Pripravovaná zonácia Tatranského národného parku (TANAP) môže mať vážny dopad na vzácnu Jaloveckú dolinu. Upozorňuje na to iniciatíva My sme les. Ako pripomenula, ide o najdlhšiu dolinu bez prístupovej cesty na Slovensku, čo z nej robí jednu z najcennejších súčastí národného parku.
Podľa aktivistov v súvislosti s novou zonáciou hrozí, že v nej bude možné napríklad stavať parkoviská a ťažiť drevo. Upozorňuje, že nezaradenie doliny do najprísnejšej ochrany je zároveň v rozpore s plánom obnovy a ochranou hlucháňa, čo by Slovensko mohlo stáť nemalé peniaze.
Dolina je takmer bez zásahov ľudí
Vzácnosť doliny spočíva podľa iniciatívy v tom, že už 70 rokov je bez cesty, zničila ju povodeň. Dlhé obdobie je dolina takmer bez zásahov ľudí, sťažený prístup zabezpečil podľa aktivistov dobré podmienky a pokoj pre veľké šelmy a iné druhy živočíchov. Dodávajú, že rozkladajúce sa drevo a neexistujúca cesta, po ktorej neodteká dažďová voda, vytvárajú ideálne podmienky na vsakovanie vody a predchádzanie povodniam a suchám.
„Je to jedno z najkrajších a najdivokejších miest celého TANAP-u. Jej zničenie by bolo neodpustiteľnou chybou. Obnovujú sa tu pestré porasty s jedľou, javorom, bukom, smrekom či jarabinou. Vďaka bezzásahovému režimu sa tu postupne obnovuje aj populácia vzácneho vtáka hlucháňa hôrneho, ktorému dnes na Slovensku hrozí vyhynutie,” zdôraznil za iniciatívu Ondrej Kameniar.
Zaradenie do územia C nedáva žiadny zmysel
My sme les upozorňuje, že v rámci pripravovanej zonácie Tatranského národného parku má byť dolina zaradená do menej chránenej zóny C, ako napríklad lyžiarske stredisko Jasná alebo mesto Vysoké Tatry.
Tam, kde doteraz nebola ani cesta, by sa podľa tohto návrhu mohli stavať parkoviská, budovať cesty a ťažiť drevo. Zaradenie územia do zóny C preto podľa aktivistov nedáva žiadny zmysel, keďže už v minulosti stavbu cesty zastavil Najvyšší súd SR.
My sme les kritizuje návrh zonácie Nízkych Tatier, poukazuje na nedostatočnú ochranu a povolenie poľovačiek
„Okrem toho tu vlastníkom boli vyplatené nemalé financie ako náhrada za neťaženie. Ak by sa tu predsa len začalo ťažiť, urbariáty by museli vyplatené peniaze vrátiť,“ konštatujú. Kameniar tiež pripomenul, že zaradenie spomínanej doliny do C zóny môže ohroziť a zničiť biotopy hlucháňa hôrneho, čo by znamenalo pokuty od Európskej únie.
„Okrem toho sa Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo k tomu, že hluchánie biotopy spolu so starými a prirodzenými lesmi zahrnie do najprísnejších zón v pripravovaných zonáciách národných parkov,” uviedol.
Tisícky hektárov hlucháních biotopov
Podľa analýzy iniciatívy My sme les sa v Jaloveckej doline nachádza 1 121 hektárov hlucháních biotopov, do ktorých sa nesmie zasahovať. Celá dolina by preto podľa nej mala byť zaradená do A zóny. „Biotopy hlucháňa a staré a prirodzené lesy tvoria z nej viac ako polovicu, čo je medzi tatranskými dolinami unikát. Zvyšok doliny tvorí pásmo kosodreviny a alpínske pásmo, v ktorom sú biotopy kamzíka tatranského,“ dodala.
Aevis podala pre zonáciu Polonín podnet na prokuratúru, varuje pred dramatickým oslabením ochrany územia
My sme les preto žiada ministerstvo životného prostredia, aby nedovolilo zničiť vzácnu lokalitu. Zdôrazňuje, že Jalovecká dolina je len jedným z prípadov, keď predložená zonácia TANAP-u nerešpektuje prírodné hodnoty. Iniciatíva podala k zonácii najstaršieho národného parku 18 pripomienok.
Správa TANAP-u v reakcii na tvrdenia iniciatívy pre agentúru SITA uviedla, že proces prerokovania zonácie s neštátnymi vlastníkmi aj naďalej pokračuje. „Konečná podoba návrhu zonácie bude jasná až po rokovaniach,“ dodala Jarmila Hlaváčová z komunikačného oddelenia správy národného parku.
Reakcia ministerstva
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že pripravuje zonácie národných parkov, ktoré podporia život na vidieku, potreby ľudí, ktorí žijú, pracujú alebo podnikajú, rovnako zabezpečia náležitú ochranu najcennejších lokalít a spravia z národných parkov životaschopné organizácie, a nie umierajúce skanzeny. Mimovládnu organizáciu My sme les obviňuje z toho, že neustále živí pseudotémy, klamstvá a hystériu.
Z Rady Národného parku Poloniny odstúpila ochranárka Zuzana Burdová, nesúhlasí s jej smerovaním
„Čo sa týka Jaloveckej doliny, aj tu ministerstvo rešpektuje požiadavky miestnych ľudí, aj pozemkového spoločenstva Bobrovec, kde začiatkom mája vypukol rozsiahly lesný požiar, a kde mŕtve vyschnuté drevo, ktoré ekofanatici zakázali spracovať ešte v roku 2014, a kvôli bezzásahu neumožnili spriechodniť lesné prístupové cesty, spôsobilo masívne škody na území TANAP-u,“ reagoval rezort pre SITA.
