Miroslav Wlachovskýv podcaste Okno do sveta diskutuje s Kacperom Rękawekom o meniacej sa povahe terorizmu, terorizme ako nástroji štátnej politiky a hybridnej vojne vedenej Ruskom proti Západu.
Expert na medzinárodný terorizmus Kacper Rękawek upozornil, že po rokoch, keď sa Západ sústredil na džihádistický terorizmus „zdola“, zabudol na nebezpečenstvo, že „terorizmus proti nám, môže pripravovať aj štát.“ Rękawek pripomína, že štátom sponzorovaný terorizmus nie je novinka a v minulosti túto taktiku využíval Sovietsky zväz, Sýria či Irán. „Slovensko, ako súčasť Severoatlantickej aliancie a podporovateľ Ukrajiny dodávkami zbraní, je pre Rusov jednoznačne cieľom,“ hovorí.
Kampaň Moskvy nie je organizovaná klasicky ako v časoch Sovietskeho zväzu, keď sa využívali sprostredkovateľské krajiny (napr. Československo či Východné Nemecko), ale dnes ide o rozsiahle, operácie postavené na komerčnom základe, kde sa Rusko snaží o pôsobenie cez osoby s inou ako ruskou národnosťou. Ruské operácie, ktorá zahŕňajú „sabotáž, diverziu, hybridné pôsobenie, fyzické útoky“, sú realizované s využitím sietí organizovaného zločinu.
Okno do sveta: Ako kryptomeny a Big Tech podrývajú demokraciu - ROZHOVOR
Moskva chladne pragmaticky najíma ľudí s kriminálnou minulosťou. Často to nie sú etnickí Rusi, ale utečenci alebo imigranti z Ukrajiny, Bieloruska či Moldavska, ktorým Rusko platí za vykonávanie špionáže a deštrukčných aktov. Najmenšie „joby“ ako napríklad graffiti alebo postovanie na sociálnych sieťach stoja „menej ako 10 eur“ ale odmeny za pokusy o atentát sa však môžu vyšplhať aj na 10 000 eur.
Rękawek tiež pripomenul, že spojenie organizovaného zločinu a štátnych štruktúr má v Rusku hlboké korene a to sa nezmenilo ani počas Putinovej éry.
Kľúčovým prvkom ruskej stratégie je „schopnosť zapierať, že som to urobil.“ Táto taktika, známa ako maskírovka, umožňuje štátu sponzorovať chaos a deštrukciu v Európe bez toho, aby mohla prísť priama a razantná protireakcia. Rękawek dodáva, že po vyhostení stoviek ruských špiónov z Európy po viacerých teroristických útokoch v Európe, za ktorými stáli ruské tajné služby, Rusi presunuli veľké rozpočty na hybridnú formu vojny.
„600 ľudí sa vracia domov, už ním nemusíš platiť západoeurópske platy, nemusíš platiť prenájom bytu v vo Varšave, Paríži, Bratislave. Nemusíš platiť ich deťom súkromné školy, niekde v Paríži či Londýne. Čo znamená, že máš veľký rozpočet a treba s tým niečo spraviť,“ konštatuje Rękawek.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- ako fungovalo štátne sponzorovanie terorizmu zo strany Sovietskeho zväzu a aké sú paralely so súčasným Ruskom
- aké sú rozdiely medzi motiváciou teroristov podporovaných štátom a tými, ktorí sú motivovaní ideologicky (napr. ISIS)
- prečo je ruské popieranie účasti na útokoch (maskírovka) pre západných expertov ťažké na pochopenie
- prečo Rusko v západnej Európe (Taliansko, Francúzsko) využíva iné dezinformačné naratívy než napríklad v Poľsku
- aký je význam prepojenia organizovaného zločinu a ruských spravodajských služieb (FSB/GRU)
- ako Rusko komerčne využíva nábor sabotérov cez ponuky pre utečencov a kriminálnikov
- aké sú paradoxy ruského naratívu o obrane kresťanstva v kontraste s vysokou mierou kriminality a extrémizmu v samotnom Rusku
- prečo je Bielorusko vnímané Poľskom ako štát, ktorý aktívne pracuje v prospech ruskej teroristickej kampane
- aká by mala byť najlepšia reakcia Západu na ruskú agresiu
