BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) – Firmy uchádzajúce sa o verejnú zákazku by mali uvádzať konečného užívateľa výhod na základe potvrdenia banky.
Ako povedal v stredu na tlačovej besede nezaradený poslanec a predseda hnutia NOVA Daniel Lipšic, vlastnícka štruktúra firiem môže byť podrobná, ale pokiaľ to budú len biele kone, veľa to nepomôže. „Musíme ísť na konečných užívateľov výhod,“ uviedol Lipšic. Konečných užívateľov by podľa neho museli uvádzať aj zdravotné poisťovne, inak by prišli o licenciu.
Novelu o obstarávaní prerokujú poslanci v skrátenom konaní
Obrazom: Dav kričal na Fica požiadavky, rečnil aj Srholec
Kiska chce kobru v zdravotníctve, protestom ľudí rozumie
Spolu s poslancami Igorom Matovičom, Alojzom Hlinom a Ľubomírom Galkom pripravili pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by mala znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky.
Lipšic tvrdí, že minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý vládny návrh novely odôvodnil v parlamente, napriek výzve predsedu vlády nechce veľmi pripúšťať zmeny zákona. „Ak by mala vláda záujem prijať naozaj čo najlepší zákon, zakazujúci schránkové firmy, tak nech pán minister zvolá odborné stretnutie. Kedykoľvek sme pripravení,“ vyhlásil Lipšic. Nemalo by byť podľa neho vecou prestíže, kto koho predbehne s návrhmi, ak ide o vecné riešenie. Za dôležité považuje, aby schválená novela mala aj reálny účinok.
Cieľom novely verejného obstarávania, ktorá je reakciou na kauzu predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, je podľa vlády znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky.
Smer pocítil, že tlaku ľudí nedokáže zabrániť, povedala Žitňanská
Novela zákona o verejnom obstarávaní by sa podľa nezaradeného poslanca NR SR a podpredsedu Siete Miroslava Beblavého, ako aj poslankyne a podpredsedníčky Mostu-Híd Lucie Žitňanskej mala vzťahovať na schránkové firmy nielen vo verejnom obstarávaní.
Ako vyplýva z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v stredu predstavili opoziční poslanci, malo by ísť aj o prípady používania verejných zdrojov v zdravotných poisťovniach, dotácií a eurofondov, privatizácie, predaja majetku štátu, verejnoprávnych inštitúcií, samosprávnych krajov a obcí.
„Smer pocítil, že tlaku ľudí na uliciach nedokáže zabrániť. Preto urýchlene v skrátenom konaní priniesol do parlamentu novelu zákona o verejnom obstarávaní, kde sa snaží riešiť otázku schránkových firiem,“ povedala na tlačovej besede Žitňanská.
Štyri kritériá, ktoré by nemali v novele chýbať
Vládny návrh podľa nej nerieši skutočný problém, a to reálnych majiteľov schránkových firiem. Tvrdí, že ich pozmeňujúci návrh spĺňa štyri kritériá, ktoré má dobré riešenie obsahovať. „Musí odkrývať toho, kto sa za schránkovou firmou skrýva a kto z nej profituje. Musí riešiť narábanie s verejnými prostriedkami plošne, musí existovať verejná kontrola a reálna vymáhateľnosť týchto pravidiel,“ vyhlásila Žitňanská.
Kritizovala krátkosť času na prerokovanie vládneho návrhu novely v príslušných výboroch po prerokovaní v prvom čítaní.
Preukazovanie reálneho vlastníctva víťazov verejných zákaziek
Povinné by podľa návrhu opozičných poslancov malo byť preukazovanie nielen formálneho, ale aj reálneho vlastníctva víťazov verejných zákaziek. Základom by bol register konečných užívateľov, do ktorého by firmy len raz predložili údaje. Register by spravovala Národná banka Slovenska, bol by verejne kontrolovateľný a verejnosť by mohla iniciovať preverenie údajov v registri v prípade pochybností.
„Tento návrh by zásadným spôsobom zmenil situáciu pre firmy s neviditeľnými majiteľmi. Je to dôležité preto, lebo musíme vedieť, kto sa ukrýva za veľkými obchodmi so štátom,“ povedal Beblavý. Nie je podľa neho náhoda, že za najnevýhodnejšími obchodmi sa ukrývajú schránky. „Profitujú z nich totiž nie nejakí šikovní občania štátu Belize, profitujú z nich tí, ktorí o celej veci rozhodujú, ale ktorí nemôžu byť videní,“ dodal.
Bez takejto účinnej úpravy podľa neho ani zákony o konflikte záujmov, zneužívaní právomoci verejného činiteľa či proti praniu špinavých peňazí strácajú zmysel. Beblavý tvrdí, že návrh, ktorý pripravili, je nepomerne komplexnejší ako vládny návrh. Ak by bola novela schválená v podobe, v akej ju vláda predložila do parlamentu, podľa Beblavého bude evidentné, že cieľom od začiatku bolo nič nespraviť, ale marketingovo problém vyriešiť.
Firmy, ktoré už využívajú verejné zdroje, by museli preukázať svoju vlastnícku štruktúru alebo prísť o licenciu. Účasť v obstarávaní by mali zakázanú firmy s priamymi alebo nepriamymi majiteľmi z krajín, ktoré nespolupracujú pri zisťovaní konečných užívateľov výhod. Konečným užívateľom výhod podľa návrhu by mala byť napríklad fyzická osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet je najmenej 25 percent na základnom imaní, resp. hlasovacích právach vo firme.
