BRATISLAVA 27. novembra (WEBNOVINY) – Vládny návrh novely Zákonníka práce, ktorým sa majú sprísniť podmienky pre agentúrne zamestnávanie, môže podľa poslankyne Jany Kiššovej (SaS) agentúry dočasného zamestnávania zlikvidovať. Ako uviedla počas parlamentnej rozpravy, rezort práce a sociálnych vecí vychádza z predpokladu, že všetky agentúry podvádzajú, namiesto toho, aby ministerstvo hľadalo účinné spôsoby ich kontroly.
Opozičná poslankyňa upozornila na to, že ak bude pracovný kódex obsahovať príliš veľa neprimeraných podmienok pre zamestnávateľov, tak pracovné miesta na Slovensku nebudú vznikať.
Spolu s poslancom Jozefom Mihálom (SaS) navrhuje Kiššová vypustiť z vládnej novely ustanovenia, ktorými sa má zaviesť spoločná zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za vyplatenie mzdy rovnako priaznivej, ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa. „Do kontroly nemôže byť zahrnutá užívateľská firma,“ povedala.
Cestnú daň získa po novom štát, motocyklistov čakajú zmeny
Mihál kritizoval novelu odvodov, Kažimír po hádke odišiel
Poslanci podporili mladých farmárov, pôdu dostanú prednostne
Politikom a sudcom opäť zmrazili platy, Borec namieta
SaS navrhuje zrušiť minimálne mzdové nároky
Ďalším pozmeňujúcim návrhom žiada vypustiť ustanovenie, podľa ktorého môže zákon stanoviť aj iný spôsob založenia pracovného pomeru ako písomnou pracovnou zmluvou. Liberálni poslanci tiež žiadajú vypustiť z platného Zákonníka práce tzv. minimálne mzdové nároky, ktoré stanovujú šesť hraníc minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce.
Hlavným zámerom navrhovanej novely Zákonníka práce je sprísnenie podmienok pre agentúrne zamestnávanie. Jednou zo zmien má byť od začiatku budúceho roka zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka. Agentúrny zamestnanec musí mať totiž rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť.
Ak sa zistí, že agentúrny zamestnanec nie je rovnako odmeňovaný, tak zodpovednosť za doplatenie rozdielu bude nielen na agentúre, ale aj na užívateľskom zamestnávateľovi.
Ministerstvo chce zakázať dočasné prideľovanie zamestnanca
Od začiatku budúceho roka by sa tiež mala zaviesť prezumpcia dočasného pridelenia. Tá má spočívať v tom, že ak výkon práce napĺňa všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa táto práca považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi.
Medzi tieto znaky má patriť vykonávanie práce v užívateľskej firme s jej nástrojmi, v jej priestoroch, na pokyny pracovníka užívateľskej firmy a to, že obe firmy, ktoré uzavreli obchodnú zmluvu, majú rovnaký alebo podobný predmet podnikania.
Rezort práce a sociálnych vecí tiež navrhuje zakázať ďalšie dočasné prideľovanie zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia, ako aj stanoviť maximálnu dĺžku dočasného pridelenia u toho istého užívateľského zamestnávateľa.
Dočasné pridelenie u toho istého zamestnávateľa má trvať najviac dva roky s tým, že ho počas dvoch rokov možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac päťkrát. Ak by toto obdobie malo trvať dlhšie, zamestnávateľ bude musieť agentúrneho pracovníka prijať ako interného zamestnanca. Ak sa dočasné pridelenie zamestnanca dohodlo pred 1. januárom 2015, musí sa ukončiť najneskôr 31. decembra 2016.
O pracovnej ceste má rozhodovať užívateľský zamestnávateľ
Dočasné pridelenie agentúrneho zamestnanca nebude možné na vykonávanie prác, ktoré patria do štvrtej rizikovej kategórie. Ide o práce s najvyššou mierou zdravotného rizika. Na pracovnú cestu bude môcť zamestnanca počas dočasného pridelenia vyslať len jeho užívateľský zamestnávateľ, a nie agentúra dočasného zamestnávania.
Ak agentúra uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na určitý čas, bude povinná určiť obdobie trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia.
Krátko po 12:00 prerušil predsedajúci schôdze Miroslav Číž (Smer-SD) rokovanie parlamentu do 14:00 hod. Po obednej prestávke budú poslanci pokračovať pravidelnou štvrtkovou hodinou otázok. Po nej má nasledovať diskusia k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má zamedziť účasti schránkových firiem vo verejných obstarávaniach. Rokovať sa bude aj o zmenách v odvodoch, ktoré plánuje vláda zaviesť pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
