopil som to práve až odchodom Mourinha. Ten toho veľa nepriamo naznačil, ale nikdy nešiel proti klubu. Naopak ho rešpektoval a viacero vecí si nechal pre seba.

Vďačím tomu aj početným návštevám Manchestru, kde sa už cítim ako doma. Spoznal som tam mnoho domácich, oveľa starších fanúšikov, ktorí si s klubom prežili svoje. Veľa som si od nich zobral, vo veľa veciach mi posunuli iný pohľad a obohatili ma. Aj médiá nie vždy všetko napíšu, resp. kĺžu skôr po senzáciách a titulkoch, keďže značka Manchestru United zaručene predáva.

Klub zlyhával pre nekompetentnosť ľudí na najvyšších postoch. Odchodom Fergusona neodišiel len manažér, jeho trénersky personál, ale aj jeho pravá ruka David Gill či skauting. Začali úplne odznova, ale pre Davida Moyesa to bolo obrovské sústo. Následne však klub robil mizerné investície, prepaľoval hráčske kontrakty tučnými peniazmi, mnoho hráčov si prišlo užiť slávu a lukratívny kontrakt, no klubu neodovzdávali všetko.

Čísla sledovanosti a predajnosti merchu však konkurovali úspešným veľkoklubom ako Real Madrid či Bayern Mníchov, takže Glazerovci boli spokojní. Aj keď sa United vzďaľovali najväčší konkurenti v podobe Liverpoolu a Manchestru City. Tieto kluby rozbehli v prvom rade futbalové projekty, nehľadeli len na predaj dresov a komerčnú stránku klubu ako „bankári a finančníci“ na najvyšších postoch na Old Trafford, ktorí o tom, ako majú viesť najväčší anglický futbalový klub nemali ani poňatia.

Hovorím tomu negatívne dedičstvo rodiny Glazerovcov. Roky plynuli, klub nemal žiadnu filozofiu ani víziu, pričom postupne upadal, upadal a upadal. To si všetko vybralo svoju daň, ale verím, že už vidíme svetielko na konci tunela, aj keď momentálne to tak určite nevyzerá. No narážam v tomto smere na skúsených ľudí vo vedení, akými sú Omar Berrada a Dan Ashworth. Prišli z klubov ako Manchester City, resp. Newcastle United, kde odviedli fantastickú prácu. Po takom neporiadku, ale potrebujú čas. A pár rokov to ešte bez debaty zaberie.

Veľkou nádejou na zmenu bol príchod minoritného majiteľa Sira Jima Ratcliffea a jeho spoločnosti Ineos. Na obrat k lepšiemu však klub stále po výsledkovej stránke stránke čaká. Kde je teda problém?

Treba v tomto smere pripomenúť, že Sir Jim Ratcliffe síce dokončil 27,7 percentného kúpu podielu vo februári tohto roka, ale športové oddelenie prevzalo riadenie klubu naplno až počas uplynulého leta. Tým narážam na vyššie spomínané duo Berrada & Ashworth. Na Old Trafford pôsobia len tri mesiace, takže celý ten ozdravovací proces naprieč všetkými oddeleniami v klube ešte z môjho pohľadu zaberie minimálne dva až tri roky.

Musia sa zbaviť nepotrebných hráčov, nastoliť novú filozofiu a pravidlá od náborového oddelenia, cez hráčske zmluvy, efektívny skauting až po všetky procesy spojené s technickým výstupom, z ktorých budú profitovať tréneri a hráči, ktoré manažérovi dodajú vhodné pracovné prostredie pre naplnenie stanovených cieľov.

Možno, ak by tu bol Ineos od samotného príchodu Erika ten Haga, vyhneme sa omylom, ako bol napríklad stomiliónový Antony, a všetko dopadne inak. Ako som však povedal, chce to čas. Vždy to obrazne prirovnám k nášmu Slovensku. Žiadna vláda by nedokázala upratať za pol roka či rok ten neporiadok a bordel, ktorý sa tu nahromadil za 10-12 rokov. A tak to vidím aj na Old Trafford.

Mužstvo má dočasne viesť bývalý útočník Ruud Van Nistelrooy, ktorý už v štruktúrach klubu pôsobil aj pod ten Hagom. Klub však nepochybne hľadá nového manažéra. Koho by si pri kormidle prial?

Priznám sa, že nedokážem odpovedať. Keď som od začiatku tohto roka začal pociťovať pri Erikovi určitú neistotu, vzhľadom na jeho rozhodnutia, hru a výsledky, jedným očkom som sa pozeral po nemeckých tréneroch.

Tým myslím Hansiho Flicka a Thomasa Tuchela. Prvý menovaný sa od jari začal učiť španielsky jazyk, takže tam to bolo po odchode Xaviho z Barcelony jasné. Tuchel bol voľný až donedávna, ale osud to zariadil inak, takže moji prípadní kandidáti sú už momentálne obsadení.

Médiá spájajú s príchodom na Old Trafford viaceré mená ako sú napríklad Thomas Frank, Graham Potter, Sebastian Hoeness, Simone Inzaghi, Kieran McKenna či Gareth Southgate. Niektoré zdroje si idú svoje príbehy aj na Edinovi Terzičovi a Zinedinovi Zidanovi, ale z uvedených mien nemám žiadneho favorita.

Manchester United podľa viacerých zdrojov minul počas ten Hagovej éry na príchody nových hráčov viac ako 600 miliónov libier. Posíl, ktoré naplnili parametre slova „posila“ je však ako šafranu. Čím to je?

Opäť by som poukázal na ten nešťastný manažment vo vedení, ktorý z môjho pohľadu nemal také skúsenosti a poznatky, ako si to napríklad v Liverpoole nastavil Jürgen Klopp. Manchester United dlho nemal rolu športového riaditeľa. Bývalý výkonný riaditeľ Ed Woodward odmietol túto funkciu vytvoriť a obsadiť, aj keď o to žiadali už Louis van Gaal či José Mourinho.

Ten Hag prišiel do klubu v čase, keď fanúšikovia krátko predtým protestovali proti Glazerovcom. Nefungoval efektívny náborový manažment, jednoducho ľudia vo vedení pozerali len na komerčnú stránku, nie na futbalovú. To sa ukázalo aj pri podpisoch Erika, pretože kompetentné vedenie ako v LFC alebo v ManCity by nikdy nezaplatilo 100 miliónov eur za hráča, akým je Antony, s úctou voči nemu. Ten Hag musel po príchode riešiť aj veci, ktoré mali v Ajaxe na starosti úplne iní ľudia, nie manažér.

Na začiatku augusta médiá celosvetovo riešili ukončenie spolupráce s Fergusonom, ktorý zastával pozíciu ambasádora klubu. Red Devils vraj potrebujú šetriť, čo si má „odniesť“ aj približne 250 zamestnancov. Ako vnímaš tieto signály?

Pomôžem si výrokom Sira Alexa z jeho knihy: „Vo futbale niekedy musíte urobiť aj nepopulárne rozhodnutia, s ktorými nebude mnoho ľudí súhlasiť, dokonca vás za to niektorí ľudia budú nenávidieť, ale až čas ukáže, že boli pre dobro klubu.“

Ineos zdedil negatívne dedičstvo Glazerovcov a toto sú všetko dozvuky tých posledných 10-11 rokov, kedy klub riadili nekompetentní ľudia. Glazerovci sú v klube od roku 2005, ale svoj dlh, ktorý preniesli na Manchester United neznížili ani o štvrtinu. Treba k tomu niečo dodať? To všetko teraz musí riešiť Ineos.

Čo sa týka „Fergieho“, stále bude mať všetky výhody a benefity, aké mal doteraz, len už nebude za svoju rolu platený. Aj on už nie je najmladší, mal vážne zdravotné problémy, prišiel o svoju manželku Lady Cathy, takže z môjho pohľadu už nebol úplne schopný vykonávať túto funkciu. Sir Alex ale aj naďalej je a bude nesmrteľným symbolom Manchestru United, bez ohľadu na jeho koniec v klube.

Výraznú časť kritiky inkasujú samotní hráči. Meme obrázky s posmešným charakterom na Maguireho, Antonyho i ďalších vznikajú na dennej báze. V akej miere sú za tento stav zodpovední hráči?

Neviem nakoľko sú za to zodpovední hráči, ale dôležité je, ako sa voči tomu postavia a čo si z toho zoberú. Taký Harry Maguire si prežil veľké posmešky, vyslovene až kyberšikanu, ale pokorne sklonil hlavu, tvrdo na sebe pracoval, aby sa vrátil silnejší a bol pre tím oporou. Jeho prístup a profesionalitu ocenili aj jeho najväčší hejteri.

Naopak taký Antony si nedokázal získať dôveru fanúšikov, nenapomáha tomu ani jeho prezentácia mimo ihriska, niektoré výroky, pretože na kritiku a meme vtipy sa dá odpovedať jedine výkonmi na ihrisku. A tie u neho stále nevidíme.

Ktorí hráči v „postfergusonovskej“ naplnili podľa teba očakávania? A naopak, kto absolútne prepadol?

Hráči, ktorí prepadli, tých bolo určite dosť, ale za mňa sú to určite Ángel Di María, Paul Pogba, Alexis Sánchez či Jadon Sancho. Boli to veľké mená, ktoré poberali obrovské platy, ale tímu nedokázali splatiť vloženú dôveru a investície.

Potom tu boli aj také nešťastné príbehy ako Donny van de Beek, ktorého zničili zranenia, či práve nešťastník Harry Maguire, ktorý sa s tým dokázal vďaka tvrdej práci popasovať.

Za najlepší podpis môžeme bez debaty označiť Bruna Fernandesa. Nemožno zabudnúť na Zlatana Ibrahimoviča, ktorý bol síce v klube krátko, ale prispel k zisku trofejí v Mourinhovej prvej sezóne.

Podpis mladíka Alejandra Garnacha za 400-tisíc libier bol tiež skvelým obchodom. Veľkým profesionálom a srdciarom, ktorý obetoval pre klub na ihrisku všetko, bol aj Ander Herrera. Tiež Juan Mata.

Hovorí sa, že na konci každého tunela sa nachádza svetlo. Kedy ho zbadajú fanúšikovia Manchestru United?

Mojou osobnou nádejou je príchod už spomínaného Berradu či Ashwortha. Títo skúsení borci patria medzi najlepších ľudí vo svojej brandži. Berrada mal fantastické výsledky práce v ManCity, kde pôsobil od roku 2012. Ashworth položil skvelé základy v Brightone, kde z toho ťažia doteraz. Treba vyzdvihnúť aj jeho prácu v Newcastli United po príchode bohatých majiteľov.

Obaja mali na stole ponuky od iných európskych veľkoklubov, ale z nejakého dôvodu si vybrali „červených trpiteľov“. Samozrejme, určite je za tým projekt Ineosu, čo mi dáva nádej, že to myslia s Manchestrom United naozaj vážne. Minimálne dva až tri roky však ešte potrvá, kým si budeme môcť povedať, že sa pokúsime zasiahnuť do boja o vyššie priečky.

Aký najhorší scenár hrozí slávnemu Manchestru United, ktorý je paradoxne aj počas krízy podľa mnohých faktorov najhodnotnejším futbalovým klubom na svete?

To je druhá strana mince, že síce Ed Woodward a spol. tlačili dlhé roky primárne hlavne na komerčnú stránku, čím trpela futbalová réžia, no klub po finančnej stránke funguje, ako keby súperil s konkurenciou o najväčšie trofeje.

Po futbalovej stránke sme však extrémne zaostali, a preto dnes vidíme všetky dopady. Myslím si však, že najhorší scenár sme už videli. Najväčší rival vyhral po dlhých desaťročiach titul – Liverpool -, a náš hlučný mestský sused ManCity siahol na „treble“, takže pri pohľade na ďalšieho odvolaného manažéra to už nemôže byť horšie. Myslím si, že pomyselné dno sme už dosiahli, takže môžeme stúpať len smerom hore.


A naopak, čo najpozitívnejšie sa môže klubu v dohľadnej dobe stať?

Nové športové oddelenie musí nastoliť jasnú filozofiu, na základe ktorej sa klub bude uberať. Tým narážam na už spomenutý náborový manažment spojený s prestupmi, upratanie hráčskych zmlúv, naštartovať tie ozdravné procesy, ktoré už môžeme vidieť v iných smeroch, ako je napríklad obrovská prestavba tréningového areálu v Carringtone.

Riešia sa aj plány s modernizáciou či dokonca výstavbou nového štadióna. A ak do toho započítam aj príchod Berradu a Ashwortha, ktorí si mohli vybrať pokojne iné veľkokluby, toto všetko mi dáva určitú nádej, že klub sa stabilizuje a odrazí od tohto dna. Fanúšikovia však musia byť trpezliví, pretože to nebude zo dňa na deň. To vyhlásil aj samotný Sir Jim Ratcliffe.

Sezóna 2024/2025 v Premier League má za sebou iba deväť kôl. Váš klub je však až v druhej polovici tabuľky so sedembodovou stratou na 4. miesto. Dá sa to ešte zachrániť?

Verím, že minimálne v Premier League sa určite zachránime. Všetko ostatné už budem brať ako bonus. Tým myslím možno aj zisk nejakého pohára. Pri pohľade na aktuálne dianie som však veľmi opatrný a momentálne nemám žiadne veľké očakávania.

Po odchode Erika ten Haga si hlavne želám opätovne vidieť bojovnosť, nasadenie a tímového ducha, ktorý sa posledný rok z ihriska úplne vytratil. Chcem vidieť hráčov, že na ihrisku nešetria krokom a pre úspech tímu sú ochotní obetovať všetko.

Hráči United si musia uvedomiť, aká zodpovednosť leží na ich pleciach, keďže reprezentujú históriu, hodnoty a tradície legendárneho Sira Matta Busbyho a Sira Alexa Fergusona.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alex FergusonErik ten HagJim RatcliffeJosé MourinhoPaul Pogba
Firmy a inštitúcie Manchester UnitedPremier League